Zóny pre každého študenta

Humor a satira v slovenskej literatúre

Humor a satira v slovenskej literatúre (klasicizmus, romantizmus a realizmus)
 
Klasicizmus
Ján Chalupka ( 1791- 1871)
· študoval teológiu v Levoči a na univerzite v Jene
· od roku 1824 bol farárom v Brezne, kde aj načerpal inšpiráciu na hru Kocúrkovo
· do literatúry vstúpil príležitostnými básňami, no ťažisko jeho tvorby spočíva v satirických veselohrách
· jeho drámy tvorili až do roku 1918 základ slovenských divadelných dejín
· najskôr napísal svoje hry po česky, no v 60.rokoch ich prepísal do slovenčiny
· vo svojich veselohrách kladie do popredia ľudskú hlúposť, ktorá tu podlieha spoločenskej kritike, situáciu však poníma humorne a nekladie ju do pozície tvrdej až krutej tragédie
veselohry:
· Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali: kritika a satira na malomestský život. Mesto, kde je všetko naopak, popletené, neprirodzené, obmedzené, skostnatelé. Zosmiešňuje túžbu po majetku.
· postavy: pán z Chudobíc- vzor starého zemana, školdozorca
· čižmár Tesnošil- predstaviteľ malomestskej buržoázie, manželku má klebetnicu, intrigánku, drží ho pod papučou, majú dcéru Aničku a syna Janka- leňoch
· učiteľ Sloboda- predstaviteľ pokrokovej generácie, inteligencie. Je národovec. Prichádza do Kocúrkova a odmieta pomaďarčenú školu.
Na postavách pána z Chudobíc a čižmára Tesnošila autor ukazuje neduhy  malomeštiactva, prospechárstvo, neúprimnosť a vystatovačnosť. Ich protikladom je učiteľ Sloboda, ktorý je hrdý na svoj pôvod a na svoju reč, váži si aj cudzí jazyk. Rodiny pána z Chudobíc a Tesnošila sú slovenského pôvodu, ale aby si zachovali zdanie spoločenského významu používajú maďarské a latinské slova, ktorým ale často ani oni sami nerozumejú.
 
Dej: V Kocúrkove sa schádza zhromaždenie, aby zvolilo nového učiteľa. Tesnošil podporuje susedovho syna Martina, ktorý sa má oženiť s jeho dcérou Annou. Pán z Chudobíc však zvolí Slobodu a keď sa to dozvie Tesnošil chce Slobodu získať pre dcéru Annu za manžela. Pán z Chudobíc prikazuje Slobodovi učiť po maďarsky, ale on z osobného presvedčenia odmieta a odmieta aj Annu.

Romantizmus
Jozef Miloslav Hurban ( 1817- 1886 )
o bol rozhľadený, inteligentný, sirota, vypracoval sa sám, nenechal sa ovplyvňovať
o študoval na EL- vplyv Ľudovíta Štúra
o stal sa farárom v Hlbokom, založil SPOLOK TRIEZLIVOSTI a mnohé iné čitateľské spolky
o v 1943 na fare v Hlbokom spolu so Štúrom a Hodžom prijali rozhodnutie o uzákonení spisovnej slovenčiny
o významný predstaviteľ slovenského národného hnutia
o bol spoluorganizátor Memorandového zhromaždenia v Martine v júli 1861, spolutvorcom Memoranda slovenského národa, zakladajúcim členom a funkcionárom Matice slovenskej
o za ženu mal prvú slovenskú herečku Aničku Jurkovičovú
novela:

Od Silvestra do Troch kráľov
- satirické dielo
- kritika malomeštiackeho spôsobu života, klebetníctva, snahy dostať sa do vyššej spoločenskej vrstvy a túžbe po bohatstve a peniazoch, nedocenenia schopných inteligentných ľudí
- dej sa odohráva od Silvestra do Troch kráľov v Bruchoslaviciach
- postavy: Ďorď Šuplata- zeman, 50 ročný starý mládenec, chamtivec, uchádza sa o ruku mladej Ľudmily pre peniaze

