Slovenská realistická literatúra
A)Prvá vlna slovenského realizmu
Delíme ju na tzv. 2 vlny –
1. Vlna slovenského realizmu – je typická záujmom
autorov o tzv. zemiansku otázku. Zemania boli príslušníci šľachty, boli pomaďarčení, žili konzervatívnym spôsobom života. Autori
1.vlny slovenského realizmu sa zaoberajú problémom ich postavenia v spoločnosti, uvažujú nad ich budúcnosťou a ich vzťahom k národnostnej
otázke.
- Predstavitelia 1. Vlny slovenského realizmu – P.O.Hviezdoslav, S.H.Vajanský, M.Kukučín, E.M.Šoltésová, T.Vansová
P.O.HVIEZDOSLAV
-považujeme ho za najväčšieho slovenského básnika a to kvôli rozsahu jeho tvorby. Narodil sa
vo Vyšnom Kubíne.Pochádzal zo zemianskej rodiny, ale jeho rodičia žili ako prostí sedliaci. Študoval na gymnáziu v Miškovci (Maďarsko),
neskôr na Právnickej akadémii v Prešove. Väčšinu života prežil na Orave, pôsobil v Námestove a Dolnom Kubíne.
-jeho tvorbu
delíme na lyriku, epiku a drámu
Lyrika P.O.Hviezdoslava – tvorí ju 8 lyrických cyklov(lyrický cyklus je zbierka zameraná
monotematicky, autor sa venuje jednej téme). Sú to:
a) Sonety – lyrický cyklus, obsahuje 21 sonetov, obsahujú osobnú lyriku
b)Letorosty I,II,III – letorosty znamená letokruhy. Obsahujú básne, ktoré vznikli ako reakcia na konkrétne udalosti autorovho života. Cyklus
obsahuje krédo Hviezdoslavovej tvorby –„mne odporným čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj“. Autor tým vyjadruje
odpor k pretvárke a lásku k pravde. Cyklus obsahuje aj básne venované Hviezdoslavovým rodičom – b.Priadka a b.Roľník.
c) Žalmy
a hymny – cyklus venovaný duchovnej poézii. Žalm je útvar pochádzajúci z Biblie, hymnus je oslavná báseň, oslavný spev. V tomto cykle
sa autor vyrovnáva so svojim vzťahom k Bohu.
d)Prechádzky jarom
e)Prechádzky letom – 2 cykly venované prírodnej lyrike
f)Stesky – názov pochádza z českého stískat sa – smútiť. Cyklus je poznačený pocitom smútku z autorovej staroby a hodnotením
vlastného života. Podobného charakteru je aj ďalší cyklus
g)Dozvuky
h)Krvavé sonety – autor týmto cyklom reaguje na prvú
svetovú vojnu a je hrôzy.
Epika P.O.Hviezdoslava – tvoria ju básnické skladby so zemianskou tematikou Hájnikova žena, Ežo
Vlkolinský, Gábor Vlkolinský
Najvýznamejšou z nich je básnická skladba Hájnikova žena. Autor v nej pomocou kontrastov porovnáva svet
zemianstva a svet prostých ľudí a porovnáva morálne hodonoty zemanov a prostého ľudu. Hlavné postavy diela sú – Mišo Čajka a jeho
žena Hanka a mladý zeman Artuš Villáni.
Mišo Čajka – mladý muž, pracovitý, hrdý, čestný, po smrti otca žiada miestneho zemepána
Villániho o miesto hájnika po svojom otcovi. Ožení sa s Hankou a po svadbe odchádzajú žiť do hájovne, hlboko v horách. Mišo sa stará
o les, riadi ťažbu dreva, väčšinu času trávi v práci.
Hanka – mladá hájnička, jediná dcéra svojich rodičov, jej
najvýraznejšou črtou je láska a vernosť Miškovi. Často je doma sama, lebo Mišo pracuje.
Artuš Villáni – mladý zeman. Jeho
životný štýl je veľmi ľahkovážny. Väčšinu času venuje zábave, poľovačkám, pijatike, ženám. Pohŕda prostými ľuďmi, správa sa
k nim povýšenecky a arogantne.
