Stredoveká literatúra
Stredovek je obdobím vojen, epidémií, feudálneho usporiadania spoločenstva. Obyvateľstvo má 3 vrstvy - feudálna
(vládne a bojuje), duchovenstvo teda kňazi (zveľaďujú kultúru), poddaní (pracujú). Centrom vzdelania sú kostoly a kláštory kde sa
zhromažďujú aj rukopisne šírené diela.
Znaky - dominuje kresťanstvo, vzorom pre autorov je Biblia (topické opakovanie -
doslovná citácia, imitácia - napodobňovanie vrcholných diel aj obsahovo aj formálne), postava svetca, ktorý má všetky kresťanské cnosti
(silná viera v Boha, asketický život, je múdry a odvážny), idealizované typizovanie (nezdôrazňujú sa individuálne vlastnosti, ale
všeobecné vlastnosti pre všetky postavy), transcendentálnosť/nadzmyslovosť (autori sa nezamerajú na pozemský život ale na nadpozemský),
dôležitejšia forma ako obsah, symbolika (magické čísla 3,7,9,12,13, zvieratá - líška, holubica, baran), diela majú básnický až
rétorický (rečnícky) charakter (v dielach sa objavuje ornamentálnosť, amplifikácia – hromadenie/kumulácia výrazov prostredníctvom trópov
a figúr, dlhé neprirodzené vety, trojstupňovosť štýlu podľa obyvateľstva), synkretizmus (kríženie literárnych druhov a žánrov), heslo
„Ora et labora“ (modli sa a pracuj)
ROZDELENIE
Stredoveká literatúra (5. storočie nl -
15. storočie nl)
- Náboženská feudálna literatúra
Mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací
charakter. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, svätec bol hlavný hrdina každej legendy. František z Asisi (básnik, potulný kazateľ) napísal
dielo Spievanka (prvá písaná pamiatka talianskej literatúry).
Žánre - piesne (členia sa na strofy a výrazové prostriedky sa
opakujú), kázne, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (kladné a záporné vlastnosti človeka), mystériá (náboženské drámy),
legenda (veršovaný alebo prozaický žáner s náboženskou tematikou, životopisné príbehy s fantastickými motívmi, majú reálny základ ako
povesť, hlavnou postavou je svätec ktorý trpí v pozemskom živote a odmenou je nebo).
- Feudálna svetská
literatúra
Žánre - hrdinské eposy (hlavní hrdinovia sú rytieri, šľachtici a bojovníci).
Francúzsko - veršované eposy
(pieseň o Rolandovi, prednášali ju trubadúri), rytiersky epos Tristan a Izolda
Nemecko - pieseň o Nibelungoch (prednášali ich
minezengri)
Rusko - epos Slovo o Pluku Igorovom (hrdinské eposy sa v Rusku nazývali „byliny“ a prednášali ich gusľari)
- Mestská svetská literatúra
Zobrazuje každodenný život, kritizuje spoločnosť, má zábavnú funkciu. Rozvíjala sa vo
Francúzsku (krátke veršované poviedky „fabliaux“). Satiricky a kriticky zosmiešňovali feudálov. Žánre - mirabel (kratšie dramatické
skladby, hlavná téma - záchrana kajúcneho hriešnika), mystériá (cyklické hry zo života Krista, apoštolov a svätých osôb).
SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA (800 nl - 1500 nl)
- Veľkomoravské obdobie (800 nl - 1000 nl)
Veľkomoravská ríša vznikla v roku 833. Začiatky súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi. Bohoslužobný jazyk
bol latinčina, hebrejčina a gréčtina (trojjazyčníci uznávali iba tieto jazyky).
- Nové konštituovanie stredovekej
literatúry (1000 nl - 1500 nl)
Pod nadvládou Uhorského štátu sa základom stala latinská vzdelanosť. Zakladajú sa univerzity
a školy - Academia Istropolitana v Bratislave, prerážajú humanistické a renesančné myšlienky.
