Paralela je štylistický a kompozičný postup, pri ktorom sa v texte striedajú dva motívy, pričom jeden motív tvorí pozadie druhého motívu. Znamená to, že autor vedľa seba rozvíja dve dejové, obrazové alebo myšlienkové línie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, osvetľujú alebo zvýrazňujú.
Jedna línia môže byť hlavná a druhá vedľajšia, no obe spolu vytvárajú pevný významový celok. Vďaka paralelizmu text nepôsobí plocho, ale je bohatší, napínavejší a umelecky pôsobivejší.
Pri paralele sa v diele objavujú dva motívy vedľa seba. Autor ich môže striedať tak, že:
Napríklad autor opisuje prírodu a zároveň vnútorné prežívanie postavy. Opis búrky môže byť pozadím pre strach, nepokoj alebo vnútorný boj hrdinu. Tak vzniká paralela medzi prírodným obrazom a ľudským citovým stavom.
Podstata paralely spočíva v tom, že dva motívy nie sú v texte náhodne. Sú usporiadané tak, aby medzi nimi vznikol vzťah podobnosti, kontrastu alebo doplnenia.
Jeden motív môže:
Paralela je preto dôležitá nielen ako ozdobný prvok, ale aj ako významný spôsob výstavby literárneho textu.
Autor strieda dve línie alebo dva obrazy. Čitateľ postupne vníma, že medzi nimi existuje vnútorné prepojenie. Toto prepojenie môže byť priame aj nepriame.
Predstavme si text, v ktorom sa strieda:
Zapadajúce slnko tu nie je iba opis prírody. Stáva sa pozadím a obrazným sprievodcom druhého motívu, teda smútku alebo sklamania postavy. Oba motívy sa navzájom významovo podopierajú.
Najvýraznejším znakom je prítomnosť dvoch motívov, ktoré sa v texte opakovane objavujú alebo sa rozvíjajú vedľa seba.
Tieto motívy nie sú oddelené. Medzi nimi existuje myšlienkové, citové alebo obrazné prepojenie.
Jedna dejová alebo obrazová línia pomáha lepšie pochopiť druhú. Často ide o pozadie, atmosféru alebo symbolický rámec.
Paralela pomáha autorovi zosilniť význam, náladu aj estetický účinok textu.
V básňach sa paralela objavuje veľmi často. Básnik môže striedať napríklad:
Takéto usporiadanie robí báseň hlbšou a obraznejšou.
V próze môže paralela spájať dva dejové motívy, dva osudy postáv alebo dve situácie, ktoré sa navzájom podobajú či kontrastujú.
V dramatickom texte sa paralela môže prejaviť v striedaní scén alebo v tom, že dianie na javisku zrkadlí vnútorný konflikt postavy.
Ak sa jeden motív premieta do druhého, hlavná myšlienka textu sa stáva zreteľnejšou a silnejšou.
Vedľajší motív často dotvára náladu hlavného deja. Príroda, spomienky alebo opakujúci sa obraz môžu vytvárať smútok, napätie, radosť či ticho.
Paralela dáva textu hlbší význam. Motívy nefungujú len doslovne, ale aj symbolicky.
Text vďaka paralele nepôsobí jednoducho a priamočiaro, ale bohatšie, premyslenejšie a estetickejšie.
Kontrast je založený na protiklade. Autor vedľa seba postaví dva javy, ktoré sa odlišujú.
Paralela je skôr založená na súbežnosti dvoch motívov. Môžu byť podobné, dopĺňajúce sa, ale aj protikladné. Podstatné je ich vzájomné prepojenie a striedanie.
Paralela je často aj kompozičný princíp, pretože ovplyvňuje, ako je text vystavaný. Autor pomocou nej usporadúva dej, obrazy alebo motívy tak, aby sa navzájom osvetľovali.
Veľmi častá je paralela medzi prírodou a človekom. Príroda odráža náladu postavy alebo význam situácie.
Príklad:
Jesenné lístie opadáva a zároveň v človeku dozrieva pocit
straty.
V diele sa striedajú dve dejové línie, ktoré sa významovo dopĺňajú.
Príklad:
Rozpráva sa
príbeh matky a súčasne príbeh dcéry, pričom ich osudy majú podobné črty.
Vedľa seba sú postavené dva citové stavy alebo dva vnútorné svety.
Príklad:
Radosť jedného človeka sa strieda so smútkom druhého.
Aby bola paralela jasnejšia, možno si ju predstaviť na týchto situáciách:
V každom prípade nejde len o dva samostatné obrazy. Ide o dva motívy, ktoré spolu významovo spolupracujú.
Paralela robí literárny text bohatším, pretože umožňuje rozvíjať význam vo viacerých rovinách naraz. Čitateľ nevníma iba to, čo sa deje priamo, ale aj to, čo je v pozadí a čo hlavnému motívu dodáva ďalší význam.
Vďaka tomu môže byť text:
Paralela v literatúre je postup, pri ktorom sa striedajú dva motívy, pričom jeden motív tvorí pozadie druhého motívu. Obe línie sú významovo prepojené a navzájom sa dopĺňajú.
Najčastejšie sa využíva:
Paralela:
Paralela je striedanie dvoch motívov, z ktorých jeden slúži ako pozadie alebo významový sprievodca druhého motívu.