Dej: Mišo a Hanka žijú šťastne v horárni uprostred lesa. Su chudobní, ale žijú
šťastne, lebo sa majú radi. Do ich života jedného dňa vstúpi zlo v osobe Artuša Villániho, ktorý sa pri poľovačke zatúla k hájovni
a zbadá Hanku. Začne ju zvádzať, ale ona ho dôrazne odmieta. Artuš o niekoľko dní usporiada poľovačku, na ktorej sa musí zúčastniť aj
Mišo. Artuš ho pred ostatnými zamestnancami a poľovníkmi poníži, dá mu facku a pošle ho loviť jeleňa. Sám sa poberie do hájovne
a pokúsi sa Hanku znásilniť. Tá ho v sebaobrane zabije. V tejto sitácii ju nájde Mišo, ktorý sa rozhodne vziať celú vinu na seba
a donúti Hanku, aby prisahala, že bude mlčať. Miša uväznia a Hanka sa vráti k rodičom. Otec ju chce vyhnať, mama sa jej zastáva. Pri
konflikte v rodičovskom dome dochádza k tragédii, Hankina mama umiera, otec ju viní zo smrti matky. Hanka sa z celej situácie pomätie.
V stave pomätenia príde na súd, kde povie celú pravdu o smrti Artuša Villániho. Súd Miša oslobodí. Po čase sa vrátia do hájovne, kde sa
Hanka postupne vylieči a po narodení dieťaťa sa ich život dostáva do normálnych koľají. Mišo pri povodni zachráni život starého pána
Villániho, ktorý Hanke a Mišovi odpúšťa smrť syna.
Hlavná myšlienka diela : autor poukazuje na kladné morálne hodnoty prostého
ľudu a naopak kritizuje zemianstvo a jeho životné hodnoty. Dáva do kontrastu 2 mužské postavy – Miša a Artuša a ich vlastnosti (ich
postoj k žene, k životu, k iným ľuďom). Hviezdoslav má výrazne kritický postoj k zemanom, považuje ich za upadajúcu spoločenskú
vrstvu, ktorej budúcnosť vidí v splynutí s prostým ľudom.
- básnická skladba ma lyrické a epické časti. Lyrické časti autor
venoval najmä opisu krás prírody (Napr. Pozdrav lesom), epické časti podávajú samotný dej.
Básnické skladby Ežo a Gábor
Vlkolinský su tématicky prepojené, odohrávajú sa v rovnakom prostredí dediny Vlkolín (pravdepodobne vytvorená podľa autorovho rodiska
Vyšný Kubín), v dielach vystupujú rovnaké postavy. Obe básnické skladby sú venované kritike zemianstva a jeho nesprávnych morálnych
hodnôt. V skladbe Ežo Vlkolinský Hviezdoslav kritizuje postoje tzv. starého zemianstva, ktoré v diele reprezentuje Ežova matka Estera. Svojho
jediného syna vydedí, lebo si chce zobrat za ženu obyčajné sedliacke dievča Žofku Bockovú. Eža sa ujme strýko, ktorý je zástancom teórie,
že zemiansky pôvod človeku nestačí a učí Eža tvrdo pracovať a tak si získať nielen majetok, ale aj úctu. Estera a Ežo sa po rokoch
zmieria prostredníctvom Ežovho malého syna Benka. Ežo v diele symbolizuje „nové zemianstvo“, ktorého budúcnosť nespočíva
v dodržiavaní starých, nezmyselných zvykov, ale v splynutí s ľudom.
V básnickej skladbe Gábor Vlkolinský autor poukazuje na
ekonomický úpadok zemianstva zapríčinený neschopnosťou prispôsobiť sa potrebám novej doby a neochotou zemanov pracovať. Výrazne negatívne
postavy diela sú Gáborovi rodičia, ktorí prepadli alkoholizmu a prestali sa starať o hospodárstvo.
Dráma P.O.Hviezdoslava-
Hviezdoslav napísal 5 dejstvovú tragédiu s biblickou tématikou Herodes a Herodias.
Martin Kukučín
-
pochádzal z Oravy, z dediny Jasenová, kde istý čas pôsobil ako učiteľ
- neskôr študoval medicínu v Prahe, ako lekár pôsobil
v Chorvátsku, na ostrove Brač, časť života prežil v Južnej Amerike kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami.
- je
pochovaný na Národnom cintoríne v Martine
Tvorba: písal krátke prózy s dedinskou tématikou, novely, romány, historické prózy
a cestopisy.
- pre jeho diela je typický tzv. láskavý humor – kritika formou jemného humoru (napr. v poviedke Rysavá jalovica)
Rysavá jalovica – humorný príbeh, odohráva sa v dedine Adamovce (fiktívna dedina), hlavné postavy diela sú Adam
Krt a jeho žena Eva a Adam Trnka a jeho žena Eva. Sú to susedia a duchovní kmotrovia, ktorí sa pre malichernosť dostanú do sporu
a hnevajú sa. Pred Vianocami sa Adam Krt vyberie na jarmok do Mrhanova, kde chce kúpiť jalovicu. Stretne kmotra Trnku s ktorým sa zmieri
a kúpi od neho rysavú jalovicu. Kým v krčme pijú oldomáš, Trnkova žena odviaže spred krčmy jalovicu a odvedie ju domov. Po chvíli
podnapití Adamovia zistia, že jalovica zmizla a začnú ju hľadať. Pri hľadaní sa rozvadia a rozídu sa. Opitý Adam Krt sa po tme
horko-ťažko dostane domov a bojí sa ženy, že ho bude hrešiť kvôli jalovici a minutým peniazom. Ráno Adamova žena začne s mužom
„účtovať“ a keď zistí že nemá peniaze, ani jalovicu, vyženie ho, aby ju hľadal. Adam s plačom odchádza hľadať jalovicu. Po chvíli
sused Trnka so ženou privedú ku Krtovcom jalovicu a vysvetlia, ako sa dostala domov. Krtova žena začne mať výčitky svedomia, že vyhnala muža
a poprosí Trnku, aby ho šiel hľadať. Trnka nájde Krta na píle kde sa zamestnal, aby zarobil peniaze, ktoré minul a privedie ho domov. Krt
žene sľúbi, že sa už nikdy nedotkne alkoholu a svoj sľub aj dodrží.
- v diele autor humorným spôsobom kritizuje niektoré typické
„zlozvyky“ dedinského života. Napr. zvady medzi susedmi kvôli malichernostiam, alkoholizmus, „podpapučové“ postavenie mužov a pod.
Mená hlavných postáv symbolizujú muža a ženu vo všeobecnosti čím chcel autor naznačiť, že tento príbeh sa može týkať ktorejkoľvek
dediny, ktorejkoľvek ženy, či muža.
Keď báčik z Chochoľova umrie – novela so zemianskou tématikou, ktorou
autor kritizuje hospodársky úpadok zemianstva. Hlavná postava diela – mladý zeman Aduš Domanický (jeho priezvisko symbolizuje stav jeho
majetku. Doma – nic), žije nezodpovedným spôsobom života, celé dni popíja, chodí po krčmách, nestará sa o majetok ktorý zdedil po
rodičoch a čaká na dedičstvo po svojom ujovi – báčikovi z Chochoľova, ktorý je kňaz a je bohatý. Autor dáva Aduša do kontrastu
s postavou sedliaka Ondreja Trávu, ktorý naopak nezaháľa, veľa pracuje, obchoduje a tak zveľaďuje svoj majetok. Ondrej a Aduš sa
stretávajú v krčme, kde Aduš predá Ondrejovi jačmeň, ktorý v skutočnosti nemá a vezme si od neho predavok. Keď Ondrej po niekoľkých
dňoch príde po sľúbený jačmeň zistí, že Aduš ho oklamal a nijaký jačmeň nemá. Adušov sluha Ondrejovi poradí, aby si miesto jačmeňa
pýtal Drevo zo stromov, ktoré rastú za kaštieľom, na hrobe Adušových rodičov. Vtedy si Aduš uvedomí, kde sa svojim nezodpovedným spôsobom
života dopracoval a vnútorne sa zmení. Sľúbi Ondrejovi, že mu predavok vráti, čo aj splní.
- v tejto novele autor vyjadril svoj
názor na budúcnosť zemianstva, ktoré ako také považuje za spoločenskú vrstvu odsúdenú na zánik. Naopak sympatizuje s postavou Ondreja
Trávu, ktorá v diele zastupuje novú spoločenskú vrstvu – podnikateľov, ktorú autor považuje za perspektívnu.
Medzi ďalšie známe
diela Martina Kukučína patrí román Dom v stráni (chorvátske prostredie, analyzuje v ňom vzťahy medzi jednotlivými spoločenskými
vrstvami).
Svetozár Hurban Vajanský
- syn Jozefa Miloslava Hurbana, právnik, redaktor Slovenských
pohľadov, Národných novín
- venoval sa písaniu poézie, prózy, aj literárnej kritike
- medzi jeho najvýznamnejšie diela so
zemianskou tématikou patria: novela Letiace tiene a romány Suchá ratolesť, Kotlín, Koreň a výhonky
- Vajanského pohľad na zemanov je idealistický, Vajanský verí v premenu zemanov na národne uvedomelých, ktorá sa má uskutočniť pod
vplyvom pôsobenia všetkých spoločenských vrstiev.
Letiace tiene – novela, jednotlivé hlavné postavy v nej zastupujú rôzne
spoločenské vrstvy. Vrstvu zemanov reprezentuje rodina Hrabovských, vrstvu inteligencie Milko Holan (syn národne uvedomelého učiteľa). Medzi
negatívne postavy patrí veľkopodnikateľ Bauer (nemeckého pôvodu, špekuláciami pripraví Hrabovského o celý majetok). Autor za kladné
postavy považuje Milka Holana a Elu Hrabovskú, ktorá sa postupne názorovo mení a aj vďaka citovému vzplanutiu k Milkovi sa stáva národne
uvedomelou. Názov Letiace tiene symbolizuje neistú budúcosť zemianstva.
B) Druhá vlna slovenského realizmu
- je typická záujmom autorov o dedinské prostredie a sociálne problémy slovenskej dediny. Autori druhej vlny sú kritickejší pri
zobrazovaní reality slovenskej dediny, preto ich zaraďujeme k tzv. kritickému realizmu
- najvýznamnejší predstavitelia druhej vlny
slovenského realizmu sú Božena Slančíková Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský, Ján Čajak a Ľudmila
Podjavorinská
Božena Slančíková Timrava
- pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej
studničky v rodnom kraji, narodila sa v rodine evanjelického kňaza, kde získala aj základné vzdelanie
- písala poviedky a novely
s rôznorodou tématikou. Napr. poviedka z dedinského prostredia Ťapákovci, poviedka s tématiou prvej svetovej vojny Hrdinovia,
autobiografická próza Skúsenosť a pod.
Ťapákovci – rodina ktorá žije patriarchálnym spôsobom života v dome,
v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16, žijú v jednej izbe, sú leniví, málovravní, ľahostajní, pasívni. Z tejto rodiny sa vymyká Iľa
(nevesta u Ťapákovcov, žena Paľa Ťapáka), ktorú Ťapákovci posmešne volajú „kráľovná“. Iľa neustále kritizuje ich spôsob života,
núti ich pracovať, chce aby postavili nový dom, napomína ich, aby dodržiavali hygienu a považuje sa za vzdelanú, lebo absolvovala kurz
pôrodnej babice v Rimavskej Sobote. Ťapákovci sa však z jej rečí iba vysmievajú a podpichujú ju. Najviac hádok s Iľou vyvoláva
AnčaŤapáková, prezývaná Zmija. Anča je mrzáčka, po chorobe v detstve je ochrnuli nohy, nemože chodiť, iba sa plazí na rukách. Väčšinu
času trávi vyšívaním svadobných čepcov pre nevesty v dedine. Autorka zobrazila jej vnútornú tragédiu, jej nenaplnenú lásku k susedovi
Janovi Fuzákovie, ktorý sa však oženil s inou.
