Svetová stredoveká literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: tinuska55
Typ práce: Maturita
Dátum: 30.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 273 slov
Počet zobrazení: 69 917
Tlačení: 2 036
Uložení: 1 883
Svetová stredoveká literatúra
- vzniká po zániku Rímskej ríše v 476 n.l.
- vzniká kresťanstvo, ktoré ju začína ovplyvňovať od 4. storočia
- centrami vzdelanosti boli kostoly, kláštory a školy
- vznikajú prvé univerzity
- základom pre literatúru sa stáva Biblia
- hovoríme o univerzálnosti stredovekej európskej literatúry (všetky kultúry mali spoločné
vlastnosti, ktoré ovplyvnili tvorbu)
- delíme:
1. západnú - latinskú vzdelanosť
2. východnú - byzantská a grécka vzdelanosť
 
- ZNAKY STREDOVEKEJ LITERATÚRY:
1. Teória o nemenlivosti poriadku sveta (svet sa delil na kňazov, pánov a chudobných)
2 .Náboženská transcendentálnosť- viera vo vyšší nadpozemský svet
3. Napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme: citácie, imitovania, parafrázovanie
4. Citácia a parafrázovanie sa pričastým opakovaním stali topickými (využívanie ustálených
zvratov)
5. Čerpanie symboliky, alegórie
6. Všetko určoval vzťah k Bohu
7. Anonymita - diela bez mien a titulov
8. Synkretizmus - splývanie literárnych druhov a žánrov
9. Forma bola dôležitejšia ako obsah
10.Básnický štýl bol rétorický, veľmi ozdobný

11.Idealizované typizovanie - konštantné, ustálené vlastnosti (svätec)

-ŽÁNRE STREDOVEKEJ LITERATÚRY:
mýtus, kronika, kázeň, žalm, hymnus, óda, pieseň, facécia (kr. anekdotický útvar samopašného charakteru), hagiografia(životopis svätého),..
 
- rozdelenie stredovekej lit.:
a) Orientálna (indická, perzská, arabská, čínska)
b) Európska
  I.) hrdinský národný epos
 - znaky hrdinského národného eposu: príbeh s bohatým dejom, má hlavné aj vedľajšie línie, má veľmi veľa postáv, veľa opisov, hlavná postava je vždy šľachtic
- Francúzsky epos - Pieseň o Rolandovi ; dej sa odohráva za vlády Karola Veľkého, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom v Španielsku
-šírenie ideálu rytierstva, vyzdvihovanie hrdinstva a statočnosti
  -dvorský román: Tristan a Izolda - osudová sila lásky
- Nemecký epos - Pieseň o Nibelungoch (12. stor.) . rozpráva sa tu o bájnom poklade Nibelungoch
- Ruský epos - Slovo o pluku Igorovom (12. stor) . zobrazuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými poloveckými (kumánskymi) kmeňmi; výprava neúspešná, Igor zajatý, no podarí sa mu utiecť, je povýšený na veľmoža
  -najstarší letopis - Povesť vremennych let- najstaršia historická povesť o vzniku štátu
Česká stredoveká literatúra
- datuje sa s Veľkomoravskou ríšou, staroslovienčina
- najznámejšia je stredoveká pieseň Hospodine pomyluj my (Hospodine zmiluj sa nad nami)
- vznikali legendy - písané po latinsky
- vznikali kroniky - najvýznamnejšia Kronika česká (Chronica Boemorum) (z 12. stor.) - KOSMAS zobrazené české dejiny od vybájených čias do 12. storočia
- Dalimilova kronika (14. stor.) - čeština, neznámy autor - české dejiny od najstarších čias
- Hradecký rukopis (14. storočie) - patrí do meštianskej literatúry, má satirický podtón
JÁN HUS
- profesor pražskej univerzity, kázal v Betlehemskej kaplnke, postavil sa proti cirkvi (odpustky)
- diela: Knižky o svatokupectví, Výklady viery, Desetořo a páteře, Postilla
- priniesol diakritické znamienka
- po Husovej smrti sa šírilo husitské hnutie a symbolom husitského hnutia sa stala pieseň Ktož
jsú boží bojovníci
 
Staroslovienska literatúra(863-1000)
Staroslovienska vzdelanosť a kultúra
 
Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Ras­tislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rasti­slav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov. Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia So­lúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Meto­dovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovan­ského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol mace­dónskym nárečím z okolia Solúna.)
 
Boj o uzákonenie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka sa nazýva boj proti trojjazyčníkom, pretože dovtedy cirkev uznávala ako bohoslužobné jazyky gréčtinu, latinčinu a hebrejčinu. Vďaka práci Konštantína a Metoda k nim načas pribudla aj staroslovienčina.
 
STAROSLOVIENSKA LITERATÚRA
a)PREKLADOVÁ - bola určená pre náboženské potreby. Pôvodné preklady sa nezachovali, za­chovali sa len odpisy žiakov z 10. a 11. storočia. Išlo o preklady diel z gréčtiny a hebrejčiny.
Misál – omšová kniha
Žaltár – zbierka žalmov
Biblia – do staroslovienčiny boli preložené rôzne časti Starej a Novej Zmluvy
Breviár- modlitebná kniha pre kňazov
Spevník, súdny zákonník
 
b) Pôvodná – literatúra, ktorá vznikla na Veľkej Morave, po vyhnaní Metodových žiakov aj v Bulharsku, Čechách a na Kyjevskej Rusi.
Proglas - autor Konštantín
-  útvar hymnus = oslavná báseň

- prvá staroslovanská báseň napísaná v staroslovienčine
- 110 veršov, 12slabičné
- predspev k sv. Evanjeliu podľa Jána
- najstarší dochovaný odpis z 13. storočia
- oslava slovanského prekladu písma
- vyzdvihuje domáci jazyk - základ vzdelanosti
- obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku
- citáty z Biblie
- amplifikácia (rozširovanie) duša žiadna
- kumulácia (hromadenie)
- klimax = kumulácia + gradácia významov jednotlivých výrazov
- anafora - opakovanie slov na začiatku veršov slovo
- metafory, básnické otázky, oslovenia
 
Moravsko-panónske legendy:
(legenda - liter. druh obľúbený hlavne v stredoveku, opisujú sa v nich životy svätých, ich mučeníctvo a zázraky. Cenné sú tým, že sa v nich zachovali skromné zmienky o živote ľudí.)
 
Dve časti: Život Konštantína
  Život Metoda
 
Život Konštantína – útvar legenda, autor Kliment, žiak Cyrila a Metoda
- životopisné údaje
- obsahuje 18 kapitol
- próza
- idealizované typizovanie
- vykreslenie učenca
- biblické citáty
- detstvo, mladosť, štúdium v Carihrade
- vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy
- obhajoba staroslovienskej liturgie v Benátkach a v Ríme
- boj proti trojjazyčníkom
- spoločenské pomery na Veľkej Morave
- vznešený a rétorický štýl ( rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, dramatické dialógy, podobenstvá )

- vyvrcholením diela je Konštantínova obhajobná reč na obranu staroslovienčiny:  „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto ne­svieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?"
 
Život Metoda – útvar legenda, autor Gorazd
- 17 kapitol
- kratšie, epickejšie menej legendové dielo
- podrobne sa venuje Metodovej misijnej činnosti na Veľkej Morave, zriadeniu vlastnej cirkevnej provincie, menovaniu za arcibiskupa
- obhajoba staroslovienčiny
- Metodova smrť a jeho pohreb
- básnické obrazy a trópy
- výstižne charakterizuje spoločenské pomery na Veľkej Morave

O písmenách – autor Chrabr, rozpráva o vzniku cyriliky z hlaholiky
Život Naumov –neznámy autor, hovorí o pôsobení žiakov Cyrila a Metoda mimo Veľkej Moravy
Pochvaly: Pochvala Konštantínovi Filozofovi, Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi
Kyjevské listy – čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli na Kyjevskej Rusi
Pražské zlomky - čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli v Českom kniežactve
 
NOVÉ KONŠTITUOVANIE STREDOVEKEJ LITERARÚRY (1000-1500)
-1083-NITRIANSKY KÓDEX - najstarší stredoveký kódex viažuci sa na naše územie
-významnejšie diela - latinsky písaná legenda:
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
- napísal biskup MAURUS
- zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I.
- Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do
pustovne na Skalke pri Trenčíne
- jeho žiakom a spolupustovníkom je Benedikt (rozprávač)
Tri legendy o sv. Štefanovi
 
- z tohto obdobia sú kroniky (13. stor.):
a) Kronika Šimona z Kézy (rozprávanie o slávnych dejinách Maďarov)
b) Anonymova kronika (beletrizované rozprávanie o príchode Maďarov do Karpatskej kotliny; „hrdinskí maďarskí veľmoži potlačili zbabelých Slovanov“)
 
Literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou
- od 15. do 18. storočia
- vplývalo:
1. husitské hnutie (na Slovensku sa volali bratríci)
2. výjazdy husitov na Slovensko (husitské vojská Jána Jiskru z Brandýsa)
- úradné listiny v latinčine
- pod vplyvom husitov sa čeština stáva úradným jazykom, okrem češtiny sa používa
slovakizovaná čeština (rozšírená medzi meštiactvom)
- zachovali sa rôzne listiny a mestské knihy
- najvýznamnejšia je Žilinská kniha - nemá literárnu hodnotu, má kultúrno-historický
jazykový význam
- literárne pamiatky:
- pieseň . Vitaj milí Spasiteľu
- Spišské modlitby
- ľudová slovesnosť, vznikali pracovné, svadobné, pohrebné piesne, koledy, balady
(Mati dievča zháňa)
- hádanky, príslovia, porekadlá a pranostiky
- vznikajú miestne povesti
- najstaršia stredoveká rozprávka: O dvanástich mesiačikoch
- najstaršie piesne: Morena, Morena; Hoja Ďunďa hoja!

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu