Len tebe – Ivan Krasko

Len tebe – Ivan Krasko

Len tebe, ktorá v temných tuchách bývala si,
v hmlách snov sa časom blyskla jako meteor,
vždy duše mojej smutný, mlčanlivý chór
oltáre čierne staval pre obetné vázy.

Však v trúchlej, vážnej noci nikdy neplála si,
jak luna striebrom bielym, tmavým na oltár
obetí mojich nesklonila bledú tvár,
a chorá duša moja lkala, zúfala si.

A predsa mojich úrod najzlatejšie klasy
a srdca môjho najrudejší nach
pre teba zreli v obeť zápalnú,

z nej vône tymiánu k tvojim vlasom ľnú
a modravý dym u nôh sa ti plazí:
v hlbokých svietiš mojich temnotách!