Ilona- Šuplatova slúžka, je naivná, skromná a spravodlivá
Hovorková- stará mama Ľudmily, bohatá, je skúsená a opatrná, chamtivá a vypočítavá žena
Ľudmila- vnučka Hovorkovej, pekná, inteligentná, citlivá
Milenský- spisovateľ, chudobný, čestný, ľúbi Ľudmilu a aj ona jeho
Brožek- Milenského priateľ, právnik
·  dej:  Šuplata sa chystá na pytačky k Ľudmile Hovorkovej, vnučke bohatej vdovy. Je Silvestrovský večer a na pytačky k Ľudmile sa chystá aj Milenský. Hovorková uprednostňuje Šuplatu, lebo Milenský je chudobný, ale Ľudmila má rada Milenského. Hovorková pošle Milenského do viedla Milenského do vedľajšej izby, aby Ľudmila zostala so Šuplatom sama ale on je nevzdelaný a neurobí dobrý dojem. Medzitym si Šuplatova slúžka Ilona kúpi los a pýtala sa Šuplatu, či by ho nekúpil, lebo sa bála že nič nevyhrá a prerobí peniaze. On sa jej vysmeje. Nakoniec ho kúpi Brožek a daruje ho Milenskému. Neskôr sa Šuplata dozvie, že Ilonin los vyhral 200 000 zlatých a tak si ju vezme za ženu. To , že los predala sa dozvie až po svadbe. Milenský je teraz bohatý a Hovorková súhlasí so svadbou. Od tých čias žili spokojne a Šuplata musel žiť so svojou terajšou ženou Ilonou- dobro zvíťazilo nad zlo ( črta romantizmu )

Janko Kalinčiak ( 1822- 1871 )
· otec bol evanjelický farár, veľa času trávil u starých rodičov, ktorí mu rozprávali o zašlej sláve zemianstva
· chodil do škôl na Orave, EL, Halle
novela:
Reštavrácia
- kritika upadajúceho zemianstva, dobrá charakteristika postáv, realistické obrazy
-  postavy: Adam Bešeňovský- vicišpán, je lakomý aj čo sa týka rodiny
  Anna Bešeňovská- dcéra Adama Bešeňovského
  Matiáš  Bešeňovský.- zástupca Adama Bešeňovského, podplatiteľný
  Ján Potocký- vicišpán, je prajný
  Ondrej Levický- švagor Adama Bešeňovského, prefíkaný, ale aj prajný
  Štefan Levický-  synovec Ondreja Levického, chudobný ale šikovný
  Ondrej Želinský- gróf
-  Kalinčiak používa mnohé skomoleniny slov, ktoré vkladá do úst zemanom, ktorí sa chceli zaskvieť, že ovládajú cudzie jazyky, ale malo to skôr humorný koniec, používa príslovia a porekadlá
-  Dej: V Radošovciach vrcholia prípravy na reštavráciu a dve súperiace rodiny sa snažia získať si na svoju stranu čo najviac zemanov. Adam Bešeňovský usporiada veľkú hostinu pre zemanov. Aj pre tých čo nie sú na jeho strane. Na hostine Adam Bešeňovský sľúbi ruku svojej dcéry Anny grófovi Žilinskému ak ho podporí vo voľbách, no Anička protestuje lebo má rada Štefana Levického. Adam Bešeňovský sľúbi, že ak sa Štefan stane vicišpánom tak mu dá svoju dcéru za ženu. Ondrej Levický sa rozhodne Štefanovi pomôcť. Dohodne sa s Jankom Potockým, že pôjdu spoločne tajne do volieb. Ondrej už aj vymyslel plán, ako tie voľby vyhrajú. Podplatia Matiáša Bešeňovského a on prebehne na ich stranu. V deň volieb Janko Streleň, ktorý sa tvári, že je na strane Bešeňovského odláka mnoho zemanov k cirkusu a oni zabudnú ísť voliť. Druhá časť voličov zaspala na vozoch a podplatený hajdúch ich zavezie ďaleko od miesta volieb. Tretiu časť zemanov zdržal žid, ktorý zavrel závoru a pýtal si od nich mýto, ale oni odmietli platiť, lebo to bola pre nich urážka na cti. Tak vyhral voľby Janko Potocký a Štefan Levický sa stal druhým vicišpánom a Anna sa stala jeho manželkou.

Postromantizmus
 
Jonáš Záborský  ( 1812- 1876 )
· z chudobnej zemianskej rodiny
· nesúhlasil so Štúrovými protifeudálnymi názormi a jeho koncepciou slovenčiny ako spisovného jazyka, navzájom sa zatratili
· bol evanjelickým farárom v Rakoviciach ale konvertoval na katolíka a stal sa katolíckym farárom na nemeckej fare v Košiciach, katolíci ho neprijali a zostal sám, celý život bol nešťastný
· písal satiru
poviedky:
· Dva dni v Chujave: svet biedy dedinského ľudu, uplatňuje sa tu opisný realizmus s prvkami kritického realizmu, dejová línia je priama, bez odbočení, je založená na dialógoch hl. postáv a na situáciách
Skladá sa z 2 častí:
· Deň škaredý –realistická časť, satira na byrokraciu a zemianstvo, realistický obraz biedy dedinského ľudu, ktorá je spôsobená feudálnymi vzťahmi a alkoholizmom, vykresľuje tu jeho problémy  a nedostatky ako vykorisťovanie, zaostalosť, pijanstvo, hrubé mravy...
· Deň pekný- úplný opak prvej časti, autor tu predstavuje ideálnu skutočnosť
· Autor na postavách zobrazil množstvo negatívnych ale aj pozitívnych vlastností
 
Postavy:
Sedliaci:

- Kožuch- je najbezočivejší v celej obci, s každým sa háda, pije, kradne

 Panské postavy:
· Kobzay- bohatý statkár vykorisťuje sedliakov. Vyvyšuje sa nad nimi, je na strane Maďarov
· Pán s veľkým nosom- úradník z mesta, tiež maďarón ale po maďarsky poriadne nevie, je povýšeneckým nespravodlivý, podlizuje sa pánom
  Inteligencia:
· Semenák- nový učiteľ, zmení obec na nepoznanie, dá postaviť novú škôlku, šíri osvetu
· Rastic- nový farár, je hlavný organizátor v obci založí obecnú pokladnicu, navrhne upraviť okolie a sedliakov prevychová, v dedine takmer vymizne pijanstvo
· Stupnický- právnik, má na starosti pokladnicu
· Deň škaredý: do dediny prichádzajú úradníci z mesta, aby pre dedinu zostavili rozpočet. Vybrali dane a pokuty. Pán s dlhým nosom poprosil statkára Kobzaya aby mu dal peniaze na chudobinec ale on ho odmietne, a tak pán s dlhým nosom vyberie peniaze od ľudu. Potom pán s dlhým nosom nariadi aby dali opraviť most a dal vypalicovať Kožucha lebo opitý kritizoval pánov, a napokon dedinčanom prikázal koho majú voliť za snemového poslanca( tu sa prejavuje sociálna diferenciácia a nadradenosť byrokracie ). Večer sa všetci dedinčania schádzajú v krčme, kde pijú a nadávajú na pánov. Priamo v krčme zomrie od alkoholu jeden z dedinčanov ale nimi to ani len nepohne a pijú ďalej. V druhej krčme sa koná divadelné predstavenie ale oni radšej minú peniaze na alkohol ako na kultúru. Tým sa končí škaredý deň. ( obraz pijanstva, nízkosti charakterov, hrubosti a apatického nezáujmu )
· Deň pekný: po niekoľko rokoch sa v dedine všetko zmení k lepšiemu. Oficiálne bolo zrušené poddanstvo a nastala sloboda. Nový farár Rastic spolu s učiteľom Semenákom a advokátom Stupnickým zmenili obec na nepoznanie ( mená majú svoj význam- Rastic- kultúr., hosp., aj soc., rast obce. Semenák- zasiatie nového semena do obce. Stupnický- stupňovanie ). Postavia novú škôlku, sýpku, založia obecnú pokladnicu a rozumne rozvrhnú financie. Sedliaci dávajú na farárove rady a kupujú pánske pozemky, postavia nové domy a upravia okolie. Zmenia sa aj v charakteroch a začnú si uvedomovať, ako sa správali, posielajú deti do školy, niektorí dokonca prestanú piť. Takto radostne sa končí šťastný deň.
· Znaky realizmu ( realistické zobrazenie skutočnosti )
· Znaky romantizmu( kontrast medzi škaredým a pekným dňom )
Veselohra:
Najdúch- 5 dejstiev, ostrá kritika mravného úpadku zemianstva. Gejza zvedie sedliacku dievčinu a tá s ním má dieťa. On chce kandidovať na slúžneho a tak ju dá zavrieť aby nič nevyzradila ale on to aj tak nevyhrá a nakoniec skončí bez nevesty, funkcie a s dieťaťom o ktoré sa musí starať.
 