Po mnohých konfliktoch v rodine Ťapákovcov Iľa núti svojho muža Paľa, aby postavil
nový dom a aby sa od Ťapákovcov osamostatnili. Paľo to nechce a tak Iľa odchádza do služby k miestnemu učiteľovi. Po čase Paľo zistí,
že Iľa mu chýba a nakoniec ustúpi a dom postaví.
- Ťapákovci symbolizujú zaostalý spôsob života, ktorý je podľa Timravy
príčinou úpadku slovenskej dediny. V diele stojí v protiklade chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy, ktoré sú kontrastne
vykreslené a v ich prezývkach je ukrytá základná charakteristika postáv.
Jozef Gregor Tajovský
-
pochádzal z dediny Tajov pri B.Bystrici
- jeho tvorbu delíme na prozaickú a dramatickú
Prozaickú tvorbu tvoria krátke prózy,
najmä poviedky z dedinského prostredia, v ktorých Tajovský kritizuje negatívne javy života na slovenskej dedine. Patria medzi ne napríklad
poviedky – Maco Mlieč, Apoliena, Mamka Pôstková
Maco Mlieč – rozprávačom príbehu je samotný autor (rozprávanie
v 1.osobe), hlavným hrdinom príbehu je starý kraviar Maco Mlieč, ktorý roky slúži u bohatého gazdu. Kým žili Macovi rodičia, gazda Macovi
za prácu platil. Keď zomreli, Maco slúžil už iba za jedlo, šaty, pálenku a tabak. Čím bol Maco starší, tým menej vládal robiť
a neustále upadal. Najprv robil gazdovi kočiša, neskôr robil pri voloch a na staré kolená pásol už iba kravy. Autor porovnáva vzhľad gazdu
a Maca, ktorý aj keď bol mladší, vyzeral horšie ako gazda, lebo sa v práci zodral. V závere poviedky autor opisuje chorého Maca, ktorý
cíti že sa blíži smrť a má pocit, že sa musí s gazdom „porátať.“ Má pocit, že gazdovi niečo dlhuje, že mu je zaviazaný, myslí
si, že gazda sa o neho celý život staral. Keď Maco zomrie, gazda mu vystrojí parádny pohreb a sluhovia v dedine hovoria, že „však ho mal
za čo pochovať.“
- touto poviedkou autor poukazuje na sociálnu nespravodlivosť na slovenskej dedine, kritizuje bohatých gazdov, ktorí
zneužívajú svoje postavenie a žijú z ťažkej práce sluhov.
Dramatickú tvorbu reprezentujú najmä veselohra Ženský zákon a dráma
Statky-zmätky.
Statky-zmätky – realistická dráma zo slovenskej dediny, zaoberá sa problematikou nesprávneho vzťahu človeka
k majetku.
Dej: Ďuro Ľavko a Zuzka Kamenská súhlasia s uzavretím manželstva bez lásky za prísľub majetku od Palčíkovcov.Obaja
majú zatiaľ u nich bývať a pracovať na majetku. Mladí si nerozumejú. Ďurko chodí za svojou starou láskou Betou. Palčíkovci nie sú
spokojní s prácou mladých, ktorí musia pracovať skoro ako sluhovia. Zuzka opúšťa Ďura, ktorý si privedie do domu Betu. Vzájomné
spolužitie sa však skončí hádkou. Palčík strieľa na Ďurka, Ďuro vyženie Betu, Palčíkovci Ďura.Ten prichádza Zuzku prosiť
o odpustenie, ale sa odmieta k nemu vrátiť a radšej si volí osud osamelej ženy s dieťaťom.
- divadelná hra sa delí na 4
dejstvá
- hlavnou myšlienkou diela je nesprávny vzťah človeka k majetkom, čo je vyjadrené aj v názve divadelnej hry. Statky(majetky)
vyvolávajú zmätky medzi ľuďmi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta