Vývoj drámy

Dráma:
- základným znakom je neprítomnosť rozprávača (dej prebieha priamo pred divákmi  na divadelnej scéne)
- spoločné vlastnosti s epikou – dej, s lyrikou – vyjadrenie pocitov a nálad postáv
- postavy konajú, rozprávajú (reč jednej postavy – monológ, reč viacerých postáv - dialóg)
- dramatické diela sa predvádzajú na javisku, nazývame ich divadelné predstavenia. Prvé predstavenie – premiéra, opakovanie – repríza, posledné – derniéra.
- vonkajšia stavba: menšie úseky - dejstvá  (hra o jednom dejstve – jednoaktovka). Dejstvá sa členia na obrazy (zmeny scény) a výstupy (zmena počtu postáv)
- vnútorná stavba: expozícia (úvod), konflikt (zápletka), kríza (zauzlenie),peripetia (vyvrcholenie), katastrofa (rozuzlenie)

Dramatické žánre:
- Tragédia: hlavným znakom tragédie je človek v boji s nepriateľskými silami (osud, bohovia, nespravodlivosť, či spoločenské predsudky), ktoré sú silnejšie ako človek, ktorý pod ich ťarchou zomiera. Hlavnou postavou je tzv. tragický hrdina, silný  ale obyčajný jedinec, ktorý cez psychickú alebo fyzickú bolesť dosahuje poznanie. Hrdina sa dostáva do nepriazne osudu vybočením z tej zlatej strednej cesty a spáchaním istej chyby alebo hriechu (pýcha). Tragédia zanecháva u diváka tzv. katarziu, očisťujúci a povznášajúci pocit.

- Komédia (veselohra): hlavným znakom, je komický vzťah k svetu. Autor zosmiešňuje nedostatky života jednotlivcov a spoločnosti. Autor zvyčajne kritizuje svoju súčasnosť a tým bojuje proti zlu. Autor využíva usmievavý humor, iróniu, výsmešný sarkazmus a satiru (výsmech s úplným odmietnutím javu). Charakterová komédia – komickosť  sústredená okolo postáv. Fraška – osobitný druh komédie s nepravdepodobnými situáciami, zápletkami a násilnou komickosťou.

- Činohra: sa vyvíjala od 19. stor. Základom jej deja sú rozpory medzi postavami, ktoré sa prehlbujú, ale na rozdiel od tragédie nevyúsťuje do nevyhnutnej smrti hrdinu. Hrdinami sú bežní ľudia.

- ďalšie žánre: bábková hra, rozhlasová hra, televízna hra, filmový scenár
- hudobné dramatické žánre: opera, opereta, muzikál, melodráma, kantáta, pantomíma

Antická dráma:
- Vznik drámy sa viaže s vývojom gréckej antickej spoločnosti. Svoj vrchol zažila v 5. storočí pred Kristom za vlády Perikla. V tomto období bola v Grécku otrokárska demokracia, ktorá umožňovala rozvoj filozofických myšlienok ako kalokagatia (rovnováha tela i duše) a taktiež aj rozvoj drámy.
- Dramatické predstavenia boli súčasťou náboženských osláv boha Dionýza (boh vína a plodnosti). Tieto oslavy trvali 4 dni. Na oslavách bol tanec, hudba, spev a prednášanie. 3 dni boli venované tragédiám a 1 komédiám.
- V predstaveniach účinkoval malý počet hercov, ale súčasťou bol zbor. Úlohou zboru bolo ukázať kontrast k hlavným postavám, podať viac informácií o deji a prostredí.
- Grécka dráma bola založená na jednote času, miesta a deja.
- Herci boli iba muži a hrali aj ženské postavy. Nosili masky, ktoré boli špeciálne upravené na šírenie zvuku po amfiteátroch.
- Veľkú úlohu zohrávali bohovia, osud a nadprirodzené sily

- Predstavitelia tragédie: Sofokles, Euripides (Trójanky, Ifigénia v Tauride, Médea) , Aischylos (Oresteia, Pripútaný Prométeus)
- Predstaviteľ komédie: Aristofanes (Oblaky, Jazdci, Lysistrata)

- Sofokles: napísal vyše 100 hier, z ktorých sa zachovalo iba 7. Obmedzil úlohu zboru a priviedol na scénu tretieho herca a tým zavŕšil vývin gréckej tragédie.

