Všetko vo mne volá k nej,
všetko zalieča sa jej,
oči vidia len jej pás,
pohládzajú zlatý
vlas,
vešajú sa na jej boky,
na jej pohľad prehlboký,
na jej rtoch sa zapaľujú,
vlny tela preveslujú,
pre ňu chcú byť
zrkadlami,
za ňou blúdiť polnocami,
pre ňu smiať sa, pre ňu slziť,
za ňou hľadieť, po nej túžiť.
Ústa cítia dych jej
vrelý,
láskou jej by skvitnúť chceli,
ruky prosia: ostaň s nami,
choré sme po objímaní!
Srdce, hlava, nervov tkanie
-
všetko žiada dotýkanie,
dotýkanie, milovanie,
milovanie, celovanie
tej, čo ako vodná víla
z jazera sa vynorila,
nad
hladinou vody stála,
na slnku sa osúšala,
pohodila kaderou,
zasvietila nádherou,
zvíťazila, zavýskla si,
strieborný čln
pritiahla si
a unikla ako stín
v šatách z bielych pavučín...