Ján Palárik ( 1822- 1870 )
- Narodil sa v učiteľskej rodine
- Obhajoval spisovnú slovenčinu
- Spolupracoval s Maticou slovenskou

Veselohry:
· Dobrodružstvo pri obžinkoch -  situačná komika, zámena postáv
Postavy : učiteľ Orieška- národne uvedomelý
  Miluša Oriešková- jeho dcéra, spoločníčka grófky
  Grófka Eliza Hrabovská- liberálna šľachta
  Barón Ľudovít Kostrovický- konzervatívna šľachta, maďarón
  Inžinier Rohoň- priateľ baróna, národne uvedomelý
  Komorná Capková- odnárodnená
· v diele poúča, neponižuje
· spoločensko- národné vyrovnanie Slovákov a Maďarov
· dejstvo:
Začína sa Milušiným oznámením svojmu ocovi, že grófka súhlasí s opravou školy. Orieška je svojej dcére vďačný za to, že v grófke prebudila národne vedomie. Keby bolo viac takých ako je ona tak by naša šľachta nemala guvernantky zo zahraničia a neodcudzovala by sa tak národu.
Grófka sa dozvie, že čoskoro má dojsť jej snúbenec, ktorého už dlho nevidela a vlastne ho ani nepozná.
Dedinčania prídu žiadať o povolenie usporiadať obžinky na pánskom dvore. Grófka súhlasí a za pannu, ktorá bude viesť sprievod je vybratá Miluška. Na obžinky chcú pozvať Ľudovíta, aby spoznal slovenské mravy, lebo je o ňom známe, že je to veľký maďarón.
2. dejstvo
Grófka a Miluša sa dohodnú, že si vymenia úlohy a grófka ju nahradí aj počas obžinkov aby grófa lepšie spoznala. Ľudovít a jeho priateľ Rohoň prichádzajú na pánsky dvor a tiež sa dohodnú na výmene úloh. Dochádza k stretnutiu a každý sa tvári ako ten druhý. Barón sa zahladí do grófky a Rohoň do Miluše...
· dejstvo
Miluši sa tiež páči Rohoň a prezradí mu, že nie je grófka a on jej, že nie je barón. Neskôr sa to dozvie aj grófka. Ľudovít hľadá grófku v dedine a stretáva Oiešku, ktorý nevie o výmene. Ľudovít sa pýta  na devu, ktorá viedla obžinky a Orieška mu povie, že to bola jeho dcéra Miluška, národovkyňa a vzdelaná dievčina.
Dochádza tu k dileme, lebo aj Rohoň aj barón idú žiadať Oriešku o ruku Miluše. Ľudovít sa zdôverí otcovi s tým, že si ide vziať obyčajné dievča. Stáva sa z neho uvedomelý Slovák a prelomia sa rozdiely medzi ľudom a šľachtou.
Nakoniec sa všetko vyjasní a všetci sa dozvedia pravdu. Láska zvíťazí.

· Inkognito-  nadviazal na kocúrkovskú tematiku, zámena osôb
Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolská má ponemčenú dcéru Everlínu. Radný pán Potomský chce za Everlínu oženiť svojho pomaďarčeného syna Jelenfyho. No ona je už oddávna proti svojej vôli sľúbená básnikovi Jelenskému. Ona ho ešte ani len nevidela. Jelenský príde prezlečený za kosca a ona sa mu zverí, že nechce Jelenského. A súčasne príde Jelenfy preoblečený za maďarského herca. Jelenský dal Everlíne prsteň a ona to prečíta ako Jelenfy. Dôjde k zámene postáv a komickým situáciám. Nakoniec je Jelenfy odmietnutý a Jelenský a Everlína sa dajú dokopy a pripravia koscom veselicu.
Problém odnárodňovania, mamonárstva a spoločenskej pretvárky.
 
Realizmus

Martin Kukučín ( 1860- 1928 )
· Narodil sa na Orave
· V Prahe študoval medicínu a ako doktor pracoval v Dalmácii, na ostrove Brač
· Národná a sociálna tematika
· Vyberal si postavy zo skutočného života s chybami a nedostatkami, ktoré v sebe majú ľudskú silu napraviť sa
Poviedky:
o Rysavá jalovica- treba žiť múdro ale hlavne triezvo, lebo pijanstvo oberá ľudí o rozum.
Hlavná postava je Adam Krt, kapčiar z Adamoviec. Vyberie sa na neďaleký trh. Žena mu nakáže nakúpiť všetko potrebné ako škoricu, med, cukor...okrem iného má kúpiť aj kravu. On sa teda vyberie na trh. rýchlo predá svoje výrobky a vyberie sa nakupovať. Najprv stretne Martina Šmálka a ten mu chce predať starú kravu. Kúpu idú zapiť do krčmy ale tam sa poškriepia pre cenu, a tak nahnevaný chce ísť domov, ale stretne suseda Adama Trnku a ten mu predá peknú jalovicu. Natešený to idú zapiť a tam sa aj pekne opijú. Trnkova žena zoberie kravu domov, lebo ju videla pred krčmou a myslela si, že manžel sa zasa opil a zabudol by na ňu. Keď sa tí dvaja opilci vyberú domov, chýba im krava, a tak sa vyberú spoločne hľadať ju, keď ju nenájdu, vyberú sa domov. Po ceste Adam stretáva psa, o ktorom si myslí, že to je mátoha a rozbije svoj nákup. Potom zvyšok rozbije, keď sa šmykne na ľade. Domov dorazí neskoro a umorený si ľahne na lavicu a zaspí. Na druhý deň sa mu nechce vstávať, lebo vie, že žena ho bude karhať. Ona je nahnevaná a pýta sa ho, kde má jalovicu a potom ho vyženie a bez kravy sa nemá vracať. O chvíľu prídu Trnkovci a vrátia im kravu, no Adam sa domov nevracia a jeho žena sa začína báť. Adam sa vráti domov až po nejakom čase, lebo bol na skusoch a zarobiť si.Vráti sa zmenený a už ani nepije. Už je vážený občan.
 
o Keď báčik z Chochoľova umrie- hlavné postavy Aduš Domanický- predstaviteľ upadnutej zemianskej vrstvy. Je odkázaný na pomoc bohatého báčika z Chochoľova. Má po ňom zdediť majetok, ale on mu nič nenechá a on ostáva na ľade. Je to podvodník a klamár. Je prázdny a nerobí nič produktívne.
Ondrej Tráva- predstaviteľ sedliackej vrstvy. Venuje sa podnikaniu.  Predáva všetko, čo ľudia potrebujú. Má rád peniaze a stráži si každý peniaz.
Príbeh je jednoduchý. Ondrej kúpi od Aduša sto mier jačmeňa. Postupne sa však dozvedá, že Aduš nemá taký majetok, aký mu v opilosti opisoval. Aduš sa všemožne chce z tohto  obchodu vykrútiť, no Ondrej je neodbytný a chce svoju zálohu späť.  Preddavok sa mu podarí dostať späť, až keď od Aduša žiada ako zálohu 4 jasene, ktoré stoja pri hroboch Adušových predkov. Na nich Adušovi veľmi záleží, lebo to je akási jeho hrdosť, že je zo zemianskej rodiny.  Autor dovolí Adušovi zmeniť sa morálne, ako zeman však nadobro skončil, zemania nemajú  schopnosť postarať sa ani o seba, táto vrstva je odsúdená na zánik. 
 
Janko Jesenský (1874- 1945 )
- Zo schudobnelej zemianskej rodiny
- Právnik
- Spolu s Tajovským išli bojovať do 1. svetovej vojny
- Kritický realizmus

Dielo:

- Malomestské rozprávky

· Pani Rafiková- karikatúra malomeštiackej obmedzenej spoločnosti, klebetníctva
 
Satirické vtipné opisy. Pani Rafiková miluje svoju rodinu a dcéru Milušu. Stará sa o ňu až príliš, aj jej muž je pod papučou. Do mesta prichádza nový advokát. V koči sa viezol s vdovou Malinovou. Tetky v dedine ju začnú ohovárať.
Miluša dostáva hodiny francúzskej konverzácie so správcom kúpeľov, ktorý je na mizine a udáva si zemiansky pôvod.
Rafiková by chcela vydať Milušu za nového advokáta, ale Miluša utečie s tým majiteľom kúpeľov. Je to veľká hanba. Rafiková sa stará len o to, čo povedia ľudia- malomeštiactvo.
 
· Šťastie v nešťastí-  roľník ide do banky, aby požičali 200 korún, no oni ho
 odmietnu. Ide domov a po ceste ho prejde brečka. Ako odškodné mu dajú 200 korún a uložia ho do hotela. Potom ide do banky vrátiť peniaze, ktoré tam dlžil a zistí, že ten, čo ho zrazil, je úradník v tej banke..
· Štvorylka- v mestečku je bál. Mešťania ho napäto očakávajú. V deň bálu do
mestečka prišlo vojsko. Na bále dievčatá chceli tancovať len s vojakmi. Tak miestni pustili sirénu a vojaci vybehli von. Povrchné dievčiny sedeli odvrhnuté do rána...
Spoločenský román Demokrati
Pomocou spoločenskej satiry a paródie autor zachytáva spoločenské a politické pomery v I. ČSR. Odhaľuje nedostatok demokracie v demokratickom štáte, intrigy medzi politickými stranami, súperenie kandidátov tej istej strany. Nedostatok rovnosti medzi ľuďmi dokumentuje na vzťahu advokáta dr. Landíka a kuchárky Hany. Autor vychádza z vlastných zážitkov.
Dr. Ján Landík: úradník, ambiciózny komisár okresného úradu, úprimný, čestný, hrdý; je presvedčený demokrat, nenávidí nerovnosť

Hana Myšíková- Dubcová: kuchárka u pána Rozvalida, slušná, jednoduchá, citlivá; detstvo prežila v ústave. Nemal sa o ňu kto starať, pretože jej matka opustila sukničkárskeho manžela Dubca a zomrela v biede. Nie je vzdelaná, no rada číta.

Tolkoš: mäsiar, predstaviteľ malomestského prostredia, seká mäso, ale myslí si, že je vyššie postavený ako ten, čo to mäso uvarí alebo upečie, hoci za mzdu; povýšenecký, intrigánsky, potrpí si na svoj honor, chamtivý, pokrytecký. Je demokratom, ale len smerom hore- on je rovný vyššie postaveným, ale tí, čo sú nižšie postavení ako on, sú „len nižšie postavení“.

Dubec: bohatý gazda, vplyvný straník, sukničkár
Petrovič: karierista, reprezentuje vysoké úradníctvo v Bratislave, vyzdvihuje demokraciu, ale súhlasí s tým, aby sa dostal do popredia nedemokratickými prostriedkami; krajinský poslanec, bohatý a vplyvný advokát, vážený človek, túži po moci a úspechu, mrzí ho jeho rodina – voľné mravy dcéry a voľnomyšlienkárstvo manželky, Želka Petrovičová: mladá, moderná, pekná, ctižiadostivá, pokrytecká, obletovaná, pyšná, nestála v láske, prieberčivá, prefíkaná a rozmaznaná, ale aj priateľská. Spolu s matkou trávi život v radovánkach –plesy, gymnastika, jazda na koni, kozmetika

Brigantík: okresný náčelník, Landíkov šéf, prísny, povýšenecký, namyslený, nespravodlivý, podozrievavý, puntičkársky

Komisár vidieckeho okresného úradu Dr. Ján Landík sa v miestnom hostinci stretne s mäsiarom Tolkošom. Obaja sú nadchnutí myšlienkou rovnosti a demokracie, preto spolu zakladajú spolok „Rovnosť“. Tolkoš sa Landíkovi priznáva, že sa mu veľmi páči kuchárka Hana, ale on si veľmi zakladá na svojom spoločenskom postavení, teda v tom, aby sa jej so svojou láskou priznal, mu bráni jeho „honor“ – stavovská hrdosť. A tak sa Landík, aby demonštroval rovnosť, hoci sám cíti rozdiel, začne sám uchádzať o Hanu, ktorú odprevádza a Hanka spočiatku neverí jeho úmyslom, ale neskôr pochopí, že Landík je čestný. On sa časom do Hanky skutočne zamiluje. To vedie k hádke s Tolkošom, rozpadu spolku a Tolkošovej nenávisti. Žiarlivý Tolkoš začne písať anonymné listy Hanke, Landíkovej mame a náčelníkovi Brigantíkovi. Tolkoš Landíka očierňuje, a preto začína mať Landík nepríjemnosti. Hanka mu jeden list ukáže a Landík prestane brať ohľad na to, čo si myslia ľudia, pretože Hanka mu stála za to, aby ho ľudia ohovárali, len nemohol dopustiť, aby také dievča dostal Tolkoš. Predvolal si ho okresný náčelník a hrozí mu disciplinárnymi opatreniami. (na čo mu Landík do očí povie čo si myslí ”No, a čo vaša milosťpani? Robotníkova dcéra.”). Landíkova matka ho posiela k sestre v nádeji, že zabudne na Hanku. Tu sa stretáva s koketnou Želkou Petrovičovou a so statkárom Dubcom. Keď sa vracajú domov z obhliadky miestneho najbohatšieho šľachtica Dubca, začne koč dobiehať kôň, na ktorom sedí sám Dubec (veľký sukničkár). Landík nechce, aby predbehol jeho koč, a tak popohnal svoje kone, aby mu ušiel, ale nezvládol zákrutu, a koč sa prevrátil. Dubec pomohol Želke a urazil Landíka. Želka sa naňho tiež nahnevala. Landík už u tety nemohol vydržať, odišiel naspäť do úradu. Prevrhnutou bričkou akoby sa stratila jeho láska k Želke. Kúpi Hanke črievičky, znova ho upúta a stretávajú sa naďalej. Raz ich prichytí bankár Rozvalid, Hankin šéf a vyhodí ju zo služby. Landíka prekladajú do Bratislavy- na krajinský úrad. Ich osudy sa dočasne rozchádzajú. V hlavnom meste sa konali oslavy a Landíka poverili prednesením privítacej reči a zaobstaraním krojov. Požiadal o pomoc Želku, ktorá bývala v Bratislave. Tá mu ochotne pomohla. Reč sa mu podarila, dostalo sa mu uznania, začal pracovať v prezidentskom úrade a bol známy. Pomocou Petroviča sa dostáva do vplyvnej spoločnosti a Želka ho zaúča do tajov lásky a nazýva to „gymnastikou lásky“. Petrovič chce Landíkovi vybaviť postavenie hodné jeho dcéry. Chystajú sa voľby do národného zhromaždenia. Petrovič chce ako kandidáta za agrárnu stranu, ktorý má zastupovať mládež, navrhnúť Landíka a sám chce tiež kandidovať za ríšskeho poslanca. Landík má ísť agitovať do Starého mesta. Tu sa opäť stretáva s Hankou, ktorá znovu nastúpila do práce u Rozvalida, ktorý si ju chce adoptovať, hoci sa už vie, že je vlastne vlastná dcéra bohatého statkára Dubca, od ktorého pred rokmi odišla žena aj s ich dcérou- Hankou. Petrovič sľúbil v tomto pomoc Rozvalidovi. Dubec sa začne zaujímať o Petrovičovu dcéru Želku. Keď sa Petrovičovci dozvedia, že Hanka a Landík mali dosť spútaný vzťah, zanevrú na neho. Tá má robiť pri futbalovom zápase slávnostný výkop. Najprv Petrovič nesúhlasí, no keď sa dozvie, že tam bude Dubec, povolí. Dubec sa rozhodne, že chce zmeniť svoj dovtedajší život a chce žiť po boku Želky. Landík sa teda so Želkou definitívne rozchádza a berie si Hanku, ktorá je už bohatá dedička. Petrovič skrotol vo svojich prehnaných politických ambíciách. Želka sa vydáva za Dubca. Anička s Landíkom žijú šťastne, nie sú odkázaní na iných.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/3910-humor-a-satira-v-slovenskej-literature/