Faulkner, Joyce, Kafka

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 31.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 324 slov
Počet zobrazení: 8 594
Tlačení: 453
Uložení: 483
Všetkých troch autorov zaraďujeme do svetovej medzivojnovej literatúry (1918 – 1939). Písali o spoločenskej situácii, 1.sv vojne, zmene režimu.
- zameriavajú sa na človeka a jeho život vo svete, v rodine
- využívajú psychologizáciu – prenikanie do psychiky postáv
- experimentujú
 
William Faulkner
- zaoberá sa americkým juhom, vzťahmi v spoločnosti
- najviac si všíma vyššiu spoločnosť

Bľabot a bes
- román zo 4 častí
- príbeh sa odohráva v mestečku v štáte Mississippi
- rodina Compsonovcov – užívajú staré tradície a hodnoty, nedokážu sa prispôsobiť novým podmienkam
- spoločenský, morálny a majetkový úpadok jednej rodiny
- používa pojem bieli černosi – černosi zžití s belochmi, sú neidealizovaní, ukazuje reálny obraz
- Dilsey – slúžka, je pri každej rodinnej kríze
- autor využíva aj černošský slovník
- príbeh vnímame cez troch bratov – Jason, Quentin a Benjy
- otec – Jason, udržiava rodinu, prepil sa k smrti
- matka – celý čas chorá, trpí, nevychádza von, myslela si, že jej rodina je prekliata, myslela si, že jej muž ju má za menejcennú
- kapitoly: 1. 7. apríl 1928
2. 2. júna 1910
3. 6. apríla 1928
4. 8. apríla 1928
- 1. kapitola - rozprávaná najmladším bratom Benjym – mentálne postihnutý, nemý, rozpráva príbeh, ktorý vníma zmyslami, nezrozumiteľné útržky z jeho života, nevie rozlišovať minulosť a prítomnosť, nepoužíva interpunkciu; má rád oheň (opísané ako sa popálil), ako ho kŕmia, má veľmi rád Caddy (sestra), spomína si na jej vôňu, vždy vycítil, keď sa niečo stalo, stále plakal
- 2. kapitola – odohráva sa v minulosti, hovorí ju Quentin, veľa vnútorných monológov, opisuje jeden deň jeho života na vysokej škole, zdá sa, že rozpráva logicky, ale je v obrovskej depresii, neschopný prijať realitu, posadnutý časom, trpí tým, že čas plynie – predlžuje sa tým jeho bolesť, nepoznal materinskú lásku, bol pripútaný na Caddy , ktorá ho sklamala a on jej to nedokáže odpustiť, budúcnosť videl negatívne a svoj život a utrpenie končí utopením. V tejto časti najlepšie vidieť psychiku postavy.. je napísaná ako automatický text.
- 3. kapitola – najjasnejšia, hovorí ju Jason, stále sleduje čas, opantaný burzou, bol nahnevaný na Caddy a nedokázal jej odpustiť, že stratil prácu kvôli jej rozvodu s manželom, ktorý mu prácu ponúkol, Caddy mala aj dcéru, ktorú Jason stále sledoval, ona mu ukradla peniaze a utiekla s cirkusantom
- 4. kapitola – dotvára celý príbeh, rozpráva ju spisovateľ a zameriava sa na Dilsey a ako Jason naháňa Caddynu dcéru, ktorá uteká
 
James Joyce

Dublinčania
- samostatné, realistické poviedky, v ktorých plynulo prechádza cez dialógy až do vnútorných monológov
- snažil sa vykresliť život a povahu ľudí, všíma si hlavne strednú vrstvu
- s niektorými postavami sa stotožňuje, súcití s nimi, hoci ich zobrazuje aj ironicky 
- témy: detstvo – Arábia, Sestry, Stretnutie
  mládenectvo – Evelína, Penzión
  dospelosť – Smutný prípad, Mráčik
  verejný život – Matka, Milosť
- Evelina – predavačka, ktorá chce ujsť s námorníkom, ale zostáva kvôli rodine, nechce ísť niekam kde nič nepozná, zobrazené rozhodovanie, neschopnosť odpútať sa od mesta, od zaužívaného spôsobu života
 
Ulysses
- moderný, experimentálny, analytický román
- zachytáva udalosti jedného dňa (od 8 rána do 8 rána nasledujúceho dňa) jedného muža v Dubline
- má tri časti – druhá je najrozsiahlejšia
- hlavné sú tri postavy: 1. Stephen – intelektuál, mladý muž, ktorý žije bohémskym spôsobom života, učí na škole anglickú literatúru, predstavuje INTELEKT
2. Leopold Bloom – predstavuje Odysea, žid, pochádza z Uhorska, obyčajný človek, intelekt a telesnosť sa spájajú, typický predstaviteľ ľudstva, svojej žene nie je verný, ale nedokáže jej ublížiť
   3. Marion Bloomová – predstavuje Penelopu, je speváčka, plná života a vášne, predstavuje TELESNOSŤ
- je to paródia na Homérovu Odyseu
- autor vykresľuje jeden deň Leopolda Blooma a jeho prekážky pri prechádzke Dublinom
- na prechádzke stretáva Stephena, ktorý je ako jeho syn, ktorého nikdy nemal
- autor tu detailne opisuje, strieda rozprávača, časti textu sú ako články, využíva publicistický aj odborný štýl, veľa jazykov
- objavuje sa tu aj asociatívna metóda
- niekedy vynecháva interpunkciu
- využíva tu rôzne techniky písania od rozprávania, cez drámu, dialektiku až k ilúzii
- úvahy o láske, smrti, vláde
 
Franz Kafka
- využíval témy: pocity odcudzenia, samoty a absurdity
- vplyv na jeho diela mali: bol cudzincom v českom prostredí, židovský pôvod, písal po nemecky, otcovo tyranstvo
Proces – román
- skladá sa z 10 kapitol (nejdú v časovej následnosti)
- veľmi detailný, realistický opis, ale v podstate je celé dielo absurdné

- hlavná postava je JOZEF K., nevieme o ňom skoro nič, je to všeobecná postava, ktokoľvek, môže mať aj autobiografické črty
- pracuje ako prokurista v banke, z textu sa nám javí, že je to pravdepodobne Praha, aj keď prostredie je rovnako anonymné ako postava

- v deň svojich 30-tich narodenín je zatknutý, ale nikto mu nepovedal dôvod ani mu
nepredniesol obvinenia
- je ponechaný na slobode, ale občas je predvolaný k zvláštnemu výsluchu, ktorý sa koná na
povale v zapadnutom činžiaku, kde je veľký neporiadok
- spočiatku považuje obžalobu za nezmysel, cíti sa nevinný a snaží sa zľahčiť svoj prípad,
neskoršie sa snaží rôznymi prostriedkami súd ovplyvniť
- vyhľadáva pomoc advokáta, ktorý má styky so súdom a pomoc rôznych žien. Dozvedá sa, že
súd neuznáva dôvody jeho neviny, je presvedčený (súd) o jeho vine a žiada ho, aby sa priznal
- Jozef K. nikdy nevidel svojich sudcov a nepočul svoj rozsudok
- v predvečer 31. narodenín ho dvaja muži odvádzajú z bytu a v opustenom kameňolome ho
zabíjajú nožom do srdca, zomiera sám, bezbranný ako pes, nikto neprotestoval proti rozsudku súdu
- obžalobe sa síce bráni, ale prijíma ju : „ Súd od teba nič nechce, prijme ťa, ak prídeš a prepustí ťa, ak odídeš.“
- správaním reprezentoval svoje vrstvy, je úhľadný, slušný, používa dlhé súvetia
- román rozpráva rozprávač v 3. osobe, rozprávač jeho činy nekomentuje, len ich zachytáva
- v románe chýbajú priame charakteristiky
- Jozef K. je všeobecný človek, nevieme jeho vlastnosti
- detailne tu zobrazuje predmety
- využíva zveličovanie a grotesku: Tesne pred popravou, keď popravcovia zistia, že Jozefovi K. je zima, kážu mu, aby sa poprechádzal
- celý román je koncipovaný ako labyrint, sú tu rôzne schody, tesné priestory
- využíva rôzne slohové postupy a útvary: rečnícky prejav, výklad, administratívny postup,
opis (priestorov, predmetov)
- z románu vyplýva, že človek sa cíti v živote sám a bojuje s rôznymi zložkami spoločnosti
ako napr. politika, právo, kultúra
- Jozef K. žije vo vnútornej samote a priznanie na súde odmieta preto, aby sa neodhalil pred
sebou a potom pred ostatnými a tým by našiel sám seba a zmysel svojho života
-román je kritikou odľudštenia spoločnosti, nespravodlivých zákonov, ktoré existujú, len aby existovali, nie sú určené pre ľudí, človek nemôže preniknúť cez ich sieť, je kritikou medziľudských vzťahov, ktoré vlastne neexistujú, človek je na svete sám, nikto mu nepomôže, nikto sa nezaujíma o jeho osud
 
