Téma vojny (stratená generácia, Remarque, Rolland)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Maturita
Dátum: 31.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 063 slov
Počet zobrazení: 28 122
Tlačení: 740
Uložení: 654
Prvá svetová vojna spôsobila v celej Európe hlboký spoločenský i duchovný otras. Najväčšiu ťarchu utrpenia niesli európske národy a čiastočne USA. Veľmi výraznú stopu zanechala v literatúre. Spisovatelia zobrazujúci vojnovú tematiku si kládli za cieľ opísať vojnové hrôzy a varovať pred nimi.
 
Stratená generácia je označenie generačne blízkej skupiny amerických básnikov a prozaikov, ktorí začali tvoriť v 20. rokoch 20. storočia. Názov Stratená generácia vymyslela Gertrude Steinová, experimentálna americká prozaička, žijúca dlhé roky v Paríži. Za stratenú generáciu pokladáme tých spisovateľov, ktorí z Ameriky odišli do Európy a bojovali na fronte.

Neskôr sa k týmto spisovateľom priradili všetci tí, ktorí písali o hrôzach 1. svetovej vojny.
Predstavitelia stratenej generácie sa riadili heslom „Minulosť nenahradíte, prítomnosťou opovrhujete a budúcnosť je vám ľahostajná.“
Videnie stratenej generácie bolo ovplyvnené zážitkami z 1. svetovej vojny a pocitom kultúrnej vykorenenosti Američana v Európe, pocitom neschopnosti zaradiť sa po vojne do života. Základnou témou ich diel je sklamanie a skepsa, rozklad ľudských a spoločenských hodnôt a hľadanie východiska v úteku do prírody alebo ku kultúre. Hrdinami ich próz sú jednotlivci stratení v labyrinte sveta. Sú to obvykle rozporuplní, silno citovo založení ľudia, ktorí nikde nenachádzajú zakotvenie. Preto žijú v provizóriu a jedinou hodnotou v tomto svete je kamarátstvo.
 
 Tvorba amerických básnikov a prozaikov patrí do literárneho smeru expresionizmus. Termín expresionizmus pochádza od H. Waldena, vydavateľa berlínskeho časopisu Der Sturm, ktorý ním v r. 1911 označil všetky moderné umelecké smery. Prejavil sa vo výtvarnom umení, literatúre a dramatickom umení. Vznikol v Nemecku.
 
Znaky expresionizmu v literatúre:
a) zobrazenie skutočnosti podlieha naturalizmu (detailné opisy aj tých najodpudivejších scén a zážitkov), realizmu (diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti, autori majú pesimistický, kritický, skeptický postoj), romantizmu (postavy túžia po harmónii, po lepšom, krajšom živote, po láske, po úniku zo spoločnosti, ide o romantický rozpor medzi túžbou a skutočnosťou);
b) psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom (dominujú pocity bolesti, prázdnoty, zúfalstva, skepsy, bezmocnosti a beznádeje);
c) subjektívnosť autora (napísané v 1. os. sg.);
d) častým kompozičným postupom je kontrast.

Ernest Hemingway
(1899-1961)
 
Americký prozaik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúre (1954). Pochádzal z rodiny lekára. Písať začal už počas stredoškolského štúdia, stal sa reportérom. Po návrate z 1. svetovej vojny (odišiel ako dobrovoľník do sanitných oddielov na taliansky front, bol ťažko ranený, čo malo veľkú publicitu, lebo bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte) pracoval ako novinár v Paríži, stretol sa s okruhom umelcov okolo Gertrúdy Steinovej. Počas španielskej občianskej vojny pracoval ako dopisovateľ v Madride. Po 2. svetovej vojne žil v Havane na Kube a na svojich usadlostiach v USA.  Jeho zdravotné problémy a depresie ho dohnali k samovražde. V celej svojej tvorbe hľadá pravdu o človeku v hraničných životných situáciách, lebo len vtedy a prejavia všetky jeho kvality. Svojich hrdinov stavia tvárou v tvár smrti, aby mohli prejaviť mieru svojej odvahy. Hemingwayov protagonista je skutočný človek, nie iba literárny charakter. Je to človek s typicky mužskými charakterovými vlastnosťami: miluje nebezpečenstvo, intenzívne prežíva svoj život, pije, má ľúbostné aféry; väčšinou nie je typom vzdelanca s kvetnatými rečami. Jeho štýl je budovaný na „princípe ľadovca“ (osmina na povrchu, zvyšok pod hladinou – podstatné významy textu, traumy a stroskotanie postáv sú skryté za zdanlivo povrchnými dialógmi hrdinov); vo svojich textoch je úsečný, plný skratiek a zámlk, počíta s podtextom a čitateľovou schopnosťou preniknúť k nemu. Námety pre svoje poviedky čerpal z prostredia lovu, boxu, dostihov a býčích zápasov. Je autorom množstva poviedok, románov o generácii, ktorá (poznamenaná vojnou) márne snaží nájsť zmysel života.
 