MISIA KONŠTANTÍNA
A METODA
Mojmír a Rastislav (Veľkomoravské kniežatá) bojovali proti politickému (expanzné ciele) a kultúrnemu vplyvu
Východofranskej ríše, ktorú upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou nezrozumiteľnou nám. V roku 863 prišli Konštantín a Metod na
žiadosť Rastislava (poslal ich byzantský cisár Michal III.). Konštantín a Metod pred príchodom zostavili prvé slovanské písmo
„hlaholika“ (z malých gréckych písmen „minuskuli“) a prvý slovanský spisovný jazyk staroslovienčinu. Konštantín a Metod marili
úsilie Frankov, preto boli obvinení z bohorúhačstva a poslaní pred pápeža Hadriána II.. Roku 867 bolo obhajovanie slovanskej bohoslužby
v Ríme a staroslovienčiny ako spisovného a cirkevno-kresťanského jazyka. Hadrián II. obhajovanie prijal (staroslovienčina sa stala popri
latinčine, hebrejčine a gréčtine ďalším bohoslužobným jazykom) a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorý Konštantín vstúpil v Ríme do
gréckeho kláštora a prijal meno Cyril (Kyrillos) a zomrel. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde vládol knieža Svätopluk (podporoval
franských kňazov), Metoda uväznili a odvliekli do Bavorska. Ich žiaci utiekli pred prenasledovaním do Bulharska(kláštor pri Ochritskom
jazere), Čiech, Poľska a do Kyjevskej Rusi, kde vytvorili písmo „cyrilika“ (z veľkých písmen gréckej abecedy „majuskuli“).
PROGLAS (predslov k evanjeliu)
Najstarší odpis je z 13. storočia, je to prvé pôvodné dielo slovanskej literatúry.
Proglas je útvarovo hymnus/chvála (typický stredoveký útvar), kompozícia 110 veršov, nemá členenie na slohy, predslov k svätému Evanjeliu
je odčlenený, za tým ide prvá veta „Na počiatku bolo slovo i slovo bolo u Boha i Boh bol slovo.“, posledný verš je „Amen“- nech sa
tak stane. Celý Proglas je otcovský príhovor Konštantína k Slovanom kde tvrdí, že aj slovanský jazyk je hodný velebenia a človek nemá
zostať v nevedomosti, je obhajobou práva každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku. Splýva náučná literatúra s umeleckou,
obsahuje biblické citáty. Vychádza z evanjelií, hlása vzdelanosť pre širšiu spoločnosť, širšie vrstvy. Motívy (nábožensko-didaktický
a demokratický). Je to báseň, čo dokazuje prítomnosť mnohých básnických prostriedkov (+ na ukážke vymenuj znaky stredovekej
literatúry).
Alegória= druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja, ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť
priamo
Anafora= opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
Asydenton= bezspojkové
spájanie slov alebo viet
Apostrofa= oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu
Inverzia= vzniká zmenením slovosledu vo vete
najčastejšie v poézii
Klimax= gradácia, stupňovanie významu za sebou idúcich synonymných i nesynonymných slov alebo slovných
spojení
Epifora= opakovanie slov na konci veršov
Epanastrofa= opakovanie toho istého slova na konci jedného a na začiatku
nasledujúceho verša
epizeuxa, epiteton, oxymoron, synekdocha, prirovnanie, personifikácia, metonymia, metafora, hyperbola.
Žiaci: Kliment, Gorazd, Chrabr
Moravsko-panónske legendy (Kliment a Gorazd)- veľkomoravské pamiatky
- Život sv. Konštantína (opisuje celý život, spoločenská situácia na Veľkomoravskej ríši, obhajoba v Benátkach) –
Kliment
- Život sv. Metoda (kratší, epickejší, vecnejší, činnosť na Veľkej Morave, menej legendový, je to
historický dokument)- Gorazd
O písmenách – Chrabr
ČESKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA
kronika – stredoveký epický žáner, ktorý chronologicky radí historické udalosti bez opisu príčin (holé fakty, autor iba referuje)
Chronica Boemorum (kronika česká)- prvá kronika z 12. storočia
Dalimilova kronika – veršovaná kronika
JAZYK
Indoiránske
Baltské
Slovanské
Germánske
Italické
Keltské
Slovanské
- Západoslovanské
Slovenčina, čeština, dolná lužičtina, horná lužičtina,
poľština
- Východoslovanské
Bieloruština, ruština, ukrajinčina
- Južnoslovanské
Bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
V staroslovienčine mala každá fonéma svoju grafému, čiže
vyjadrovala to, že každý zvuk mal svoj znak. Staroslovienčina bola písaná hlaholikou a cyrilikou, z ktorej sa dnes vyvinula azbuka. Slovenčina
nemá pre každý zvuk svoju hlásku. Slovenčina prebrala latinku (písmo) pod vplyvom Uhorska a orientácii Štefana I. na Rím.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta