Slovenská medzivojnová próza

- podobne ako medzivojnová poézia sa vyvíjala v priaznivom prostredí budovania novej slovenskej kultúry v rámci ČSR
- po roku 1918 ešte doznievala tvorba slovenských realistov, autorov 2. vlny slovenského realizmu (Tajovský, Timrava, Jesenský)

Literárne smery a skupiny v slovenskej medzivojnovej próze:
1. Tretia vlna slovenského realizmu – reprezentuje ju tvorba Ladislava Nádašiho Jégé, ktorý vo svojej tvorbe využíval klasický realizmus a naturalizmus. Do literárneho povedomia sa dostal historickým románom Adam Šangala. Román opisuje zložité obdobie náboženských vojen medzi katolíkmi a evanjelikmi v 17 st. Hlavnou postavou románu je mladý muž zo sedliackej rodiny Adam Šangala, ktorý sa dostáva do zložitého procesu politických a náboženských intríg. Adamov život je poznačený istou osudovosťou. Adam uteká z domu v strachu pred trestom smrti obesením. Je odsúdený v neprítomnosti za to, že ako poddaný udrel pána. Adam sa na svojej ceste stretáva s rôznymi ľuďmi, ktorí symbolizujú jednotlivé spoločenské vrstvy. Stretáva evanjelického kňaza Konôpku a zisťuje, že ľudí nemožno posudzovať podľa vierovyznania. Hoci je katolík, stáva sa jeho priateľom a dokonca ho bráni v čase prenasledovania nekatolíkov v Trnave, za čo ho odsúdia na smrť a obesia. V diele vystupujú aj členovia šľachtickej  rodiny Praskovských, ktorých autor vykreslil ako výrazne negatívne postavy. Kritizuje najmä ich nemorálnosť a náboženskú nestálosť.
2. Sociálno-psychologický realizmus – do tejto skupiny zaraďujeme tvorbu autorov Jozefa Cígera Hronského a Mila Urbana, pre ktorých tvorbu je typické využívanie expresionizmu (umelecký smer, skúma vnútro človeka) a kritika sociálnych problémov ktoré priniesla vojna. Vo svojich dielach opisujú život jednoduchých ľudí na slovenskej dedine, hlavnou postavou ich diel je bežný človek.
Jozef Cíger Hronský – presadil sa ako autor pre deti a mládež, založil detský časopis Slmiečko, napísal známe detské knihy Smelý zajko, Tri múdre kozliatka, Budkáčik a Dubkáčik
- jeho tvorbu pre dospelých tvoria najmä romány, najznámejší z nich je román Jozef Mak. Dej románu sa odohráva na dedine, hlavnou postavou románu je obyčajný dedinský človek Jozef Mak (meno Mak je symbolické, Jozef Mak je nevýrazný ako zrnko maku), autor ho nazýva človek-milión, teda bežný človek, jeden z mnohých. Jozef je nemanželsý syn, ktorého mala jeho matka až ako vdova, čo poznačilo jeho život. Má staršieho brata Jana, ktorý Jozefa neustále ponižuje, až kým ho nedonúti odísť z domu do služby. Jozef sa po čase vracia a začína stavať nový dom. So svojou frajerkou Marou plánujú spoločnú budúcnosť. Do toho však prichádza vojna a Jozef odchádza na front. Po návrate z vojny zistí, že jeho brat Jano sa nasťahoval do jeho nového domu a vzal si za ženu Maru. V tomto kritickom životnom momente sa Jozef správa ako pasívny typ človeka, nebúri sa vôči svojmu osudu, ale prijíma jeho údery. Po čase sa zblíži s chorou Julou, s ktorou sa ožení a majú dve deti. Jula ticho trpí, lebo si uvedomuje že Jozef ju neľúbi. Mara, ktorá je nešťastná vo vzťahu s Janom sa snaží opäť nadviazať vzťah s Jozefom. Ten ju ale odmieta. Mara začne piť a nakoniec sa v stave opilosti utopí. Jula ochorie a umiera. V okamihu jej smrti si Jozef uvedomí, že túto ženu skutočne miloval a rozhodne sa v budúcnosti žiť pre svoje deti. Záver románu obsahuje hlavnú myšlienku diela – „Trp Jozef Mak, človek-milión si, nuž vydržíš všetko.“ Touto myšlienkou autor vyjadruje životnú filozofiu obyčajného dedinského človeka, ktorou je schopnosť znášať utrpenie.
- J.C.Hronský po nástupe komunizmu emigroval do Južnej Ameriky, po roku 1945 patril na Slovensku ku zakázaným autorom.
 
Milo Urban – autor románov a krátkych próz. Jeho najznámejším dielom je román Živý bič. Je to tzv. unanimistický román (una anima – jedna duša, román v ktorom je kolektívny hrdina) Dej románu sa odohráva v dedine Ráztoky v čase 1. svetovej vojny. Román má dve časti. Prvá časť románu s názvom Stratené ruky symbolizuje všetkých, ktorých si vzala vojna. Druhá časť románu s názvom Adam Hlavaj je venovaná tejto hlavnej postave.
Dej: Hlavné postavy románu sú Adam Hlavaj, jeho žena Eva, ich syn Adamko a ďalší obyvatelia obce Ráztoky. Adam a Eva žijú šťastne a harmonicky až do dňa, kedy vypukne vojna. Adam odchádza na front a Eva ostáva sama. Ide za miestnym notárom Okolickým, aby jej pomohol Adama z vojny vyreklamovať. (ak bol v dome iba jeden muž, živiteľ rodiny, bola možnosť oslobodiť ho od vojenskej služby). Okolický zneužije situáciu a Evu znásilní. Tento násilný čin nanešťastie neostane bez následkov a Eva zistí, že je tehotná. Okolický sa jej vyhráža že ak prezradí čo sa stalo, zariadi aby sa Adam dostal do prvej línie, kde može padnúť. Eva zo strachu mlčí. Celá dedina sa postaví proti nej, odsúdia ju ako ženu bez cti a odvrátia sa od nej. Eva porodí dieťa, ktoré v čase epidémie kiahní zomrie. Nešťastná zo svojho osudu, trpiaca opovrhnutím dedinčanov pri ceste cez lávku ponad hlbočinu padá do rieky a utopí sa. Adam prestane dostávať listy z domu, je nepokojný a preto dezertuje. Po dlhej a namáhavej ceste prichádza domov, kde zistí, že Eva umrela. Podnapitý sluha notára Okolického vyzradí Adamovi pravdu o zločine, ktorého sa dopustil Okolický na Eve. Adam chce zabiť Okolického. Do toho však prichádza koniec vojny, ktorý sprevádza dedinská vzbura. Ľudia trápení vojnou chcú pomstiť všetky krivdy, ktoré počas vojny zažili. Dozvedia sa pravdu o Evinom tehotenstve a počas vzbury chytia Okolického a priviažu ho do vody na mieste, kde sa utopila Eva. Okolický vo vode umiera.
- okrem tragédie rodiny Hlavajovcov autor opisuje aj iné postavy poznačené vojnou. Sú to napríklad Ondrej Koreň – vojnový invalid, ktorý sa vracia z frontu bez ruky, nemý a so zjazvenou tvárou, stará Ilčíčka, ktorá stratila vo vojne jediného syna Štefana, ktorého popravili počas výcviku, keď sa vzoprel nezmyselnému šikanovaniu veliteľa.
- Román Živý bič autor neskôr doplnil románmi Hmly na úsvite a V osídlach, kde ďalej mapoval osudy obyvateľov Ráztok, pričom sa venoal najmä postave Adama Hlavaja a jeho syna Adama.
 
3. Socialistický realizmus – umelecký smer, ktorý do slovenskej literatúry prenikol z Ruska. Bol to umelecký smer, ktorý propagoval ideológiu komunizmu, založil ho ruský prozaik Maxim Gorkij.
- v medzivojnovej literatúre ho využívali najmä prozaici, ktorí sympatizovali s myšlienkami ľavicových politických strán (Komunistická strana, Sociálnodemokratická strana). Podobne ako ľavicoví básnici sa združovali okolo časopisu DAV. K predstaviteľom socialistického realizmu patrili Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ
4. Ornamentálna próza -
- vychádza z expresionizmu, čo sa prejavuje najmä záujmom o vnútorný svet hlavnej postavy a množstvom vnútorných monológov
- ornamentálnosť znamená časté využívanie jazykových ornamentov, napr. zdrobnenín, prívlastkov
-  typické pre diela ornamentálnej prózy sú pesimistické až tragické nálady a životné pocity,  rozpor medzi vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním spoločnosti, nezáujem o dedinské prostredie, v centre pozornosti mesto a bohémski hrdinovia

Predstavitelia ornamentálnej prózy:

Ján Hrušovský
Gejza Vámoš
Ivan Horváth
Tido Jozef Gašpar
 
Ján Hrušovský – do povedomia sa dostal svojimi zbierkami próz Dolorosa a Pompiliova madona
Znaky tvorby:
zaujíma sa o človeka, jeho psychiku, mravné a citové konflikty, povahové zvláštnosti, expresionistické videnie sveta, krajne vyhrotené psychické situácie, opis zložitých duševných stavov. Príbehy sa odohrávajú v cudzom prostredí, Hrušovského rozprávač komentuje príbeh, nevie sa odosobniť, lyrizuje novely V mnohých dielach spracoval zážitky z 1. svetovej vojny, hrdinami sú často postavy z periférie spoločnosti - žobrák, deti chudobných rodičov a pod.
 
Pompiliova madona -
Novela z talianskeho frontu, hlavným hrdinom je žobrák a mrzák Pompilio. Už dlhé roky žobre pred krásnym chrámom Santa Maria Maggiore. Na Kvetnú nedeľu prichádza do chrámu veľa pútnikov, aby sa poklonili pred sochou divotvornej Madony a poprosili ju o pomoc. Beznohý Pompilio zatúži po tom, aby sa aj on mohol pokloniť Madone a ponížene ju poprosiť o pomoc. Verí, že modlitba k Madone by spôsobila zázrak a znova by mu narástli zdravé nohy. Podarí sa mu podplatiť otca Bernarda, aby ho na jednu noc nechal v chráme. Otec Bernardo ho na vlastnom chrbte odnesie do chrámu, pozhasína všetky svetlá a odíde. Pompilio zostáva v chráme sám s Madonou. Vo sne prežíva obrovské šťastie, Madona sa mu prihvorí a uzdraví ho. Pompilio sa s ňou vydáva na ďalekú cestu. Ráno nájdu Pompilia pod sochou Madony mŕtveho, so šťastným úsmevom na tvári.
Dolorosa – dej príbehu sa odohráva v kláštore. Hlavnou postavou je mladá mníška Dolorosa, ktorá sa zaľúbi do obrazu Krista. Láska, ktorú nikdy nepoznala v jej vnútri spôsobuje veľký nepokoj. Dolorosa nedokáže ovládať svoje pocity, nepomáha pôst, ani sebatrýznenie. Dolorosa zomiera pridlávená mramorovým krížom ktorý na ňu padá potom, čo sa Dolorosa vrhá na mramorovú sochu Krista. Pred smrťou prežíva predsmrtný zážitok v ktorom sa jej zdá, že ju Kristus objíma a lásku jej opätuje.
 
Gejza Vámoš
- autor židovského pôvodu, vo svojich dielach často využíval filozofické motívy. Ako lekár mal v niektorých dielach takmer naturalistický pohľad na človeka a jeho telo. (detailné opisy prepichnutého oka v novele Editino očko) V strachu pred nástupom nacizmu emigroval, zomrel v Južnej Amerike.
- napísal romány Atómy boha, Odlomená haluz a zbierku krátkych próz Editino očko
- poviedka Editino očko – rozprávačom príbehu je mladý študent medicíny (samotný autor), ktorý opisuje nešťastnú náhodu v živote jeho deväťročnej sestry, ktorá si pri písaní úlohy z matematiky vypichla oko. Autor šokuje čitateľa detailnými opismi prepichutého oka, pričom používa lekírske termíny. Pomocou vnútorných monológov vyjadruje znechutenie nad všetkými nešťastnými náhodami v živote človeka. Obviňuje boha za to, že človeka  a svet stvoril nedokonalo.
Úryvok:
„Dušu mi zviera pocit hnusu, keď vidím, že ľuďom, intelektuálom tá bohatá zemeguľa nedopraje nič „nadbytočné“, že im vypočítajú živobytie na gramy; toľko smieš zožrať, toľko šiat kupovať, keď sa rozmnožíš, dostaneš nejaké prídavky, aby tvoje plody hladom neskapali. Zídu sa: tvoji synovia pre vojny, epidémie, náhody, dcéry tvoje pre prostitúciu alebo tuberkulotické živorenie v obchodoch a kanceláriách.“
 
