Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy
Detvan – Hájnikova žena
Porovnanie diel Andreja Sládkoviča a Pavla Országha Hviezdoslava
Andrej Sládkovič a Pavol Országh Hviezdoslav patria medzi najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ktorí vo svojich dielach vyzdvihli
úlohu jednoduchého človeka, človeka zrasteného so slovenskou prírodou, uznávajúceho spravodlivosť, rovnosť, slobodu a lásku ako
najvýznamnejšie životné hodnoty. Autori sú predstaviteľmi rozličných literárnych období, ich diela sú vytvorené na základe využitia
rôznych kompozičných a umeleckých prostriedkov, príbehy sú osnované rôznymi spôsobmi.
Pavol Országh Hviezdoslav
– Hájnikova žena
· predstaviteľ prvej vlny realizmu
· využíva sylabotonický veršový systém, 8 a 9slabičný
jambický verš
· lyricko-epická skladba
· hlavná myšlienka – rozpor medzi svetom chalúp a svetom kaštieľov, vyzdvihnutie
morálnych a mravných vlastností slovenského ľudu
· kompozícia:
· Pozdrav (prológ)
· 15 kapitol (kapitoly VI., XII. a XIV.
sú piesňové)
· Zbohom (epilóg)
· dejová línia sa rozvíja dynamicky, ako v dráme, bez odbočení
· jazyk je veľmi
náročný. Svojrázne írečité výrazy, častý výskyt synonymických radov. Veľa skratiek. Inverzia (zmenený slovosled). V jazyku diela
rozlišujeme dialektizmy, ale aj právnické termíny(na súde), zaujmú básnické novotvary.
Hlavné postavy
· Michal Čajka, Hanka Čajková – mladý horár, ktorý slúži v panstve grófa Villániho a jeho žena – obaja predstavitelia
ideálnych postáv, majú dobré vlastnosti, sú dobrí, pracovití a poctiví. Miško je hrdý, ale aj prchký (pobije sa s chlapmi, udrie
robotníka v lese, keď sa s nimi kvôli robote pohádal) aby nebol úplne zidealizovanou postavou. Hanka je pekná, dobrá dcéra a napriek tomu,
že vyrastala v blahobyte a nemusela ťažko robiť, je verná svojmu Miškovi a svoju lásku ubráni pred zhýralým pánom. Aj ona je trochu
odklonená od úplnej dokonalosti – je trochu parádnica (cesta do kostola). Je veľká postava, ideálom slovenskej ženy – trápi sa tým, čo
spáchala. – obaja predstavujú svet chalúp, čestného slovenského národa
· Artuš Villáni – mladý gróf, zvrhlík –
predstavuje svet kaštieľov
Prológ – „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“
· podáva obraz čistoty a krásy prírody
1. časť
· podáva obraz harmonickej prírody
· obraz
chalúp a kaštieľov – „Tak bezpečne si stará tu, bez prepychu, bez závratu, istejšie pyšný než li hrad.“
· chalupa –
symbol ľudu – istoty
· kaštieľ – symbol pánov – neistoty
2. časť – nastupujú postavy, začína sa
rozvíjať epický dej
o starý Čajka umiera, Miško sa hrdo uchádza o post svojho otca, je slušný, smelý, bol na vojne, hrdo predstupuje
pred grófa Villániho
o kontrast: Miško skromný, ale hrdý; gróf je povýšenecký, ale spupný
o starému Villánimu sa pozdáva,
prácu dostane
3. časť
· prvé pocity Miška v hájovni
· zobrazenie Miškových pytačiek
·
naznačené sociálne rozdiely medzi ľuďmi – Hanka je zo zámožnejšej rodiny, nesúhlasia so svadbou
· svadba, Hanka prichádza do
hájovne – príroda naznačuje, že vzťah mladého páru bude šťastný
4. časť – epický dej sa prerušuje
- úvahová kapitola – úvahy o šťastí
- zdôrazňuje, že šťastie nie je založené na statkoch a tom
materiálnom
- končí opisom večernej prírody
5. časť
- poukazuje na spolužitie človeka
s prírodou
- epický dej: Miško a Hanka idú spolu do kostola
- Hankin sen: obluda – predtucha zlých udalostí – Hanka je
nepokojná
- mladý Artuš Villáni uvidí v kostole Hanku – „Na Hanku hľadia vlčie oči.“
- sociálny kontrast
v kostole – vpredu páni, vzadu ľud
6. časť – ľúbostná pieseň, ukončuje ideálny a harmonický život
v hájovni
7. časť
· Artuš Villáni prichádza za Hankou do hájovne
· pýta si od nej vodu, keď perie
pri potoku
· Villáni jej dáva do krčahu dukát, ona sa urazí a dukát odhodí, Miškovi sa bojí niečo povedať
· je tu veľa
úvahových zložiek – úvaha o ľude, kritika odrodilstva, kritika úpadku zemianstva
· lyrická zložka – v hore sa vytínajú stromy a
príroda za nimi plače „Tu diable máš svoj všetok dar.“
8. časť – zauzlenie deja
- rastie
dejové napätie, dokresľujú sa charakteristiky všetkých 3 postáv
- vyhraňuje sa ich vzťah, sú tu lyrické a reflexívne
úvahy
- pasáže o plynutí času a šťastia
9. časť
· opis jesennej prírody, poľovnícke
piesne
· epická zložka – poľovačka – Villáni urazil Miška. Miško dostane od Villániho zaucho. Odchádza naháňať jeleňa. Artuš
prichádza za Hankou. Hanka ho zabije v obrane svojej cti. Michal berie vinu na seba a prihlási sa na súde.
· príroda reaguje a predurčuje
dej
10. časť
· začiatok: „Ach zloba dvere nájde všade“
· opustená hájovňa – Miško
vo väzbe, Hanka u rodičov, smrť jej matky, otec ju vyháňa a obviňuje zo smrti matky – Hanka sa pomätie
11.
časť
- obraz na súde: Hanka sa priznáva k svojmu činu, Miška neodsúdia, ani Hanku, lebo je pomätená a takú ju
nemôžu odsúdiť
12. časť – spev o utrpení ľudu
13. časť
- utrpenie
manžela, ťažký život s pomätenou Hankou
- Miško zachraňuje starého Villániho (rozvodnená rieka, splašené kone,
spadnutý most), Miško získa odpustenie
14. časť – pieseň hviezd – lyrika
15.
časť – život Čajkovcov
- záver je zmierlivý – typický pre Hviezdoslava – Hanke a Miškovi sa narodí dieťa,
Hanke sa vráti rozum, opäť sú šťastní
Epilóg
- autor opakuje slová z prológu -
„Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“
- príroda tu hrala veľkú úlohu, lebo autor verí, že
len v jej lone dokáže človek nájsť pokoj a harmóniu
Andrej Sládkovič – Detvan
Predstaviteľ slovenského romantizmu
Autor využíva slabičný veršový systém, typický pre romantické obdobie.
Dej je zasadený do
čias kráľa Mateja Korvína (kráľ Matiáš), hrdinu ľudových legiend, dej je veľmi jednoduchý, jeho základom je len epizodická príhoda:
detviansky mládenec Martin skolí kráľovho sokola, poľujúceho na bezbranného zajačika a z toho vzniká zápletka, ktorá sa rieši celkom
prosto a hladko (kráľ odpustí Martinovi, šuhaj sa mu zapáči, daruje mu koňa a kantár, neskôr ho nechá odviesť k svojmu Čiernemu
pluku).
V diele je zobrazená aj láska Martina a Eleny. Možno povedať, že z hľadiska dejovej stavby sa báseň rozpadá na niekoľko
samostatných obrázkov ( zábava dievčat na lúke, družina valachov na Poľane, opis slatinského jarmoku, Martinove vohľady,...) a dejových
epizód (skolenie sokola, vyslobodenie Eleny z rúk zbojníkov, stretnutie s kráľom, zverbovanie). Napriek tomu skladba pôsobí dojmom
ucelenosti, všetky obrázky a epizódy sú spojené jednotným myšlienkovým cieľom.
Sám autor je akoby ďalšou postavou diela, je akoby
vnútorne spriaznený s hlavnými postavami, pokladá Martina za svojho „druha srdečného“, Elenu za „sestru spevcovu“ a zároveň je
Martin „zrkadlom duše“ ľudu a Elena „kvet, hviezdička krásy“. Sú básnickým stelesnením sily a krásy slovenského ľudu, stali sa
národnými symbolmi.
Lyrická zložka nie je v Detvanovi ničím podradným, práve prostredníctvom nej chce ukázať jasnú perspektívu
budúcnosti slovenského národa. Nádherné opisy kraja pod Poľanou, slovenskej prírody vhodne dopĺňajú jednoduchý dej básne.
Detvan je
vysvetlením Sládkovičovho národného programu, poslaním básnika je totiž žiť jeden život so životom vlasti, tu sa usiluje toto poslanie
naplniť konkrétnym básnickým činom. V Detvanovi sa básnik cíti byť súčasťou väčšieho kolektívu, jeho subjekt s ním splýva, hovorí
v mene národa bojujúceho za svoje práva.
- Martin Hudcovie je romantická postava, bez konfliktov a
protikladov, jediným romantickým prvkom je to, že pociťuje v duši nedefinovanú túžbu byť slávnym, nechá sa viesť hlasom srdca.
Je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu. Zrodený ako syn prírody, od prvej chvíle je s prírodou zžitý. Pochádza zo sedliackeho
rodu, má láskavých rodičov, ktorým je dobrým synom. Je čestný, statočný, trestá násilie a nespravodlivosť. Zabije kráľovského
sokola, lebo útočil na malého zajačika. Vybojoval Elenu z rúk zbojníkov a zabil zbojníckeho kapitána, ktorý sužoval celý kraj.
Vyhľadá kráľa a prizná sa k zabitému sokolovi. Kráľ ho získa do svojho čierneho pluku. V citoch je priamy, verný svojej Elene i
kráľovi. Cíti sa slobodný, cení si pôvod, má v úcte tradície (kroj) a predovšetkým svojho kráľa Mateja. Požiada ho, aby si
ako vojak mohol nechať svoj kroj.
- Elena, Martinova milá, je ideálna predstaviteľka slovenského ľudu. Krásne dievča,
poslušná dcéra, milujúca žena. Je verná Martinovi, rázne odmieta nadbiehanie neznámeho muža (kráľa).
- Elena a Martin
spolu tvoria ideálny slovenský pár, akýsi vzor všetkým mladým Slovákom.
- Kráľ Matej je zidealizovaná historická
postava, zaujíma sa o to, ako ľud žije. Má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory. Kráľ ocení Martinovu statočnosť a
čestnosť. Vyskúša vernosť Eleny a za hru na drumbľu jej dá prsteň. Martinovi dovolí v Čiernom pluku ponechať si kroj, valašku,
vrkoče a hlavne Elenu. Kráľ smúti nad stratou slovenského územia, o ktoré ho obrali počas sprisahania (1471), keď arcibiskup J.
Vitéz (v skladbe Víťaz z Ostrihomu) dosadil na uhorský trón poľského Kazimíra, ktorého ľudia zabrali Nitru. O to vrúcnejší vzťah
k Tatrám, Váhu a Hronu.
Skladba sa skladá z úvodnej básne Vrstovníkom( v nej sa prihovára svojim
vrstovníkom, súčasníkom a vyzýva ich k práci pre slovenský ľud, k aktivite) a 5 spevov:
- Martin
– lyrický opis Poľany, zrod Martina, ktorý sa rodí ako syn svätej zeme
- Družina – opis Poľany, ako
dôstojnej kráľovnej, obraz salaša a valachov sediacich pri vatre. Sládkovič kritizuje obdivovanie cudzieho sveta, snaží sa, aby
sme si všímali našu prítomnosť a našu budúcnosť. Elenu unášajú zbojníci a Martin ju vyslobodí pričom zabije jedného
z nich.
- Slatinský jarmok – najepickejší spev. Martin sa rozhodne priznať statočne kráľovi. Stretne sa
s ním v Slatine na jarmoku, kráľ odmení Martina kantárom a koňom.
- Vohľady – začína sa v sobotu
večer. Elena na priedomí čaká Martina, prichádza za ňou kráľ prezlečený za vojaka. Kráľ sa zalieča Elene, ktorá ho odmieta,
lebo ľúbi Martina. Elena dostáva prsteň za odmenu.
- Lapačka – Martin sa rozhodne nastúpiť do Čierneho
pluku, pričom si nechá Elenu, valašku, vrkoče, oblek aj fujaru.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta