Ľudová rozprávka je epický útvar ľudovej slovesnosti, má jednoduchý dej, dobro víťazí nad zlom.
– ľudové rozprávky sa šírili ústnym podaním (tradovaním), neskôr ich zozbierali, zapisovali a vydávali knižne
– dej sa opakujesobmenami (najčastejšie 3x) – variácie
– začínajú sa a končia sa úvodnými a záverečnýmiformulkami: Kde bolo, tam bolo... Žili šťastne, kým nepomreli...
– každá rozprávka má svojho rozprávača, hlavnú postavu a vedľajšie postavy
– gradácia (stupňovanie) – náročnosť úloh sa stupňuje, hrdina ide najprv do železnej hory, potom do striebornej a nakoniec do zlatej
– magické čísla – 3, 6, 9, 12, 7...
Zberatelia ľud. rozprávok: Pavol Dobšinský,Ján Kollár, Božena Nemcová
Znaky fantastických rozprávok:
– vystupujú v nich nadprirodzené bytosti
– uskutočňujú sa v nich nadprirodzené (čarodejné) deje a postavám pomáhajú pri zdolávaní prekážok magické premety (napr. drak, prekliatie, premena, na skalu, niekto zdrevenie, čarovné prútiky,...)
– gradácia = stupňovanie deja a napätia v príbehu (hrdina najprv príde do železnej hory, potom do striebornej a nakoniec do zlatej)
– v rozprávkach sa nachádzajú magické čísla 3, 7, 12,...
– rozprávky, ktorých dej sa približuje skutočnému životu, nevyskytujú sa v nich nadprirodzené bytosti sa volajú realistické rozprávky.
– mnohé javy sú v nich zveličené a vyskytuje sa v nich humor
– humor je vtipné podanie deja
– najznámejšou postavou takýchto rozprávok je Kubo, ktorý nebojuje proti silám zla, ale robí veľa nezmyselných(absurdných) skutkov.
Hlavná myšlienka nezmyslu (nonsensu) je humor, zábava – opak vážnosti a rozumnosti v ťažkom živote sedliakov a oslava ľudovej fantázie. Často sa za nezmyslom skrýva obrazný význam.
Nonsens (nezmysel) sa vyskytuje:
· v ľudovej slovesnosti – v rozprávkach, v prísloviach a porekadlách (napr. mať obe ruky ľavé, hádzať hrach na stenu, neviem, kde mi hlava stojí, úplne stratil hlavu...)
· v umelej literatúre – v rozprávkach (napr. Alica v krajine zázrakov) aj v modernej poézii (napr. básne D. Heviera)