4. Próza naturizmu – je vyrcholením slovenskej medzivojnovej prózy, vyvíjala sa v období druhej svetovej vojny. Myšlienkovo vychádzala z naturizmu. Bol to umelecký smer, ktorý presadzoval návrat k prírode a odmietal hodnoty modernej civilizácie. K predstaviteľom naturizmu patrili – Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner
 
Ľudo Ondrejov – predstaviteľ tzv. folklórneho naturizmu. Vo svojich dielach využíval prvky ľudovej slovesnosti, najmä zbojnícke legendy, piesne a povesti. Jeho najznámejším dielom je tzv. zbojnícka trilógia – Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy
- všetky romány majú spoločnú ústrednú postavu – Jerguša Lapina. Je to dieťa, ktoré autor označuje za dieťa prírody. Vyrastá so svojou matkou a súrodencami na samote zvanej Zbojnícky tanec. Z rozprávania ľudí vie, že jeho otec bol zbojník. Jerguš je spokojný uprostred prírody, je jej súčasťou, pozná jej zákonitosti. Naopak cudzí mu je svet mesta, kde prežíva úzkosť a pocity nespravodlivosti. Vo svojich románoch autor prechádza až do obdobia SNP, kde sa Jerguš Lapin spomína ako legendárny partizánsky veliteľ.
Margita Figuli - jej vrcholným dielom je románová novela Tri gaštanové kone. Autorka v nej spracovala príbeh o ľudských vášňach, ktoré symbolizujú jednotlivé postavy.
Hlavné postavy príbehu: Peter – mladý muž, ako dieťa vyrastal spolu s Magdalénou, neskôr sa Magdaléna s rodičmi odsťahovala z ich kraja. Po požiari rodičovského domu a strate rodičov sa Peter túla po svete a skupuje drevo pre pílu. Je to zodpovedný, citlivý a mravne čistý človek, má rád prírodu a zvieratá
Magdaléna – tiché a mlčanlivé dievča, ktoré sa stáva obeťou chamtivosti svojich rodičov. Ako dieťa sa zaľúbi do Petra a čaká na jeho príchod aj v dospleosti. Rodičia ju však chcú vydať za bohatého gazdu Jana Zápotočného.
Jano Zápotočný – je výrazne záporná postava, v diele vystupuje ako Petrov protipól. Je bohatý, rodičia mu už umreli, nie je zvyknutý sa nikomu podriaďovať, je surový, často týra zvieratá. Aj keď vie že Magdaléna ho neľúbi, chce ju mať, vlastniť. Neváha sa na nej dopustiť násilia, ubližuje jej a trestá ju za to, že ľúbi Petra.
Rodičia Magdalény – autorka poukazuje na ich zaslepenosť majetkom. Aj keď vidia aký je Jano, nútia svoje jediné dieťa do svadby s ním.
- dôležitú súčasť príbehu tvorí aj príroda a zvieratá. Príroda akoby chránila lásku Petra a Magdalény, ponúka im útočište. Kone sú prítomné vo všetkých kľúčových momentoch príbehu a nakoniec trestajú aj zlobu Jana Zápotočného.

Dej: Peter sa po rokoch dostáva do dediny kde žije jeho detská láska Magdaléna, ktorú stále ľúbi. Navštívi jej rodičov a dozvie sa, že Magdaléna má nápadníka – bohatého gazdu Jana Zápotočného. Peter pochopí, že Jano sa Magdaléniným rodičom pozdáva najmä kvôli veľkému majetku. Vidí však, že Magdaléna stále ľúbi jeho. Počas svätojánskej noci sa s Magdalénou porozpráva a dohodnú sa, že Peter odíde do rodného kraja, kde opraví rodičovský dom, aby tam mohli žiť. Ako znamenie návratu má priviesť tri gaštanové kone. Po Petrovom odchode Jano Magdalénu znásilní a tak ju prinúti k manželstvu. Keď sa Peter po čase vracia nájde Magdalénu utýranú a zničenú nešťastným manželstvom. Jano zúri, lebo cíti zo strany Petra ohrozenie. Svoj hnev si vybíja na Magdaléne a koňoch, ktoré týra. Jedného dňa chce koňovi vypáliť na chrbát slovo „tulák“, ktoré je Petrovou prezývkou. Splašený kôň Jana zabije. Peter a Magdaléna odchádzajú preč.
- znaky naturizmu v diele:  príbeh sa odohráva na neznámom mieste a v neznámom čase (stajomňovanie, rozprávkovosť), dôležité miesto v deji zohráva príroda, autorka využíva číselnú symboliku (3 kone). Súčasťou diela sú aj prvky ľudovej slovesnosti a folklóru (zvyky svätojánskej noci).
 
Dobroslav Chrobák
- jeho najvýznamnejším dielom je román Drak sa vracia. Román opisuje konflikt dedinského kolektívu s hlavnou postavou príbehu, ktorou je Martin Lepiš, prezývaný Drak. Draka ako dieťa našiel pohodeného dedinský hrnčiar a vychoval. Od Drakovho príchodu do dediny ho dedinčania považujú za cudzí prvok a robia ho zodpovedným za všetky nešťastia. Dávajú mu prezývku Drak – diabol. Po hrnčiarovej smrti Draka napadnú, oslepia a vyženú z dediny. Drak sa však po rokoch vracia a chce získať dôveru obyvateľov dediny. Ponúkne sa, že im pomôže priviesť statok z horiaceho lesa. Aj keď svoje slovo dodrží, dedinčania ho odmietajú a zapália mu dom.
- druhou dejovou líniou románu je konflikt medzi Drakom a Šimonom, ktorý nenávidí Draka kvôli Eve. Eva v minulosti Draka ľúbila a on ju opustil. Potom si ju vzal Šimon, ktorý však stále trpel pocitom, že Eva ľúbi Draka.
 
František Švantner
- jeho tvorbou vrcholí próza naturizmu v slovenskej literatúre. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí zbierka próz Malka a román Nevesta hôľ
 Novela Malka – dej novely sa odohráva v dedine, prípadne na neďalekom salaši. Rozprávačom a zároveň hlavným hrdinom príbehu je mladý valach, ktorý spoznáva dievča  Malku a zaľúbi sa do nej. V jeho vnútri sa náhle objavujú pocity šťastia, s ktorými akoby harmonizovala aj okolitá príroda. Objaví sa však tajomný muž Šajban, ktorý sa motá okolo salaša. Tohto tajomného muža vidia prichádzať so zakrvavenou košeľou, čo vzbudzuje v hlavnom hrdinovi podozrenie. Približne v tom istom čase ktosi zavraždí a olúpi dedinského krčmára. Valach v ľúbostnom ošiali ponúkne Malke manželstvo. Ona viac menej súhlasí, len sa chce poradiť s bratom. Dohodne sa s valachom, že mu dá odpoveď  večer, keď sa stretnú pod starým stromom. Malka na stretnutie nepríde, ale pošle valachoci lístok s textom, že sa za neho nevydá. Lístok mu prinesie chlapec ktorý povie valachovi že Malku videl so Šajbanom. Valacha začne zožierať žiarlivosť (v tú noc, keď sa valach dozvie o Malke a Šajbanovi sa strhne veľká búrka. Podobnú búrku prežíva aj hlavný hrdina vo svojom vnútri). Rozhodne sa, že pôjde do mesta a udá Šajbana. Keď sa vráti z mesta dozvie sa, že Šajban je Malkin brat a že krčmára olúpil aby získal peniaze na cestu do Ameriky pre seba, aj pre sestru. V tom čase už žandári naháňajú Šajbana. Valach sa tomu snaží zabrániť, snaží sa zmiesť žandárov a odviesť ich pozornosť od Šajbana. Pri chytaní Šajbana však žandári zastrelia Malku.
 
Nevesta hôľ
- vrcholné dielo prózy naturizmu. Obsahuje extrémne veľa lyrických prvkov, čím je poznačený dej príbehu. Hlavným hrdinom a rozprávačom príbehu je mladý lesník Libor, ktorý sa pri svojej práci stretáva s tajomnou ženou Zunou. Zuna je mlynárova dcéra, o ktorej sa hovorí, že ju jej otec upísal diablovi. Jedného dňa zhorí mlyn aj s mlynárom a zmizne Zuna. Jej zmiznutie väčšina ľudí považuje za normálne, hovoria že diabol si iba prišiel pre sľúbenú odmenu. Jedine Libor sa snaží racionálne vysvetliť zmiznutie Zuny, ale nedarí sa mu ho objasniť. V diele vystupuje aj tajomná postava Tava, ktorý žije v lese, venuje sa páleniu uhlia a vysvetľuje Liborovi zákony prírody. V závere mu vysvetlí aj zmiznutie Zuny : „Hole ju vychovali, nuž si ju aj vzali. Lebo aj ony majú svoje nevesty.“