o    Kráľ Oidipus Táto tragédia vychádza z mýtu o kráľovi Oidipovi, ktorý sa narodí kráľovi Téb Laiovi a jeho žene Jokaste. Oidipa od narodenia sprevádza veštba, že zabije otca a vyspí sa s vlastnou matkou. Zo strachu sa ho rodičia zbavia a prepichnú mu členky. Nájde ho korintský pastier a ponúkne ho kráľovi Korintu. Oidipus vyrastá v domnienke, že korintský kráľ je jeho otec. Oidipus sa dozvedá o veštbe a preto uteká od svojich korintských rodičov, aby utiekol pred veštbou. Na ceste stretne Laia a zabije ho. Príde do Téb, ktoré zbaví teroru sfingy a je mu ponúknuté kráľovstvo a kráľovná Jokasta, s ktorou splodí 4 deti. Samotný dej sa začína prepuknutím moru v Tébach. Mor je údajne zapríčinený prítomnosťou kráľovho vraha v meste. Oidipus sa vyberie hľadať vraha, ktorého sľubuje potrestať. Počas hľadania zisťuje Oidipus svoj skutočný osud od korintského kráľa, veštca Teiresiasa a od pastiera. Dozvedá sa hroznú skutočnosť. Jokasta spácha samovraždu, Oidipus sa oslepí a odchádza do vyhnanstva. Svoje deti (medzi nimi aj Antigonu) a vládu  zanechá v rukách Kreona, svojho brata. Oidipus je tragickým hrdinom, ktorý sa snaží utiecť osudu a neustále hľadá pravú príčinu veci. V tomto boji však prehráva. Avšak cez utrpenie získava poznanie.

o Antigona Dcéra kráľa Oidipa, ktorá žije na kráľovskom dvore v Tébach, kde vládne jej strýko, Kreon. Kreon je krutovládca, ktorý vedie veľa vojen. V jednej bojuje proti nemu Antigonin brat Polyneikos. Polyneikos je zabitý vlastným bratom Eteoklom. Eteoklos je pochovaný so všetkými poctami, jeho brat nie. Týmto činom sú porušené najdôležitejšie zákony tej doby. Antigona, sebavedomá žena, sa ako jediná odhodlá povstať proti svojmu krutému strýkovi a v mene morálky pochováva svojho brata za pomoci bohov. Bohovia v tejto hre nehrajú veľkú úlohu. Ide skôr o rovinu medziľudských vzťahov. Kreon však dá rituály odstrániť a  telo dá strážiť. Pri druhom pokuse pochovať brata je Antigona prichytená a Kreon ju dá zaživa zamurovať v jaskyni. Kreonov syn Haimon, ďalší zástanca morálky, prosí o život svojej milovanej Antigony, ale márne. Kreona presvedči až veštba slepého Teiresiasa, ktorého poslali bohovia pohroziť Kreonovi, že ak neupustí od rozhodnutia, celá jeho rodina bude potrestaná. Na to Kreon ide po Antigonu, ale tá sa v jaskyni obesila a Haimon spáchal samovraždu pred jaskyňou. Trest bohov na Kreonovi sa vyplní, keď mu zomiera žena a ďalší syn. Až vtedy tvrdohlavý Kreon priznáva svoju chybu.
 
- Euripides

o  Médea. Tragédia o zradenej žene Médei, ktorú opúšťa manžel Jáson, aby si vzal korintskú princeznú. Médea sa chce pomstiť, a preto najprv zabíja jeho budúcu nevestu a jej otca. Nakoniec zabíja aj vlastné deti a morálnu zodpovednosť za ich smrť dáva Jásonovi. Táto tragédia sa zaoberá hlavne psychikou hlavnej hrdinky.
 
- Aristofanes

o  Lysistrata. Komédia o ženách v meste Atény, ktoré sa rozhodnú vypovedať poslušnosť svojim mužom, pokiaľ budú bojovať. Aby im ukázali svoju neoblomnosť, obsadia akropolu a získajú štátnu pokladnicu a donútia mužov uzavrieť mier.
 
Renesančná dráma
 
- Dramatická tvorba v období renesancie je zastúpená tvorbou Williama Shakespearea v 16. a 17. storočí. počas vlády Alžbety I., preto sa často nazýva aj alžbetínske obdobie.
- Záštita kráľovnej nad divadlom umožnilo stavanie nových divadiel ako aj zobrazenie všetkých vrstiev spoločnosti vrátanie skorumpovaných  a podlých kráľov a šľachticov. V centre sa teda nachádzal človek (individualizmus) a nie božstvo, napriek tomu renesanční dramatici sa inšpirovali antikou.
- Racionalizmus asenzualizmus.
- Vznik commedia dell’arte, kočovné divadelné spolky, ľudové divadlo v 16. stor.

- William ShakespeareSpoluzaložil divadelnú spoločnosť „Lord Chamberlain’s men“ s ktorými neskôr založil aj divadlo Globe Theatre, v ktorom prezentovali vlastnú tvorbu. Shakespeare odzrkadľoval vo svojej tvorbe vtedajšiu spoločnosť ako aj nadčasové témy ako hľadanie pravdy, premenlivosť života človeka, kritika predstavy urodzenosti feudálov, humánny prístup atď.

-   do roku 1600
- Komédie:  Márna lásky snaha, Skrotenie zlej ženy, Večer trojkráľový, Sen noci svätojánskej, Benátsky kupec,...
- Historické hry: Richard II, Richard III, Henrich VI
- Romantická tragédia: Rómeo a Júlia

-  1600 – 1608
- Veľké tragédie: Hamlet, Othello, Kráľ Lear, Macbeth

-  1608 – 1613
- Romance: Vidina, Búrka, Zimná rozprávka, Dvaja vznešení priatelia

o  Hamlet:  Intelektuálna tragédia v ktorej dánsky kráľovič Hamlet, tragický hrdina, bojuje proti svetu intríg a osudu, aby pomstil vraždu svojho otca, dánskeho kráľa, ktorý bol otrávený svojím vlastným bratom Claudiom. Ten chcel získať moc svojho brata, tak ako aj jeho manželku Gertrudu.  Hamlet bojuje sám proti kráľovi, ktorý má spojenca v Polóniovi, jeho sluhovi, ktorého Hamlet zabije. Touto vraždou a predstieraním šialenstva privedie svoju lásku, Polóniovu dcéru Oféliu, k šialenstvu a jej brata Learta poštve proti sebe. Svojej matke vyčíta, že sa dala dokopy s vrahom svojho manžela a dáva jej to najavo. Celá tragédia sa končí smrťou takmer všetkých postáv okrem Horácia, Hamletovho priateľa, ktorý sľúbi, že oznámi svetu, čo sa stalo. Hamlet podlieha v boji proti skazenosti sveta, ale pomenoval nositeľov a príčiny zla.

o  Macbeth: najkratšia a údajne najkrvavejšia tragédia o škótskom generálovi Macbethovi, ktorému tri čarodejnice vyveštia, že sa  stane kráľom Škótska. Pod vplyvom svojej ženy Lady Macbeth sa odhodlá zabiť kráľa Duncana. Vraždu zvalí na Duncanových synov, ktorí utečú do Anglicka. Najme si vrahov, aby zabili Banqua, lebo ten počul veštbu a môže ho podozrievať. On zomiera, ale jeho syn sa zachráni. Macbeth sa medzičasom má stať kráľom, ale jeho svedomie ho zožiera. Poprosí o radu čarodejnice, ktoré mu ukážu tri zjavenia, ktoré tvrdia, že ho môže zabiť iba muž nenarodený zo ženy. Väčšina šľachticov sa rozhodne pridať sa na stranu Malcolma, syna kráľa Duncana, ktorý sa chystá bojovať o trón. Jeden zo šľachticov, Macduff, ktorému Macbeth dá zabiť celú rodinu, príde na to, kto je vrah. Malcolmove vojská s Macduffom sa dostanú až do hradu. Macduff bojuje s Macbethom a  zabíja ho, pretože ho lekári vybrali z lona svojej mŕtvej matky. Zaujímavá je psychologizácia postáv a vystupovanie nadprirodzených javov.

o  Kráľ Lear: tragédia o rozpade rodiny, žiarlivosti, pomste, zrade a sklamaniach. Kráľ Lear sa spýtal svojich troch dcér, Goneril, Regan, Cordélie, ako ho majú rady, aby vedel, ktorej má zveriť kráľovstvo. Goneril a Regan dostali za odpovede časti kráľovstva a Cordélia bola vyhnaná. Odišla do Francúzska, kde sa vydala za francúzskeho kráľa. Goneril si vzala Albanyho a Regan Cornwalla. Ich otec očakával, že sa o neho jeho dcéry, ktoré ho mali tak rady, postarajú. Avšak, obe sa zbavili zodpovednosti za otca. Paralelne s touto dejovou líniou ide osud sluhu Gloucestera, ktorý mal manželského syna Edgara a nemanželského Edmunda. Edmund poštve otca proti Edgarovi, ktorý sa následne prezlieka za chudobného blázna. Jeho otec bol vyhnaný z kráľovského dvora Cornwallom kvôli Edmundovi, a tak sa prezlečený Edgar o neho stará. Do Edmunda sa zamiluje Regan a Goneril. Medzičasom francúzske vojská útočia na Britov, ale sú porazení. Cordélia je uväznená a tu sa stretáva s otcom, ktorého celá udalosť priviedla do bláznovstva. Navzájom si odpustia. Lear umiera zo smútku nad stratou Cordélie, ktorá bola poslaná na smrť Edmundom. Boj o Edmunda medzi Goneril a Regan vyústi v smrť oboch sestier. Tak ako Lear a Cordelia, tak aj Edgar a Gloucester si odpustia. Otec umiera a jediný, ktorý prežije, je Edgar, lebo on zabije Edmunda.

