Antická literatúra

- antická literatúra je najmladšia staroveká literatúra
 
A) grécka literatúra (9. st. pnl. – 5. st. nl.) – najstaršia z európskych literatúr, vyvíjala sa samostatne, čerpala z ľudovej tvorby; básnické slovo bolo spojené s hudbou.
 
GRÉCKA EPIKA:
- zachovala sa Homérova Ilias a Odysea
- Ilias a Odysea stoja na počiatku európskej literárnej tradície, vrcholné diela svetovej poézie, základný námet prevzatý z gr. bájoslovia

- bohovia zasahovali do ľudských osudov, chránili svojich obľúbencov, prenasledovali tých, ktorí ich urazili, postavili sa na odpor, navzájom súperili, boli to bohovia s ľudskými vlastnosťami
- H. zhrnul do diela veľa starších výpravných básní o trójskej vojne a blúdení Odysea
- porovnanie reálnych predmetov, ktoré sú v eposoch opisované s nálezmi archeológov
- vedci rozobrali text básní, došli k názoru, že jednotlivé časti pochádzajú z rôznych dôb, miest, geniálny básnik ich spojil, dal im dokonalú kompozíciu
- hovorí o herojskej dobe, ale v prirovnaniach vidno, čo sám zažil – najmä v Odysei – život prostých ľudí, reálny svet horného Grécka

- ILIAS – písaná hexametrovým veršom. Zachytáva posledné dni Trójskej vojny medzi Grékmi a Trójou
- pomocou retrospektív sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov. Vojnu vyvolal Paris, syn trójskeho kráľa Priama, ktorý uniesol Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Sústreďuje sa na hrdinský boj Achila, ktorý prestáva bojovať po tom, čo mu mykénsky kráľ vezme zajatkyňu, dcéru Brisea. Achiles odmieta bojovať, keď tretí deň Trója doráža na grécke lode, Patroklos berie priateľovu zlatú zbroj, no je zabitý udatným Hektorom
- tragická smrť priateľa ho prinúti vrátiť sa do boja, noc pred 4. dňom oplakáva A. svojho priateľa, boh ohňa mu vyrobí novú zbroj
- na oboch stranách sa boja účastnia aj bohovia
- na bojisku zostáva z Trójanov len Hektor, ostatní ustúpili do hradieb – jeho boj s Achilom, trikrát obehnú mesto, A. dostihne H., zabije ho a na potupu vlečie jeho telo za vozom do gréckeho tábora, po krvavých a krutých scénach sa Ilias končí zmierlivo – kráľ Priamos prichádza vykúpiť synovo mŕtve telo, je uzavreté prímerie na pohrebné obrady
- skladba idealizuje postavy ľudí a bohov, zdôrazňuje úlohu osudovosti
- štýl – patetický, obšírnosť a statickosť rozprávania prehlbuje opakovanie ustálených veršov, prevažujú priraďovacie vety, opisy

- ODYSEA – epos mieru
- dobrodružnejší, viac nadprirodzených zásahov bohov
- obsahom nie sú krvavé bitky, ale boj človeka s osudom a prírodou
- objavujú sa tu prosté skutočnosti všedného dňa, napínavé udalosti – základ dobrodružnej beletrie
- epos vyjadruje vyšší mravný názor na osobnú a spoločenskú zodpovednosť, túžbu po rodine a vlasti
- kľúčové postavy charakterizuje s psychologickou presnosťou
- zložitosť príbehu a vyššia umelecká úroveň eposu vedie k názoru, že autor skladby nie je totožný s tvorcom Iliady
- poéma o mori a námorných dobrodružstvách s mytologickými a fantastickými motívmi a postavami. Zobrazuje desaťročné putovanie a posledných 41 dní itackého kráľa Odysea, ktorý túži po návrate domov ku svojej žene Penelope – symbol vernosti. Odyseus dal postaviť dreveného koňa, do kt. sa poukrývali najlepší bojovníci a pomocou pasce dobyli Tróju. Vojna je vlastne hra bohov so smrteľníkmi, vytvárajú ich životné údely
- Bohovia sa pomstili za to, že Odyseus je strojca záhuby Trójanov a komplikujú mu cestu domov

- Epos Ilias je realistickejší, aj keď tu vystupujú bohovia ovplyvňujúci konanie ľudí

EZOPOVE BÁJKY: Ezop – otrok, o jeho škaredosti kolovali povesti. V bájkach pripisoval zvieratám ľudské vlastnosti, vystupujú tu ľudia s postavami bohov a zvierat, kt. konajú ako ľudia – mytologické prvky. Majú veršovanú alebo neveršovanú podobu. Vyplýva z nich ponaučenie. Kritika spoločnosti.
 
