Literárna moderna

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Maturita
Dátum: 31.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 896 slov
Počet zobrazení: 38 645
Tlačení: 898
Uložení: 815
FRANCÚZSKA MODERNA
Moderna = literárne smery v rokoch 1880-1920: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus
o Námety obohatené o témy z jednotlivých národných literatúr, filozofie, nových smerov
(civilizmus, konštruktivizmus, futurizmus...)
o Dôraz na jednotný význam, miesto, autorský subjekt (autor až precitlivelo vníma a reaguje na prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s realitou)
o Spojenie všetkých zmyslov
o Neliterárne literárne východiská:
o Realizmus + naturizmus = spoľahnutie sa na objektívne fakty a racionálny prístup ku problémom (význam umenia klesá, vedy stúpa)
o Strata ideálov a miesta v spoločnosti, blížiaca sa vojna
o Nový typ človeka → človek samotár !
 
Príčiny vzniku:
· rozklad spoločenskej atmosféry
· pravdivý obraz neoslovil spoločnosť
 
Parnasizmus – literárna škola vo francúzskej poézii, pôsobili súčasne so symbolizmom
· odmietanie spojenia umenie + spoločnosť, pretože zmyslom umenia (poézie) je dokonalá krása, forma a zvuk; umenie sa má stať samo sebe cieľom
· dôležitá: forma básne
· odmieta spoločnosť a jej problémy
· inšpirácia v antike
· (zo slovenských básnikov sa zaujímal o parnasizmus Hviezdoslav)
 
Symbolizmus – lit. smer, ktorý vznikol vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus
· snaha preniknúť do podstaty vecí cez sústredené vnímanie a estetický zážitok
· snaha o vytvorenie výrazu, ktorý by bol priamym vyjadrením básnikovej citlivosti
· symbol = konkrétny predmet na vyjadrenie abstraktného pojmu
· nezáujem o dejiny (minulosť nie je naša)
· fantázia a sen – veľká úloha
· autorský subjektivizmus a individualizmus – ruka va ruke so symbolizmom
· skutočnosť je vyjadrená v náznakoch
· básnici mimo spoločnosti → osamelosť, v poézii: neskutočný svet, sny, únik z reality, podvedomie, sústredenie na básnikovo ja
· duch > hmota
· podnety z mystiky a náboženstva
· forma básní:
· sugescia (duševný vplyv na inú osobu),
· evokácia (výzvy vyvolané v mysli)
· narušenie prozódie (kvôli zvukovým efektom, ktoré vytvárali vzťah medzi slovom a hudbou)
· asociatívna metóda (tj.voľné združovanie predstáv)
· voľný verš
 
Dekadencia  (úpadok) – opustenie tradícií v poézii + myšlienka „čistého umenia“
· na Slovensku nemala stúpencov, u nás mala literatúra odlišný vplyv a spoločenskú funkciu
· vrchol pesimizmu v dielach
· dekadentné = úpadkové
 
Impresionizmus
· umelecký smer zameraný na vyjadrenie dojmov a zážitkov:
=  náladovosť
 
Prekliati  básnici – básnici literárnej moderny (Rimbaud, Baudelaire, Corbiére, E.A.Poe...)
· názov podľa diela (súbor esejistických portrétov) Paula Verlaina
· vyhľadávali samotu, svoje pocity; spoločnosť ich odsudzovala
 
CHARLES BAUDELAIRE 
(1821 – 1867)
 
Najväčší európsky symbolista, zakladateľ literárnej moderny
Jediná básnická zbierka, ostatné básne iba časopisecky alebo výbery po smrti
 