Klasicistická dráma
- Klasicizmus priniesol v17-18. storočí do literatúry znovu obnovenie ducha antiky a to vo forme súladu krásy, pravdy a dobra a napodobňovaní prírody.
- Druhovo-žánrovú diferenciácia.  Žánre boli rozdelené na vysoké (elégia, óda, tragédia, mali postavy z vysokých spoločenských kruhov a nadčasové témy) a nízke (bájka, satira, komédia, nižšie spoločenské vrstvy (sluhovia) a neurodzené postavy, sú väčšinou komické).
- Typizácia postáv dobrý ideál doby v. jeho protiklad (nie skutoční ľudia, ale takí akí by mali byť.)
- Racionalizmus  uprednostňuje pred citmi rozum
- rozvoj na dvore Ľudovíta XIV.
- dodržiavanie jednoty času (24 hodín), miesta a deja
- predstavitelia: Jean Baptiste Moliere (Lakomec, Misantrop, Don Juan, Tartuffe), Pierre Corneille (Cid), Jean Racine (Faidra)
 
o  Moliere- Lakomec, komédia. Hlavnou postavou je vdovec, otec dvoch detí Elizy a Kleanta, najväčší skupáň a úžerník, Harpagon. Harpagon žije v neustálom strachu o svoje peniaze. Služobníkom ani deťom ani sebe nedovolí žiadne peniaze zo strachu, že skrachuje. Lakomstvo ho úplne zotročilo. Jeho dcéra Eliza miluje sluhu Valéra a jeho syn chudobnú Mariannu. Pod vplyvom dohadzovačky Frozíny sa lakomec rozhodne vydať dcéru za boháča Anselma, syna za vdovu a on si zoberie Mariannu. Kleant si chce požičať nejaké peniaze a zisťuje, že úžerníkom je jeho vlastný otec. Jeho sluha skryje Harpagonove peniaze. Harpagon v domnienke, že jeho peniaze boli ukradnuté, je ochotný nechať všetkých obesiť. Po tom, ako sa ubezpečí,  že sa mu peniaze vrátia, povolí svadby svojich detí. Za svadby zaplatí pán Anselm, ktorý je znovu nájdeným otcom Valéra a Marianny. Prostredníctvom situačného a slovného humoru sa Moliere vysmieva lakomstvu a tomu, ako deformuje charakter a ničí medziľudské rodinne vzťahy.
 
o  Corneille- Cid, tragédia zo španielskeho prostredia sa odohráva v polovici 11.storočia. Don Rodrigo, syn Dona Diega je zaľúbený do Ximény, dcéry Dona Goméza. Don Goméz potupí Dona Diega v spore o výchovu mladého princa. Don Diego poprosí syna, aby vyzval Dona Goméza na súboj. Don Rodrigo vyhráva. Xiména si musí udržať česť, a preto aj napriek tomu, že miluje Dona Rodriga, povie kráľovi, nech ho potrestá. Kráľ rozhodol, že sa uskutoční zápas medzi Donom Rodigom a iným šľachticom, ktorý mal záujem o Ximénu. Rodrigo vyhráva a získava titul Cid. Cid je kresťanský rytier oddaný vlasti, viere a rodine. Rodrigo je na rok poslaný do vojny a potom si môže vziať Ximénu.
  Do klasicizmu hra zapadá výberom šľachtických postáv, ktoré sú vznešené a premáhajú city, aby splnili morálne povinnosti. Z rámca klasicizmu sa odkláňa záverom, ktorý odbočuje zo žánru tragédie a taktiež z jednoty času.
 
o  Racine- Faidra, psychologická tragédia z mytologického prostredia. Hlavnou postavou je Faidra, ktorá počas neprítomnosti svojho manžela pod vplyvom bohyne Afrodity vzplanie láskou k svojmu nevlastnému synovi, krásnemu Hypolitovi. Ten ju odmietne. Zranená a ohrdnutá sa po návrate manžela snaží očierniť Hypolita. Jej manžel ho potom vydá bohom. Prosí o potrestanie previnilca. Faidra si uvedomí svoj zločin a vypije jed. Pred smrťou sa prizná manželovi.
Priznanie pravdy je základný princíp klasicizmu. 
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/3900-vyvoj-dramy/