Zámok - román
- skladá sa z 20 kapitol
- autobiografické črty, symboly – zámok predstavuje mesto, spoločnosť
- autor analyzuje postavy, absurdita, zveličovanie až karikatúry
- v každej kapitole sa hrdina zememerač K. stretáva s nejakou postavou, s ktorou vedie
nejaký rozhovor o zámku, živote na dedine o tunajších pomeroch
- zememerač K. je muž okolo 30, povolali ho zo zámku, aby sa ujal služby
- dej sa odohráva počas 6 dní
- hlavná myšlienka: snaha zememerača K, ktorý je izolovaný od spoločnosti, splynúť s ľudským spoločenstvom, dedinou
- do zápasu sa pustil z vlastného presvedčenia, pretože má možnosť dostať túto prácu a
natrvalo sa usadiť v dedine
- celý systém v dedine je postavený na zámku a v jeho úradníkoch
- úradníci predstavujú bariéru byrokracie a neumožňujú mu vstúpiť do zámku
- dedina je so zámkom spojená len telefónom a majiteľ zámku je firma West -  west
- dedinčania a obyvatelia zámku mu nedôverujú, hoci sa priblížil k uskutočneniu svojej túžby,
do zámku sa nedostal

Premena – poviedka, má 3 časti, začína sa in medias res (priamo do deja)
- autor zobrazuje arogantný postoj ľudí (aj najbližších) k človeku, ktorý sa nejako odlišuje od spoločnosti
- opisuje Gregora Samsu obchodného cestujúceho, ktorý sa jedného rána prebudil a zistil, ,,že je premenený na akýsi hmyz“. Keď to zistí jeho rodina, štíti sa ho. Styk s Gregorom im je na ťarchu, obmedzujú ho na najmenšiu mieru. Možno by aj chcel a bol by našiel zvyšky posledných síl na to, aby sa znovu dal dohromady, ale absolútny nezáujem zo strany vlastnej rodiny ho ,,položil na lopatky“. Veď práve od nich, od svojich blízkych, očakával pomoc, alebo aspoň pochopenie. S dojatím a láskou ešte spomína na svoju rodinu s vedomím, že musí zmiznúť a ticho umiera. Bez akéhokoľvek prejavu ľútosti sa rodina po niekoľkých mesiacoch rozpráva o nádejných vyhliadkach do budúcnosti. Je to úbohé, ako sa zachovala rodina k svojmu vlastnému členovi. Spojením s nadrealistickou fantastickou premenou Gregora a vykreslením existenciálnych vzťahov a pocitov rodiny nadobúda toto dielo nadčasový význam.
 
