Slovenská klasicistická literatúra
- Vyvíjala sa pod vplyvom národného obrodenia (proces v ktorom Slováci bojovali za svoje národné práva, prebiehal v 18
a 19 st.). Hlavná téma slovenského klasicizmu je národnostná otázka, autori sa venujú najmä písaniu vlasteneckej lyriky. Pálčivý problém
tej doby je otázka jednoty spisovného jazyka. Jazykom vedy bola latinčina, používali ju aj katolícki autori, evanjelickí autori využívajú
slovakizovanú češtinu, úradným jazykom je maďarčina, prostý ľud rozpráva nárečím.
- Prvý spisovný jazyk uzákonil Anton
Bernolák v roku 1787. Bol to katolícky kňaz, študoval v Bratislave, Trnave a Viedni. Porovnával jednotlivé slovenské nárečia, za základ
svojho jazyka si vybral západoslovenské nárečie z okolia Trnavy. Napísal tieto jazykovedné diela : Jazykovednokritická rozprava
o slovenských písmenách (1787, obsahuje dôvody pre ktoré Bernolák cíti potrebu uzákoniť nový jazyk, v duchu osvietenstva jazyk
považuje za nástroj pri vzdelávaní prostého ľudu), Slovenská gramatika(1790, presné pravopisné pravidlá bernolákovčiny),
5-jazyčný slovník Slovar slovenský-česko-nemecko-latinsko uherský (bol vydaný až po Bernolákovej smrti, bol
nedokončený)
- Znaky bernolákovčiny: základné pravopisné pravidlo – „Píš, ako počuješ!“ , bernolákovčina
mala fonetický pravopis (bez spodobovania, napr. fták)
- Nemala znak pre j(písalo sa ako G), pre v(mala iba W), nemala y, ä
a dvojhlásky
- Všetky podstatné mená sa písali s veľkým začiatočným písmenom
- Nemal zákon o rytmickom krátení, za
sebou mohlo nasledovať aj viac dlhých slabík
Bernolákovčina sa ako jednotný spisovný jazyk neujala, lebo ju odmietli používať
slovenskí evanjelici, ktorí využívali češtinu. Z významných autorov slovenského klasicizmu bernolákovčinu využíval Ján Hollý, Juraj
Fándly
Najvýznamnejší básnici slovenského klasicizmu boli Ján Hollý a Ján Kollár. Boli ovplyvnení tzv.ideou slovanskej
vzájomnosti - myšlienkou kultúrnej spolupráce všetkých Slovanov. V období klasicizmu boli všetky slovanské národy s výnimkou Rusou
podrobené inými národmi. Autori ako Kollár a Hollý sa svojimi dielami usilujú vzbudiť národnú hrdosť Slovákov na staršie obdobia
národných dejín, v ktorých Slovania niečo znamenali, napr.obdobie Veľkej Moravy.
Ján Kollár
- Bol
evanjelický kňaz, študoval v Nemecku, na univerzite v Jene, kde sa stretol s príkladmi genocídy Slovanov Nemcami. Vo svojich dielach sa
zamýšľal nad otázkou minulosti, prítomnosti a budúcnosti Slovanov. Jeho tvorbu poznačila aj nešťastná láska k Friderike Schmidtovej,
ktorej rodičia im bránili vo vzťahu a získal ju až po 16 rokoch.
- Leho najvýznamnejším dielom je básnická skladba Slávy dcéra
Má 5 spevov : 1.Sála
2.Labe, Rýn, Vltava
3.Dunaj
4.Léthe (rieka, ktorá symbolizuje slovanské nebo)
5.Acheron (rieka, ktorá symbolizuje slovanské peklo)
- autor opisuje symbolické putovanie z Nemecka na Slovensko, počas ktorého ho
sprevádza Mína – dcéra slovanskej bohyne Slávy (Slávy dcéra). Je to postava, ktorá je vytvorená podľa skutočnej autorovej lásky.
V diele zastupuje a obhajuje záujmy Slovanov. Hlavné motívy skladby sú : a)ľúbostný – autor vyjadruje lásku k Friderike, ktorú
stelesňuje postava Míny
b)vlastenecký – autor vyjadruje lásku k vlasti a národu, uvažuje nad minulosťou a budúcnosťou
Slovanov.Autor delí svoje srdce na 2 polovičky medzi lásku k žene a lásku k vlasti
- Mína ho v závere skladby prevedie slovaským
nebom a peklom, kde autor stretáva postavy z minulosti, ktoré sa previnili proti Slovanom, alebo naopak obhajovali ich práva.
- dielo je
napísané slovakozovanou češtinou tzv.časomerným prozodickým systémom, ktorý sa zakladá na striedaní dlhých a krátkych slabík. Verš je
stopovo členený, zvyčajne 5-stopový (pentameter), alebo 6-stopový (hexameter)
Ján Hollý
- Katolícky
kňaz, písal bernolákovčinou, hlavnou témou jeho tvorby je veľkomoravské obdobie.Písal podľa antických vzorov, písal najmä eposy, elégie,
ódy a idylické básne, využíval časomerný veršový systém
- Napísal epos Svatopluk z obdobia dejín Veľkej
Moravy. Je to prvé dielo slovenskej literatúry, kde boli slovenské dejiny zobrazené umeleckou formou. V opise Hollý opísal víťazstvo
veľkomoravského kniežaťa Svätopluka nad vojskom Franskej ríše, ktorým si Veľká Morava získala samostatnosť. Okolo hlavnej dejovej línie
Hollý zobrazil aj konflikt medzi ľuďmi a bohmi (podľa vzoru antických eposov), pohanstvom a kresťanstvom.Epos má 12 spevov. Hollý v ňom
spojil historické fakty a vymyslenými, postavu Svätopluka zidealizoval, mala pôsobiť ako morálny vzor.
- Medzi ďalšie Hollého diela
patrí epos Cyrilometodiáda, zbierku žalospevov Elégie, zbierku oslavných básní Ódy, zbierku
idylických básní o živote Slovanov Selanky
Zones.sk – Zóny pre každého študenta