GRÉCKA LYRIKA:
Označovala piesne, kt. spievali so sprievodom hudby. Predstavitelia: Anakreón a Sapfo, kt. zriadila dom múz na ostrove Lesbos. Byzantskí spisovatelia považovali jej básne za nepríčetné a tak ich spálili; zachovala sa jedine MODLITBA K AFRODITE.
Alkaios (7.st.) – písal politické, pijanské i ľúbostné piesne, hymny na bohov, len zlomky
Anakreón (6. – 5.st.) – dlho žil na ostrove Samos, vo veselej spoločnosti na dvore tyrana Polykrata, ľúbostné a pijanské piesne – láska, víno, priateľstvo – anakreónska poézia
 
GRÉCKA DRÁMA:
- v 1. mat. otázke
 
B) rímska literatúra:
- datuje sa do obdobia 3. st. pnl. až 5. st. nl.; Rimania vytvorili kultúru, kt. založili na gréckej, ale zdokonalili jednotlivé druhy umenia
 
RÍMSKA EPIKA:
- rozmach súvisí s rozmachom Rímskeho štátu; rozvoj rétoriky
 
Cicero: významný rečník, dielo O ŠTÁTE, O ZÁKONOCH, O SENÁTE
G. J. Caesar: ZÁPISKY O VOJNE V GÁLII
T. L. Carus: O PODSTATE SVETA – obhajoba Epikurovskej filozofie (šťastie človeka spočíva v cnosti a v rozumnom užívaní života)
 
Epika – najrozšírenejší lit. druh; prevláda rozprávanie; veršovaná alebo prozaická podoba; charakteristická časová následnosť a postupnosť; využíva rozprávača
 
 
RÍMSKA POÉZIA:
 
Publius Vergílius Maro:
- autor pastierskych idýl BUCOLICA a roľníckych spevov GEORGICA
- v dielach cítiť obdiv k životu roľníkov – skromný a plodnejší život – KRÁSA ROĽNÍCKEHO ŽIVOTA
- epická báseň AENEAS o založení Ríma, tematicky sa viaže na trójsku vojnu
- považovaná za voľné pokračovanie Iliady a Odysey
- po skončení vojny Aeneas hľadá novú vlasť na príkaz bohov
- roky blúdi po mori, kvôli bohyni Junone až sa usadí v Latiu

Publius Ovídius Naso:
- ústredná téma je láska – UMENIE MILOVAŤ, LÁSKY
- básnicke skladby METAMORFÓZY (premeny) obsahujú 12 000 veršov, v kt. Naso spracoval 250 gréckych a rímskych bájí s motívom premeny
- ORFEUS A EURIDYKA sa zosobášia, čo netrvá dlho. Euridyku uštipne had a zomiera
- Orfeus sa vydá do ríše mŕtvych a prosí o svoju ženu – vydaná pod podmienkou, že sa na ceste späť neobzrie
- obzrie sa a Euridyka mizne
- myšlienka: Smrť príde keď ju najmenej čakáme.

Quintus Horatius Flaccus (65 – 8 pK)
- prívrženec Augusta, písal príležitostnú poéziu, pôsobil v Maecenasovej družine
- jeho dielo – 4 knihy – Ódy – príležitostné básne, oslava Augusta, Vergília, božské bytosti, hold prírode, láske, priateľstvu, občianskym cnostiam
- 17 kníh – Epódy – útočné básne ironicky pranierujúce problémy súdobého života, márnomyseľnosť, závisť, hrabivosť, nesvornosť
- 2 knihy – Satiry – kritika snobstva, závisti, slabostí rímskej spoločnosti, forma rozhovoru, nabáda k zdržanlivosti, striedmosti a zodpovednosti
- 2 knihy – Listy – filozofické a morálne témy, velebí múdrosť, život v ústraní, pokoj a pohodu, skromnosť, rady do života mladým, poézia opierajúca sa o rozumovú úvahu, skúsenosti zrelého človeka, sklon k moralizovaniu, formálna dokonalosť, výrazová pestrosť – vplyv na renesanciu a klasicizmus v európskych krajinách
 
RÍMSKA DRÁMA:
- dráma – lit. ruh, kt. základom je dramatický, charakterotvorný dialóg s prvkami hovorovosti a s dramatickým konfliktom
 
Titus Horácius Plautus:
- komédie z každodenného života – KOMÉDIA O HRNCI, PSEUDOLUS, CHVASTAVÝ VOJAK