Michail Bulgakov - Majster a Margaréta
- román, ktorý má prvky modernej grotesky
- realitu vyjadruje pomocou fantastických prvkov, viacvrstvový román – prepletenie reálneho s iracionálnym
- kontrast dvoch časových rovín – príbeh z Moskvy 30. rokov a príbeh Ješuu a Pontského Piláta(umelecky transponovaný, podrobený autorovmu zámeru)
- autor využíva metódu kontrastu – Ješua a Pilát, Woland a Moskovčania, Majster a Margaréta a nežičlivci
- románový konflikt – jednotlivec vs. moc
- alegorický, symbolický príbeh, príbeh o nemennosti človeka, o rozpore medzi ideálom a skutočnosťou, korene zla sú v samom človeku, v jeho slabosti a zbabelosti
- Ješua – symbol abstraktného dobra, ktoré nemá šancu presadiť sa, Pilát – sympatickejší, konflikt svedomia v súvislosti s odsúdením Ješuu na smrť
- príbeh Majstra a Margaréty – reálny svet nežičí realizácii mravných ideálov, preto z neho odchádzajú
- paradox – proti neúprimným ľuďom a klamárom stavia diabla, ten by sa mal tešiť zo svojich vyznavačov, no on ich ničí a dopomáha k šťastiu Majstrovi a Margaréte, je čudný, robí aj dobro – hranice medzi dobrom a zlom sú teda neurčité

-  Majster(spisovateľ) bojoval proti systému
- konflikt jednotlivca a systému/moci
- sloboda jednotlivca je potlačená
- kritika totality, stalinského systému
- absurdita diela = absurdita vtedajšieho režimu

Berlioz- predseda Massolit-u = komunist. literárny zväzu
Bezdomovec (vl. menom Ponyrev) je básnik
Berlioz a Bezdomovec sú na prechádzke a rozprávajú sa. Prišiel k nim cudzinec Woland a zapojil sa do debaty o Ježišovi; tiež povedal, že Berlioza zrazí električka a odrežú mu hlavu – absurdita
Woland – odborník na čiernu mágiu. Aby im dokázal, že Ježiš existuje, rozpráva príbeh o Pontskom Pilátovi (PP):

- neznášal Jeruzalem. 1 deň ho bolí hlava; predstúpi pred neho Ješua a obhajuje sa. Ješua videl, že PP má migrénu, J si naňho veľa dovoľuje, ale PP sa chce s ním sám rozprávať, chce ho oslobodiť. Myslí si, že J je vyšinutý, posiela ho do Cézarei. J ale urazí cisára, a tak PP súhlasí s ukrižovaním. Prichádza Kaifáš (veľkňaz) – má byť odsúdený 1 väzeň: J/Barabah; vybral si Barabaha. Potom PP a Kaifáš – hádka.

Vraciame sa do Moskvy. Bezdomovec a Berlioz si myslia, že Woland je šibnutý – chcú niekoho zavolať. Keď Berlioz išiel, električka mu odsekne hlavu- začnú sa plniť Wolandove predtuchy. Bezd. zistil, že W je blázon – chce ho naháňať, pridá sa k nemu kocúr Mosúr...- samé absurdné veci; chodí po meste v spodkách s ikonou, sviečkou... Bezd mieri k domu, kde sídli Massolit- spravil tam škandál => odvezú ho do psychiatrie (ďalšia predtucha sa splnila). Na vedľajšej izbe – Majster; Bezd mu hovorí svoj príbeh a Majster mu prezradí, že W je diabol. Majster - napísal román o PP

- stretol Margarétu, zamiloval sa, aj keď mala manžela. Keď dopísal román, chcel ho vydať, ale prišla vlna kritiky (Komunizmus) => depresie. Margar. mu povedala, že pre neho opustí manžela, ale musela sa vrátiť domov. Majster kvôli depresiám sám išiel na psychiatriu.

Vraciame sa k PP- poprava Ješuu; Ješuu vedú na vrch. Lévi Matúš (vyberač daní)- chcel zabiť Ješuu, aby netrpel, no nemal nôž => šiel do Jeruzalema, keď sa vrátil, bolo už neskoro. S Ježišom popravení ďalší dvaja. Po J smrti- búrka- Le´vi vzal všetky 3 telá

- Margaréta – pekná, múdra, bezdetná, nešťastná, hoci muž ju miloval. Mala s Majstrom sen: Počas prechádzky si sadla na lavičku, prisadol si Azazelo- dal jej krém, nech sa natrie, potom jej dá ďalšie inštrukcie. Margaréta sa natrela => omladla a odletela na metle, zdemolovala Domlit (dom literátov, bol to kritik Majstrovho diela). Nakoniec ju havran doviezol späť do Moskvy.
- Woland usporiadal ples. Bola tam aj Margaréta- osprchovali ju v krvi, bola nahá. Všetci hostia boli po smrti. Frida = hosť, má výčitky svedomia, bo zabila svoje dieťa, žiada od Marg., aby sa prihovorila u Wolanda. Prihovorí sa a on ju vypočuje. M však aj druhú žiadosť: chce, aby za ňou prišiel Majster => splní jej to. Spolu s Majstrom šla domov a tu si číta román o PP:
- PP a Afránius (veliteľ tajnej polície) – debata, PP mu prikázal, aby chránil Judáša, bo sa dopočul, že ho chcú zabiť a peniaze za zradu majú ísť Kaifášovi. Nakoniec ho však zabijú (v skut. to PP chcel). PP- sen- prechádzka s Ješuom
- Znova sme v Moskve: Za Wolandom a Azazelom príde Lévi Matúš a oznamuje im, že Ješua žiada, aby si Wol vzal Marg. a Majstra so sebou do pokoja, ale nie do svetla- nezaslúžia si ani smrť ani svetlo. Wol súhlasí. Maj.a Mar. sa napili z džbánu, čo im ponúkol Azazelo a zomreli. Marg. zomrela, ale zisťuje, že sú 2 Margaréty- 1 s manželom, 2. je čarodejnica a je s Majstrom. Maj. a Mar sa zobudili a zapálili byt. Šli na psychiatriu, Majster sa rozlúčil s Bezd a zomrel. Maj a Mar sú fyzicky mŕtvi, ale “živí”. Letia na terasu a spomínajú na Moskvu. Odchádzajú a ako sa zniesli k zemi- PP sedel na tróne a stále sníval sen s Ješuom- Majster ho oslobodil – rozhovor s J bol skutočný a PP našiel večný pokoj. V zemi je priepasť, všetci sa tam zrútili. Maj. a Mar. idú po ceste a cítia sa byť slobodní.

- dobro a zlo sú na svete odjakživa, existujú súčasne a ani jedno nemôže zvíťaziť, môžu len žiť v harmónii
- autor využíva satiru, aby vykreslil znaky doby, básnik, ktorý hrdo propaguje socializmus, pritom v duši s ním nesúhlasí, zobrazuje byrokraciu na úradoch – úradník zmizne a ostane len oblek a ten oblek úraduje pokojne ďalej, keď sa znova objaví, schváli všetky nariadenia, ktoré oblek navrhol

zobrazuje zápas o morálne hodnoty, pričom nevidí jeho jasný koniec
Epilóg: Bezdomovec sa stal profesorom- nepripúšťal si traumu z mladosti, ale stále sú jeho myšlienky spojené s minul. V snoch sa mu zjavuje žena – Margaréta
novela Psie srdce - satira na frázy socializmu, na absurdnosť revolučných hesiel, kritika praktík stalinského režimu, odsudzovanie inteligencie, potláčanie základných ľudských práv, napríklad na súkromný majetok. Hrdina sa zaoberá skúmaním hypofýzy, pomocou ktorej chce vynájsť spôsob na omladnutie človeka. Hypofýzu mŕtveho človeka implantuje psovi Šarikovi, pes sa mení na človeka, je vulgárny, pije, je ovplyvniteľný heslami doby, nemá vlastný názor..., novela využíva tematiku sci-fi, odohráva sa však v reálnej Moskve v medzivojnovom období
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.027