Kvety  zla
-  1857  –  nebezpečná literatúra: súd, zákaz publikovať, ale veľká odozva v zahraničí
· časti: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť
· odpoveď na poéziu parnasizmu (statickosť, opisnosť)
· výpoveď o vplyve Poa na Baudelaira: realitu i seba prijíma cez postoj pozorovateľa, každý detail je dôležitý, uvedomuje si nesúrodosť spoločnosti ako celku
· spojenie kontrastov: telo & duša, večnosť & dôvernosť, vôľa & harmónia
· žiadne legendy, zmienky o minulosti, epickosť, filozofické úvahy, politika
 
báseň  Albatros - albatros (predstaviteľ slobody) je týraný, ranený posádkou lode (=spoločnosť)
- nemôže rozprestrieť krídla a vzlietnuť
    - básnik (albatros) je nepochopený, obmedzovaný spoločnosťou, nemôže
rozprestrieť krídla 
- myšlienky; má ťažké krídla
„Básnik sa podobá princovi oblačnému,
čo šípom smeje sa a vnára do búrok;
no na zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému
a krídla mohutné hatia mu každý krok.“
 
báseň  Súvislosti - je pre človeka chaos, ale príroda človeka chápe
- príroda je harmonická, človek postrehne jej krásu svojimi zmyslami- tak by
  mal pochopiť aj báseň, táto báseň môže byť chápaná ako definícia poézie,
  básnictva
- definícia symbolizmu: „...vône, farby, zvuk spolu sa dopĺňajú“
    „Príroda chrámom je... človek tu prechádza cez háje symbolov“
    - veľa - symbolov:    živé stĺpy v lese
metafor:    ozveny splynú v jednotu
- prirovnaní:   vône svieže ako tielka detí, ako jarná zeleň lúk
- epitet:  jednota temná a hlboká
- personifikácií:  duch a zmysly spievajú svoje hymny
 
báseň  Človek  a  more  more je obrazom človeka: „hladina – duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.“
ľudia majú radi more/prírodu, napriek tomu sa vždy zľaknú, keď sa blíži 
  búrka/nepokoje, báseň hovorí o večnom súboji rozumu a duše v človeku, človek má podľa básnika bližšie k duši, ňou by mal byť vedený
 
báseň  Mrcina   - rozklad človeka symbolizuje rozklad spoločnosti
  - téma: básnik sa prihovára žene, s ktorou vidí rozkladajúcu sa mrcinu, že aj ona, každý iný človek tak skončí → prach si a v prach sa obrátiš
  - veľký kontrast: autor oslovuje svoju milú nežne („hviezdička mojich snov, slniečko   moje čisté“), vzápätí až expresívne hovorí: „Kráľovná krásoty, budete takou i vy“ hovorí ako ju „červač zbozkáva do kosti“ a bude „v zmäť starých kostí  plesnivieť“.
 - typický príklad spojenia zmyslov: zrak (vidíme rozkladajúce sa zviera, čierne larvy v útrobách), čuch (hnilobný zápach), sluch (muchy bzučia)
Ale: básnikovi to nevadí, on si totiž už zobral zo ženy / človeka / spoločnosti to najlepšie, uvedomuje si, že napriek tomu, že sa mu spoločnosť nepáči, nemá inú možnosť , ako v nej žiť
 
Zbierka básní v próze  Parížsky  spleen –  báseň Umelcovo  vyznanie;  spleen = vyznanie
  - Téma: autor pozoruje prírodu, nedokáže vyjadriť jej plnú krásu: jesenný podvečer, more,   zamýšľa sa
- Myšlienky: - krása slov + poznanie
- stráca sa jeho ja, ale silné pocity ako rozkoš sú nebezpečné, čím je totiž rozkoš väčšia, tým väčšie utrpenie spôsobuje. „Niet ostrejšieho bodu, ako je Nekonečno“, „Sila v rozkoši spôsobuje nevoľnosť a skutočné utrpenie“, už aj pohľad na more ho rozčuľuje a poburuje- dokonalosť umenia neexistuje, ale príroda je dokonalá
- Záver: „Štúdium krásy je súboj, pri ktorom umelec kričí hrôzou, že je porazený.“
 
JEAN ARTHUR RIMBAUD
 (1854 – 1891)
 
- Predčasne duševne vyspelý (vrchol tvorby v 14-16 rokoch), problémy v škole, rodine, nepokojná
povaha, neustále hľadanie nových miest, chorobná citlivosť, búrliváctvo
- Nezáležalo mu na vlastných básniach – takmer všetky buď stratil, alebo rozdal (po smrti zozbierané)
- Tvorca konkrétneho jazyka (presné metafory...)
- Vplyv romantizmu, senzualizmu, Baudelairea
- Poézia plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke, demoralizácii + očarenie prírodou + sociálne témy + sexuálne predstavy
 
báseň  V Zelenej  krčmičke
- básnik putuje krajinou. Na ôsmy deň príde do Zelenej krčmičky, kde mu dajú chlieb a studenú  šunku. On však vidí od hladu (alebo si iba predstavuje) peknú, veselú krčmárku, ktorá mu  prinesie pivo, hrudu masla a údené mäso.
- Krása = príroda + dievčina + jedlo
- Zmyslové vnímanie: zrakom (skvostná dievčina) + sluchom (chichoce sa) + čuchom (mäso navoňané cesnakom)
- Podtón so sexuálnymi predstavami
- vnemy: zrak, čuch, chuť
- opilosť
 
báseň  Moja bohéma
- chudobný básnik ide v noci krajinou, prespí pod širákom: „byt som si objednal v súhvezdí
Blížencov / prijala ma krčma Veľký voz“
- vníma prírodu: hviezdy šumeli, žaby kuňkali, fantastické tiene, popŕcha rosa na čelo tuláka
 
báseň  Vyjavení
  - sociálna lyrika
  - téma: chudoba; od bohatstva ju oddeľuje oknom, hladné deti sa pozerajú cez sklo na pekára, vedia, že chlieb nie je pre nich, zohrievajú sa modlitbami, túžia po nebi.
- expresívne vyjadrovanie (deti zízajú, pod handrami sa duša smeje)
- zmysly:  zrak – farebné obrazy (sivý chlieb)
    čuch (rozvoniava kôrka)
    sluch (znie svrčkov hlas, pekár spieva)
 
 
SLOVENSKÁ MODERNA (1900-1918)
 
IVAN KRASKO
(1876-1958)
· Zakladateľ slovenskej literárnej moderny
· Vlastným menom Ján Botto, písal pod mnohými pseudonymami ako napr.: Janko Cigáň; meno Ivan Krasko mu prisúdil Svetozár Hurban Vajanský
· Stredoškolské štúdiá- rumunské gymnázium v Brašove, neskôr- chemické inžinierstvo v Prahe
· Väčšinu svojho života prežil v Čechách
· Počas 1.sv. vojny- na V fronte; po vojne - úradník
· Veľkú časť svojho života strávil mimo Slovenska
Tvorba:
· Prispieval do Dennice a Slovenských pohľadov
· Sústreďuje sa na atmosféru básne, netradičné vyjadrenie vlastných stavov a nálad cez lyrický subjekt
· Rozpor medzi osobnou túžbou - snom a realitou
· Pre jeho básne je príznačné zmyslové vnímanie- impresionizmus
·  
1. významná zbierka Nox et solitudo( 1909)= Noc a samota:
· Vyjadruje tu postoje moderného človeka uprostred doby, v ktorej žije
· Pociťuje osamelosť, opustenosť, samotu, smútok
· Lyrický hrdina splýva s básnikom
· Prevládajú tu osobné motívy, sú vyjadrené prostredníctvom prírody, každá báseň je drámou duše
· Prežíva pesimizmus, sklamanie, skepsu
Témy:
· Človek uprostred dynamicky sa rozvíjajúcej doby

- Odlúčenosť od rodného kraja

Symboly:
Dážď, hmla, Boh, noc, les, havran, krása, príroda, topole, opustené pole,...
 
· báseň Solitudo(samota)- úbohosť a bezmocnosť človeka, modlitba- jeho posledná nádej, prosí Boha o milosrdenstvo
· b. Šesť hodín je- samota básnika; básnik je inžinier, ktorý žije sám, pred sebou vidí iba kríž na stene- zúfalstvo; kontrast- všíma si robotníka, ktorý má domov; šťastie iných vyzdvihne jeho nešťastie
· b. Vesper dominicae (nedeľný večer)- využíva prízvuk, daktylsko- trochejský verš; autor má výčitky svedomia, že odišiel do S Čiech, že opustil matku, opisuje jej samotu
· b. Jehovah- vzýva trestajúcu pravicu Boha na vlastný národ; národ je zbabelý, odmieta bojovať za slobodu, preto si ju ani nezaslúži; touto básňou reaguje na politickú pasivitu národa
· b. Topole- samota, clivosť, uvedomuje si bezbrannosť s plynúcim časom
· b. Zmráka sa- ničota, bolesť, nesplnené nádeje; plynúci čas, blíži sa koniec; symbol- havrany
 
Zbierka Verše( 1912):

- zaoberá sa spoločenskou situáciou
- Spracúva aj historické témy a tému lásky
- Venoval ju svojej snúbenici
- Rozlúčka s pochmúrnymi témami

- b. Život- združený rým; je pripravený na život, odvaha popasovať sa s ním

Kritické spoločenské básne:
- b. Otrok- lyrický subjekt je otrok, autor si uvedomuje stav národa a čaká na revolúciu; bojí sa, ale verí, že príde v pravý čas
- b. Otcova roľa- autor vyčíta všetkým, aj sám sebe, že opustili svoju rodnú krajinu. Opisuje vtedajšie pomery na Slovensku. Na záver kladie otázku- Budeme bojovať? Bude revolúcia?

- b. Kritikovi- reaguje na Hviezdoslava, že používa aj prázdne slová
- b. List slečne Ľ.G- venoval ju Ľudmile Groeblovej; vzdáva jej hold za vyslovenie sa k dielu Timravy
- b. Ja- báseň v próze; myslí a uvedomuje si príliš veľa vecí a nevie, čo skôr; platia tu Sokratove slová- Viem, že nič neviem!
- b. Noc- veľmi podobná básni Ja; prekliatie človeka, že musí myslieť, ale nemá istotu
 
Krátke prózy:
- Svadba- lyrizovaná próza; spomienky; premárnená láska k žene
- Almužna- hl. hrdina. chemický inžinier. Má sa stretnúť s Annou. Po ceste stretá starenu, ktorej nedá almužnu. Vzápätí vidí človeka, ktorý zo ťažko zarobených peňazí starene almužnu dá a autor sa cíti byť zahanbený.

JANKO JESENSKÝ
(1874-1945)
· Poézia- liter. moderna
· Próza- slovenský realizmus
· Štúdium- právnická akadémia v Prešove
· Pracoval ako advokát v Bánovciach
· 1914- bojoval na V fronte( ruské zajatie)
· Pracoval v redakcii Slovenských hlasov
· člen pobočky Československej národnej rady v Rusku
· pôsobil v štátnej správe ČSR( župan v Rimavskej Sobote)
· predseda Spolu slovenských spisovateľov, predseda Matice slovenskej
Tvorba: Poézia
· písal najmä protifašistické básne
· jednoduché básne
· sonety, tercíny( trojveršia s ustálenou schémou rýmov)
· piesňová forma
1.zbierka Verše:

- najmä ľúbostné motívy, osobitý pohľad na ženu
- láska podľa neho nie je idylický obraz, je plná rozporov, je to prirodzený ľudský cit
- b. Ja z jednej lásky- básnik je prelietavý, ale hľadá pravú lásku
- b. Pri rozlúčke- lúči sa s dievčaťom, ona nie je veľmi smutná. Plače, lebo ju tlačí črievička
- b. Anglická záhrada- kritika spoločnosti. Básnik chce žiť v prirodzenom svete bez pretvárky. Porovnáva veľkomestský svet s domovom- oslava domova
- b. Nudno- nevidí zmysel života; veľký význam zohráva subjektivizmus
- b. Pieseň poddaných- sociálna otázka
- b. Zo zajatia- kritický postoj k Rusku, k cárizmu; má politicko- sociálny ráz
- b. Slovenčine- vlastenecký motív; revolučná báseň plná odboja
- b. Po búrkach- napísaná v medzivojnovom období; veľké sklamanie z pomerov v ČSR
 
Zb. Proti noci- napísaná v období 2.sv.vojny, kedy básnik tvorí ilegálne; odsudzuje fašizmus  báseň

- Banská Bystrica- BB bola centrom odboja; oslava tohto mesta

Zb. Na zlobu dňa
Zb. Jesenný kvet
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.5)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016