TENNESSEE WILLIAMS – vo svojej tvorbe nadväzuje na realistické tradície
- medzi jeho najznámejšie hry patrí psychologická hra ELEKTRIČKA ZVANÁ TÚŽBA- jednoaktovka
-
autor je ovplyvnený existencializmom, vniká do psychiky človeka, zobrazuje problémy mladej ženy Blanche Dubois, ktorá je viac
obeťou ako vinníčkou, osud sa s ňou poriadne zahral, zničí jej prvú lásku strašným spôsobom(prichytí svojho muža s iným, on
nakoniec pácha samovraždu)a ona sa z toho ani po rokoch nevie dostať, spoločnosť a rodina sú vinné, že Blanche príde o rodinné
sídlo pohrebmi, v mladosti sa musí starať o chorých príslušníkov svojej rodiny, len láska ju mohla udržať pri zdravom rozume, no
hľadala zle, v náručí mnohých mužov
- vlastný príbeh zachytáva jej príchod k sestre do New Orleans, do jej bytu sa
dostane električkou Túžba, no musí prestúpiť na linku Cintorín( symbolické, túžila po láske, verila, že má ešte nádej, ale
príchod k sestre pre ňu znamenal koniec)
- prostredie sa celý čas nemení, dej sa odohráva v byte Stelly a Stanleyho
Kowalských, dielo obsahuje výborné dialógy, podrobnú charakteristiku postáv
- Blanche túžiaca po láske, s naštrbenou
povesťou(prišla o miesto učiteľky pre vzťah so žiakom), skrytá alkoholička, hľadá pomoc u sestry, potrpí si na úroveň,
sestrin byt jej nevyhovuje, je malý, zle zariadený, neuprataný(ale ona ani prstom nepohne, ešte sa necháva obsluhovať, má kufor plný
falošných diamantov a farebných šiat, ľudia okolo nej sú jednoduchí a nevzdelaní
- Blanche hrá neskúsené dievča,
aby získala Stanleyho(švagor) kamaráta Mitcha, Stanley ho však upozorní na jej povesť, a tak sa Blanche nevydá
- Narazí
na násilníka švagra, ktorý všetko rieši priamo, potrpí si na imidži chlapa, ťažko pracuje, má typicky mužské záľuby – kolky,
poker, alkohol, kamaráti, ženy, miluje svoju ženu Stellu, ale keď je opitý, nerobí mu problém zbiť ju, potom sa vášnivo udobrujú,
zo začiatku ho Blanche provokuje, koketuje s ním, ale to sa zmení, v závere, keď je Stella v pôrodnici, ju chce Stanley zviesť, no
Blancje sa bráni, nakoniec rezignuje
- Sestra neuverí Blanche jej historke o znásilnení, jej stav je zlý, Stanley
rieši situáciu, zavolá lekára z psychiatrie
- Blanche prehrala svoj zápas so spoločnosťou(Stanley), napriek tomu, že
zúfalo túžila po blízkosti človeka, nenašla pomoc, nedokázala sa porozprávať, nedala najavo svoje city, narazila na Stanleyho priamosť
a surovosť
- ďalšia úspešná hra v troch dejstvách je MAČKA NA HORÚCEJ PLECHOVEJ STRECHE
- psychologická hra odohrávajúca sa v obývacej časti apartmánu Bricka a Margaret v plantážnickom dome Brickovho otca,
príbeh sa odohráva v jedno neskoré letné popoludnie, je oslava narodenín starého pána
- starý pán(Big Daddy) má
rakovinu, čo on ešte nevie, ale vedia to jeho potomkovia a úpenlivo sa snažia získať jeho náklonnosť a čo najväčší podiel
z dedičstva, má dvoch synov – Gooper, starší syn, je bezcharakterný, zameraný na peniaze a prestíž, je komerčným právnikom,
má ženu Mae(malomeštiačka, človek bez chrbtovej kosti) a päť detí, mladší syn Brick, bývalý športovec, dnes športový
komentátor, má 27 rokov, jeho rodičia ho uprednostňujú, je alkoholik, má ženu Maggie, ktorá pochádza z chudobnej rodiny, je krásna,
prešibaná, cieľavedomá, aby dosiahla svoj cieľ, vedela aj trpieť, má rada svojho manžela, chce s ním mať dieťa