Slnko aj vychádza – román; zachytáva muky hrdinu, ktorému vojnové zmrzačenie bráni naplniť milenecký vzťah, typický príklad autorovej príslušnosti k stratenej generácii
 
Zbohom zbraniam – román; príbeh nešťastnej mileneckej dvojice amerického poručíka Fredericka Hernyho a ošetrovateľky Catherine Barkleyovej. Dej sa odohráva na talianskom fronte 1. svetovej vojny. Henry je rozčarovaný nezmyselným vraždením. Neskôr je ranený a operovaný v nemocnici, v ktorej slúži Catherine. Ich láska chce prekonať vojnu, preto sa Henry rozhodne dezertovať. Obáva sa zatknutia a spolu s tehotnou Catherine ujde cez Ženevské jazero do Švajčiarska. Dieťa sa narodí mŕtve a Catherine pri cisárskom reze vykrváca a zomiera. Jej smrť nie je priamym dôsledkom vojny, ale patrí k všeobecnému chaosu a je rovnako nezmyselná ako vojna. Z vojny sa nemôže zrodiť nič dobré.
Dialógy sú väčšinou vo forme nepriamej reči, nachádzame tu prelínanie autorskej reči s priamou.
Motív-životná tragika
-„Prečo si dobrovoľník? - Neviem.“
-„Prečo si dezertoval? – Uzavrel som separátny mier.“
 
Komu zvonia do hrobu – román; autor vychádza z vlastných skúseností dobrovoľníka a dopisovateľa počas španielskej občianskej vojny. Vystupuje tu iný protagonista, ako v ostatných autorových dielach – uvedomelý intelektuál, americký dobrovoľník Robert Jordan, ktorý si aj pod tlakom okolností zachováva časť. Motto a názov románu cituje báseň anglického básnika J. Donna („Nikto nie je ostrovom samým pre seba. Každý je kusom pevniny a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší...lebo ja som súčasťou spoločenstva a preto sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu, zvonia Tebe.) poukazuje na otázky o zmysle spolupatričnosti a zodpovednosti za život svoj i druhých.
Dej: Odohráva sa v tyle v priebehu troch dní. Robert plní bojovú úlohu, aj keď pochybuje o jej význame. Pripája sa k partizánskej skupine, ktorej úlohou je vyhodiť most do vzduchu a tým znemožniť prísun nepriateľských posíl v čase pripravovaného republikánskeho útoku. Spoznáva svojich spolubojovníkov a prežíva hlboký ľúbostný vzťah s Máriou, dcérou zavraždeného republikánskeho starostu. V bojovej atmosfére prežíva prchavé chvíle šťastia. Počas akcie je smrteľne ranený. Skupinu posiela do bezpečia a sám čaká nepriateľa, ktorého chce na čas zastaviť. Necháva si jeden náboj sám pre seba, bojuje do posledného dychu.
Hrdinovia uvažujú triezvo a vojnové scény sú vykreslené presne(reportážny štýl bez zdĺhavých opisov)
Téma: protivojnová, protifašistická
 
Starec a more – novela je jednoliatym rozprávaním, akoby vypovedaným na jedno posedenie, bez členenia na kapitoly; príbeh nie je len epickou metaforou o živote, ale nachádzame v ňom aj symboliku kresťanstva; starcovo utrpenie, lano na chrbte, jazvy po celom tele. Hemingway vytvoril pozoruhodnú alegóriu, kde STAREC predstavuje človeka, RYBA prírodu a ŽRALOCI zlo okolo nás. Pomocou nej môžeme zistiť, že starec Santiago v boji s rybou nebol ani zničený, ani porazený, zvíťazil sám nad sebou, nad vlastnou slabosťou, nad pochybnosťami o zmysle ľudského snaženia.
Dej: Dejová línia je priama, bez odbočení a bez vysvetľovaní, čo bolo predtým a potom. Starý kubánsky rybár Santiago vyšiel po 84 dňoch neúspešného rybolovu opäť na more. Prvých 40 dní mu pomáha chlapec Manolin, ktorého kedysi zasvätil do tajov tohto remesla. Starcovi sa na návnadu chytí veľká ryba, ktorá ho dva dni a dve noci vlečie na more. Je hladný, zoslabnutý a po ťažkom boji sa mu podarí rybu harpúnovať a pripútať k člnu. Čoskoro sa objaví žralok. Prídu aj ďalšie a zožerú mu mäso z celej ryby. Starec sa vráti do dediny len s kostrou ryby a polomŕtvy od vyčerpania. Autor vytvoril podobenstvo o večnom zápase človeka s prírodou, o statočnosti, s ktorou ide do vopred prehraného boja.
 
Wiliam Faulkner
(1897-1962)
Počas 1. svetovej vojny bol letcom v americkej armáde vo Francúzsku, potom žil dobrodružným a tuláckym životom, striedal zamestnania. Literárny úspech mu dovolil usadiť sa a venovať sa iba literatúre v mississippskom Oxforde. Je výrazne ovplyvnený F. M. Dostojevským, naturalizmom a modernou.
Faulkner je považovaný za jedného z novátorov kompozície moderného románu, ktorá je uňho akoby chaotická, až v závere sa ukazuje, že jednotlivé čiastočky logicky súvisia.
Sartoris – román; je kronikou kedysi významnej rodiny, ktorá sa nevie vyrovnať s vojnovými zážitkami a súčasným svetom. Hrdina sa po návrate z 1. svetovej vojny snaží nájsť zmysel života, čím pripomína hrdinov stratenej generácie.
 
John dos Passos
(1896-1970)
  Spomedzi príslušníkov Stratenej generácie sa najviac zblížil s avantgardou. Inovátor (vytvoril román pásmo).
USA – románová trilógia(42. rovnobežka, 1919, Veľké peniaze); veľkolepý obraz života Ameriky na začiatku 20. storočia. Autor strieda dejové pásma s takmer básnickými životopismi amerických politikov, finančníkov a vynálezcov. Nachádzajú sa tu citáty z novín, piesní, vtipy, ale aj subjektívne vnemy.
  V románe využil novú techniku a tým vytvoril nový typ románu: román-pásmo. Jeho technika vytvára ilúziu nefalšovaného prepisu skutočnosti. Využíva reportážne postupy.

Erich Maria Remarque
(1898-1970)
 
Nemecko-švajčiarsky spisovateľ. V 18 rokoch odvedený na front ako dobrovoľník. Po vojne vystriedal viacero povolaní – učiteľ, obchodník a náhrobkami, automobilový pretekár, novinár, spisovateľ. Žil vo Švajčiarsku, od r. 1939 v USA. Bol súbežníkom americkej stratenej generácia. Jeho literárny úspech je založený na vlastnej skúsenosti, napínavom a dynamickom deji, účinnej charakteristike postáv. Využíval expresionizmus. Protagonisti jeho románov žijú v provizóriu, vytrhnutí zo spoločnosti, nemajú stále zamestnanie, hľadajú zmysel života, túžia po láske a šťastí. Autor vykresľuje ich pocity dezilúzie a skepsy (tým sa podobajú na „stratenú generáciu“). Svojich hrdinov stavia do opozície voči násiliu, lebo majú silný zmysel pre humanizmus, lásku, priateľstvo a úctu k človeku. Zaujal nekompromisný humanistický, antimilitaristický a antifašistický postoj.
 
Na západe nič nové – protivojnový a pacifistický román; téma: prvá svetová vojna. Priamy rozprávač a protagonista – Paul Bäumer – retrospektívne, chronologicky uvádza množstvo epizód z vojenského výcviku, budovania zákopov na západnom fronte, bojových stretnutí, v ktorých sú opísané moderné zbrane a vojenské postupy (šrapnely, bomby, bojový plyn, bubnová paľba, zákopová vojna). Dielo zobrazuje kontrast: front – zázemie. Boje dokresľujú opisy prírody, humorné scény, drastické a surové expresívne opisy. V závere knihy preberá slovo autor a oznamuje Paulovu smrť niekoľko dní pred koncom vojny, čím potvrdil jej absurditu, lebo oficiálne správy z frontu oznamovali: „na západe nič nové“. Román si získal svetovú slávu dokumentárnosťou a autentickosťou osobnej výpovede mladého človeka, kombinovanou s jeho reflexiami.
Dej: Jeden z mála románov, ktorého celý dej sa odohráva na bojisku. Skladá sa z 12 kapitol označených číslom. Román nemá silnú hlavnú dejovú líniu. Spojovacím článkom jednotlivých obrazov zo života (a smrti) mladých vojakov je postava Paula Bäumera, ktorý odchádza priamo zo školy na front po výzvach fanatického učiteľa Kantorka, aby si študenti splnili svoju vlasteneckú povinnosť. Siedmi sa dostanú spolu do oddielu. Zažívajú stupídnosť niektorých veliteľov, z ktorých vyniká desiatnik Himmelstoss z výcvikového tábora pre nováčikov. Paul spoznáva hrôzy vojny na západnom fronte, postupne stráca priateľov a svojich spolubojovníkov, vytriezvie z nacionalistického opojenia: uvedomuje si nezmyselnosť vojnového besnenia. Umiera v posledných dňoch vojny, vedomý si toho, že návrat do mierového života by bol takmer nemožný.
Epizódy- spolužiak príde o nohu a niekto sa ho pýta či i môže vziať jeho kvalitné topánky; Paul prvý krát zabije človeka vojaka, smrteľne ho poraní a vidí ho umierať, rozmýšľa prečo ho zabil, nájde jeho doklady a fotku rodiny; Katzinsky(Kat, veliteľ a priateľ) je ťažko ranený, Paul ho nesie, ide sa mu ťažko no chce mu pomôcť, rozpráva sa s ním, do ošetrovne ho donesie mŕtveho.
Cesta späť – román; voľné pokračovanie románu Na západe nič nové. Návrat generácie čo prežila vojnu domov. Nevedia sa prispôsobiť životu v miery.
Traja kamaráti – román o osudoch ľudí poznačených vojnou a ich „návratoch“ do života. Je to lyrický príbeh o priateľstve, tragickej láske a osamelosti v medzivojnovom Nemecku (povojnový svet v Nemecku). Hl.postavy sú Robert, Otto, Gottfried, Patricia. Žijú počas hospodárskej krízi bez akéhokoľvek životného cieľa, z dňa na deň, utápajú sa v alkohole.
Dej: Gottfried kúpil autodielňu(peniaze z Ameriky) no nemá veľa zákazníkov. Starajú sa o staršie auto s pretekárskym motorom, majú radosť z auta, volajú ho Karl. Pri náhodných pretekoch sa stretnú so súperom v krčme, má so sebou priateľku Patríciu (z bohatšej rodiny). Robert sa do nej zaľúbi, zblížia sa; získava svoj životný cieľ-Patríciu. V tom istom čase vidieť strach zrozpadu priateľstva vstupom ženy. Neskôr Robert zisťuje, že Pat je chorá, má tuberkulózu(neliečiteľná choroba). Stará sa o ňu, Pat sa presťahuje do penziónu. Na zimu musí odísť do sanatória kde po trápení ale aj po zpríjemňujúcich návštevách Roberta zomiera. Karla predávajú aby získali peniaze ne liečenie Pat. Medzičasom Gottfrieda postrelí fašista na zranenie zomiera. Vzniká bezvýchodisková situácia  utápaná alkoholom. Zachraňujúca láska, dáva jediný zmysel človeka. Priateľstvo a láska sú jediné istoty života, pomáhajú, dávajú silu.
Nebo nepozná obľúbencov – román; ústrednou témou je vzťah automobilového pretekára k chorej dievčine. Vyvoláva isté asociácie s Tromi kamarátmi.
Víťazný oblúk, Noc v Lisabone – romány, v ktorých zobrazuje problémy emigrantov. Hrdinovia utekajú z Nemecka pred fašizmom, skrývajú sa, prežívajú krátke chvíle lásky, ale ich osud je bezvýchodiskový (problém vysťahovalectva).
 
Romain Rolland
(1866 – 1944)

- prozaik, dramatik, esejista, hudobný kritik, profesor dejín hudby na Sorbonne
- Nobelova cena za literatúru (1915)

Peter a Lucia –  protivojnová lyricko-psychologická novela
- čas a miesto deja : 30.január až 29.marec (Veľký Piatok)1918
- príbeh je rámcovaný, zoznamujú sa aj umierajú pri bombardovaní Paríža
- Téma: Príbeh čistej lásky dvoch mladých ľudí na pozadí vojny,

· úpadok morálky, spoločensko-mravné rozpory doby, odsúdenie vojnového zabíjania, zbytočnosť vojny, láska je silnejšia ako zabíjanie
· Dej: Stretávajú sa počas bombardovania, zamilujú sa do seba, od začiatku istá fatalita- tušenie zlého konca
· každý je z iného prostredia, Luciina matka aj Lucia musia tvrdo pracovať, aby sa uživili, pretože jej matku kvôli vzťahu s chudobným učiteľom- Luciiným otcom, bohatí rodičia vydedili a on neskôr zomiera. Jej matka čaká dieťa s nejakým chlapom, za ktorého sa ani nechce vydať. Lucia jej to nevie odpustiť
· Peter  Aubier je z bohatšej, silne nacionalistickej  rodiny, najlepšie vzťahy má s bratom Filipom, lenže tie sa kvôli vojne zmenili, jeho brat sa stal chladným, otupeným, veľmi trpel tým, čo zažil vo vojne.
· Peter vďaka Lucii začína chápať nezmyselnosť vojny a dôležitosť života, nechce ísť do vojny bez toho, aby Lucia bola jeho „ženou“, majú tajnú dohodu- nehovoriť o vojne
· vojna vykreslená nepriamo- vojnová výroba v továrni, zranenými ľuďmi pri bombardovaní, žobrákom
· zomierajú v chráme počas bombardovania, padá na nich pilier
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025