- autor rieši problematiku komunikácie medzi ľuďmi, Maggie sa snaží nájsť cestu k svojmu manželovi, ktorý po záhadnej smrti
svojho priateľa Skippera prepadol alkoholu a stráni sa akémukoľvek intímnejšiemu rozhovoru, Maggie je z toho nešťastná, no
nevzdáva sa , vie, že starý pán neznáša Mae a svojho syna Goopera, Maggie chce vrátiť Brickovi chuť do života
-
stará mama prichádza s novinou o otcovom uzdravení, čo je v podstate klamstvo, narodeniny však môžu pokojne oslavovať, Maggie sa
v rozhovore s Brickom vracia späť do minulosti, keď zistila, že obaja, jeho priateľ Skipper aj ona, bojujú o Brickovu priazeň,
začala si uvedomovať nové dimenzie zvláštnej náklonnosti Skippera voči jej manželovi a keď boli spolu na turné, večer po prehratom
zápase, keď sa spolu obaja opili, mu povedala, že má prestať milovať jej muža, on ako demonštráciu, že nie je gay, sa s ňou vyspal,
Maggie si myslela, že ho tak porazila a získala si priazeň muža, no Skipper od tej noci prepadol alkoholu a drogám a čoskoro umrel,
odvtedy ochladli aj vzťahy medzi manželmi
- starý pán sa prejavuje ako patriarcha a bezcitný despota, osočuje svoju
dobrosrdečnú, no jednoduchú manželku, všetkých vyštve preč, jediný človek, čo ho zaujíma, je Brick, pretože ako jediný sa ho
nebojí, nie je úslužný, začne s ním dlhý rozhovor, rozoberajú príčiny jeho alkoholizmu, vzťahy, prídu na to, že ich životy
boli len klamstvom a pretvárkou, v podstate lož bol dôvod, prečo začal Brick piť, znechutený povrchnými ľuďmi a sám sebou,
Brickovi vykĺzne z úst zamlčovaná pravda o zdravotnom stave otca, on je znechutený celou svojou rodinou, stará mama oznamuje, že
ich prianím je, aby majetok zdedil Brick(Gooper a Mae sú nahnevaní), priali by si, aby Brick s Maggie mali dieťa, Maggie vtedy
oznámi, že čaká dieťa(nie je to pravda a švagrovci tomu tiež neveria)
- Brick si uvedomí, že Maggie toho preňho
urobila naozaj veľa, vidí ju ako milujúcu manželku, hra má otvorený koniec, nevieme, či sa ich vzťah zlepší, či dokážu
vyriešiť všetky problémy
ARTHUR MILLER – psychoanalytický dramatik
- psychologická dráma
SMRŤ OBCHODNÉHO CESTUJÚCEHO – 1949, 2 dejstvá + epilóg
- životný príbeh starnúceho obchodného cestujúceho
Willyho Lomana, celý život pracoval pre svoju ženu Lindu a synov Biffa a Happyho, je unavený, nedarí sa mu, je roztržitý,
zapríčiňuje automobilové nehody
- prežíva životnú krízu, predstiera autonehodu, no v skutočnosti pácha samovraždu,
tá umožní rodine získať peniaze zo životnej poistky, autor poukazuje na generačný i súrodenecký konflikt, rodina jeho smrťou
však trpí, hrdina je obeťou vlastných slabostí, spoločenského systému, ktorý neumožňuje jednotlivcovi slobodne rozhodovať
o svojom osude, je bezbranný, v hre sú voľne radené obrazy, mení sa miesto deja, prelínajú sa časové roviny, autor využíva
techniku filmového strihu
- historická hra SKÚŠKA OHŇOM(sfilmovaná pod názvom Hon na čarodejnice, Salemské
bosorky) – 1953
- námetom je skutočná udalosť, jediný proces s čarodejnicami v USA
- dej sa odohráva
v roku 1692, v Massachusetts, v mestečku Salem, známym prísnymi cirkevnými nariadeniami, 4 dejstvá
- dej: pastor Parris sa modlí v izbe svojej dcéry Betty, nehybne ležiacej na posteli, ktorá nejaví známky života
- je
presvedčený, že sa stalo niečo nebezpečné, videl totiž svoju dcéru a ďalšie dievčatá tancovať v noci v lese, občania ich
obvinia, že vyvolávali duchov, že sú posadnuté diablom, vodkyňou dievčat je pastorova neter Abigail, ktorá pred niekoľkými mesiacmi
slúžila v dome farmára Johna Proctora, no jeho žena Alžbeta ju vyhodila (dôvod – manžel ju s ňou podviedol)
- po tom,
čo sa prípadu ujme súd , dievčatá („posadnuté diablom“) na otázku, koho videli s diablom, postupne obvinia nevinných obyvateľov
mesta z obcovania s diablom
- začne sa proces, kde odsúdia množstvo ľudí
- jedným z nich je aj J. Proctor, ktorý
v snahe zachrániť svoju manželku, privedie na súd svoju slúžku, Mary Warrenovú(jedno z „posadnutých dievčat“)
- ona
mení výpoveď, tvrdí, že dievčatá si všetky obvinenia vymysleli, po konfrontácii s nimi však neočakávane obviňuje z bosoráctva
aj Johna Proctora
- ten v zúfalstve obviňuje Abigail, že ho zviedla, priznáva teda, že zhrešil, v snahe ukázať súdu pravdu,
otvoriť mu oči, ničí svoju povesť
- tvrdí, že jeho žena to dosvedčí, pretože ona nikdy neklame, dovedú Alžbetu, ale
tá v snahe pomôcť manželovi všetko poprie
- John Proctor je uväznený a odsúdený na smrť, jeho žena je tehotná, dostáva
odklad vykonania rozsudku
- nikto z odsúdených neprizná svoju vinu, hoci si tak môžu zachrániť život
- Proctor po
dlhom premýšľaní potvrdí, že diabla videl, že je jeho vykonávateľom, no odmietne svoje doznanie písomne potvrdiť – dušu
zapredal, ale meno nedá – ak by podpísal, potvrdil by tým oprávnenosť obvinení, správnosť vyšetrovania a on veľmi dobre vedel, že
všetko je to podvod, že všetci odsúdení sú bohabojní kresťania, zomiera
- príčiny vzniku procesu boli v skutočnosti
prozaické, Abigail sa chcela pomstiť Proctorovcom, niekoľkí občania chceli ťažiť z neľahkých osudov – chceli získať majetky
odsúdených, ...
- na historickom príbehu autor odkrýva praktiky Výboru pre neamerickú činnosť, ktorý v 50. Rokoch 20.
storočia prenasledoval intelektuálov, vyšetrovaný bol aj sám autor
- ďalšie hry: PO PÁDE(1964) – autobiografická dráma,
CESTA Z HORY MORGAN, ROZBITÉ SKLO
ABSURDNÁ DRÁMA – 50. roky
· vychádzala z existencializmu, z bezvýchodiskovosti
problémov spoločnosti, život považovala za nezmyselný
· antidráma – chýba súvislý dej, zápletka, komunikácia medzi postavami,
rozuzlenie v závere
- hrdina nie je schopný komunikovať s ostatnými, dialógy sú nelogické
- predstavitelia:
SAMUEL BECKETT, pôvodu francúzsky dramatik írskeho – dráma ČAKANIE NA GODOTA(1952), 2
dejstvá, odohráva sa v neurčitom čase, na neurčitom mieste, na vidieckej ceste s jedným stromom sa stretnú 2 tuláci, Vladimír
a Estragon, čakajú na akéhosi Godota, ktorý má zmeniť ich osud, ich rozhovor je nelogický, prichádza ďalšia dvojica, pán Pozzo
s bičom a jeho sluha Lucky, priviazaný na reťazi, nesúci kufor, stoličku, kôš
- odohrá sa absurdný rozhovor, ktorý sa týka
Godota a mlčiaceho Luckyho, po ich odchode prichádza chlapec s odkazom, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra určite áno
- 2. dejstvo sa odohráva na druhý deň na rovnakom mieste, je vlastne opakovaním predchádzajúceho deja, len Pozzo je slepý , závislý od
Luckyho a tulákov, znovu prichádza chlapec s rovnakým odkazom, Vladimír a Estragon sa chcú obesiť, ale povraz sa roztrhne,
uvažujú o odchode, zostávajú nehybní
- je to hra o čakaní bez výsledku, vyjadruje absurdnú situáciu sveta, kde sa
budúcnosť stráca, je to akýsi začarovaný kruh, v ktorom sa postavy ocitnú
- v hre sa objavujú groteskné klaunovské scény
pádov, obúvanie a vyzúvanie topánok, padanie nohavíc, ...
EUGÈNE IONESCO- francúzsky dramatik rumunského pôvodu
- diela: PLEŠATÁ SPEVÁČKA, NOSOROŽEC, KRÁĽ UMIERA, STOLIČKY – príbeh starého manželského páru, ktorý
žije opustene na ostrove (situácia starých ľudí v spoločnosti), starčeka a starenku nikto nepotrebuje, starček chce preniesť
posolstvo ľudstvu a na túto udalosť zavolajú rôznych hostí, hostia pomaly prichádzajú, sú však len fiktívni (možno
ľudia, ktorých chceli za svojho života stretnúť, možno ľudia, s ktorými vošli kedysi do konfliktu,...), starkí prinášajú stále
ďalšie a ďalšie stoličky, pretože spomienok je veľa, vedú absurdný dialóg, repliky na seba nenadväzujú, starenka starčeka
obdivuje, potrebuje ho, on jej svoju náklonnosť veľmi nedáva najavo, ich nálada sa rýchlo mení, spomínajú na svoju minulosť, na
problémy, hovoria o svojom dieťati (je na nás, ako si to vysvetlíme, či nemohla mať deti, či ho potratila, alebo ich opustilo, alebo
sa oň nestarali) starček sa každú chvíľu zakokce, nevie jasne rozprávať, uvedomuje si, že potrebuje niekoho, kto prenesie reč
zaňho, v závere prichádza nemý rečník, vydávajúci len neartikulované zvuky, akoby vlastne žiadne posolstvo neexistovalo (žeby to
znamenalo, že život nemá žiadny zmysel?)pár napokon spácha samovraždu, skáče z okna
FRIEDRICH DÜRRENMATT-
švajčiarsky dramatik
- diela – NÁVŠTEVA STAREJ DÁMY, FYZICI, SUDCA A JEHO KAT, ...
FYZICI –
komédia s detektívnou zápletkou o obavách človeka zo zneužitia výsledkov vedy, 2 dejstvá
- dielo ovplyvnené
absurdnou drámou, ale tvorba podľa tohto autora má byť angažovaná v prospech života človeka
- dráma vyzdvihuje formu
nad obsah, štruktúru hry nad myšlienku
- neničí dej, tvrdí, že svet sa dá najlepšie poznať prostredníctvom komédie
- reaguje na problém osobnej zodpovednosti vedcov za svoj objav, otvára problém morálky vedca, prepojenia mocenských štruktúr
s vedeckými a problém možnosti zneužitia vedcov ako špiónov
- dej sa odohráva v blázinci, sú tu 3 pacienti – 2 z nich,
vydávajúci sa za Einsteina a Newtona, majú cieľ získať výpočty od fyzika Möbia, 3 pacienta, všetci zabijú ošetrovateľku, aby ich
považovali za bláznov
- dej začína vyšetrovaním vraždy ošetrovateľky(už druhej, neskôr pribudne aj tretia)
-
Möbius nechce vydať svoje objavy mocným tohto sveta, bojí sa, že budú zneužité proti človeku, preto pred 15 rokmi odišiel od manželky
a 3 synov
- jeho morálna úroveň na Einsteina a Newtona zapôsobí, v závere sa rozhodnú, že v blázinci zostanú do konca
života, zistia, že fyzik je v blázinci slobodnejší ako na slobode
- k Möbiovym výpočtom sa však dostane majiteľka
sanatória Matilda von Zahnová, založí mocný trust, aby ovládla Zem, aj ona je blázon, po vraždách ošetrovateľky nahradí
ošetrovateľmi a z blázinca sa stáva väzenie
- z absurdnej drámy prijal Dürrenmatt paradox – agenti sa
menia na ušľachtilých, majiteľka je bláznivá, vážna téma je spracovaná formou detektívky; zveličovanie –
groteskný pohľad na svet, všíma si len negatívne javy spoločnosti – vraždy, veľký podiel náhody na deji – majiteľka zariadi,
aby sa v danom momente v miestnosti zjavila ošetrovateľka a svojím správaním dosiahla, aby ju pacient zabil
EPICKÉ
DIVADLO
- vzniklo v 30. rokoch v Nemecku, predstaviteľ – BERTOLD BRECHT – nemecký dramatik
-
drámy – ŽOBRÁCKA OPERA, ŽIVOT GALILEIHO, KAUKAZSKÝ KRIEDOVÝ KRUH, MATKA GURÁŽ A JEJ DETI
- epické divadlo prestalo
chápať hru ako príležitosť zabaviť, upútať diváka, prestáva si všímať vypäté situácie odpozorované zo života, upokojuje
dramatický konflikt, opúšťa ho, vecne predostiera napr. historický motív, miestami ho až komentuje
MATKA GURÁŽ A JEJ DETI
– spracúva historickú tému z obdobia 30 - ročnej vojny, odohráva sa v rokoch 1624 – 1636, tému spracúva ako kroniku, hoci
paradoxne pre kroniku dej rozbíja, prerušuje ho
- nie je tu uzavretý dramatický konflikt, je tu motív cesty
- vystupuje tu množstvo epizodických postáv(24), len dievčina Yvette Pottierová má meno , ostatné len podľa zamestnania – vojak,
pisár, sedliak, iný sedliak, hlas
- autor dej komentuje medzititulkami(každá scéna nimi začína),
songami(je ich 12) – spomaľujú priebeh deja, scéna sa často mení, postava putuje
z krajiny do krajiny(Fínsko, Poľsko, Morava, Bavorsko, Taliansko, Nemecko), dielo nie je členené na dejstvá, len na
12 scén, často sa mení čas drámy (v medzititulku autor ohlási, že dej sa odohráva po roku, ...)
- pri inscenovaní – scéna
je prestavovaná bez stiahnutia opony, využíva nápisy, premietanie filmov, ...
- je to angažované divadlo –
núti rozmýšľať, prijať občianske a politické stanovisko
- hlavná postava – Matka Guráž, markytánka sprevádzajúca vojsko na
vozíku s jedlom, žila z vojny, tešila sa z jej trvania, zabezpečovala jej živobytie, nepochopila, že aj ona je obeťou vojny, vzala
jej deti
- postava sa pred očami divákov nemení, zostane takou, aká bola na začiatku
- divák má pochopiť, že
vojna je neľudská už vo svojej podstate, spracúva protivojnovú tematiku ešte pred vypuknutím 2. svetovej vojny,
udalosti tridsaťročnej vojny sú len zámienkou, aby upozornil na nebezpečenstvo vojny
- okrem matky tu vystupuje jej nemá dcéra
Kattrin(napoly Nemka, o hlas ju pripravil vojak, ktorý jej nalial do hrdla lúh), syn Eilif, ktorý sa napriek nesúhlasu stáva vojakom,
syn Švajčiarik, jeho upodozrievajú z krádeže kasy, zastrelia ho
- Matka Guráž nerozlišuje vojsko, ak príde iná strana,
vyloží na voz inú zástavu, je jazyčnica, hovorí do očí, čo si myslí, je hrubá, obáva sa , že bude mier, rýchlo chce tovar
popredať, jej syna privádzajú v ozbrojenom sprievode, zabil sedliakovu ženu, odvedú ho, matka sa nedozvie, že ho stratila
-
má rada Kuchára, mala by s ním odísť, ale bez Kattrin, no nedokáže ju opustiť, o 2 roky Kattrin zomiera – v sedliackej usadlosti
hrozí nebezpečenstvo od vojakov, preto bubnuje, kým ju nezabijú, v závere Matka Guráž sama ťahá voz