Román

Román:
( z fran. roman, z lat. lingua Romana- jazyk románsky, t.j. ľudový oproti lingua Latina- latinčina) je epický žáner, najznámejší a najrozšírenejší útvar súčasnej prózy. Z hľadiska rozsahu, obsahu, použitia komp. a štyl. prostriedkov sa vyznačuje veľkou pestrosťou. Najviac spoločného má s novelou a poviedkou. Vystupuje v ňom mnoho postáv so složitými vzťahmi. Popri hlavnej dejovej línii môže obsahovať vedľajšie dejové línie a epizódne príbehy. Prvý román vznikol v antike- Dafnis a Chloé (ľúbostná tematika). V staroveku sa využívala historická, dobrodružná a ľúbostná tematika. V stredoveku to boli hlavne veršované epické skladby- O Tristanovi a Izolde. Za esteticky hodnotné sa dlho považovali len eposy, no tie neskôr nahradil práve román. Z vývinového aspektu je dôležitým medzníkom román Gargantua a Pantagruel (Rabelais), a nesporne aj Don Quijote de la Mancha (Cervantes), ktorý parodizuje rytierske romány. Najväčší rozvoj zaznamenáva román v období realizmu.
 
Prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skusenosťi  (Jozef Ignác Bajza) vznikol v 18. stor. Významnými románopiscami v 19. stor. boli S.H. Vajanský, E.M. Šoltésová, M. Kukučín (Dom v stráni). V 20. stor. sa u nás objavuhe snaha román zosubjektívniť- J.C. Hronský, ale na druhej strane aj snaha po objektívnom zobrazení spoločnosti- P. Jilemnický, F. Kráľ.
 
Podľa témy rozlišujeme- psychologický (Dostojevskij), spoločenský, životopisný, výchovný, dobrodružný, science- fiction, detektívny a pod. román.
Podľa časového určenia deja to je- historický, zo súčasnosti, utopický (Slnečný štát- Campanell) román.
Podľa výpovednej formy poznáme- román v listoch, román vo forme denníka, dialogický román.
 
Nový román/ antiromán je osobitný druh románu. Vznikol v prvej pol. 50. rokov vo Francúzsku. Popiera základné vlastnosti klasického románu- ucelený dej a epický hrdina. Do popredia kladie dialóg, pričom sa odmieta vnútorný monológ.
-  N. Sarrautová, A. Robbe- Grillet, M. Butor, C. Simon
-  P. Jaroš (Zdesenie), R. Sloboda, J. Johanides
 
Rozsiahlejšie romány môžu byť členené na kapitoly, kt. na seba nadväzujú alebo naopak dej miešajú. Romány môžu byť vytvorené z viacerých dielov...potom hovoríme o dilógii, trilógii atď.
 
Slovenská medzivojnová próza  (1918- 1945):
Od r. 1918 začínajú v sloven. liter. vedľa seba existovať viaceré umelecké smery, autorské orientácie, tzn. že tá istá historická udalosť dovoľuje zaujať rôzne postoje. Tematikou medzivojnového obdobia sú vojnové zážitky, spomienky na mladosť, povojnová sociálna skutočnosť, nové udalosti spoločenskej, politickej a kultúrnej problematiky. MP rozdeľujeme na realizmus a lyrizovanú prózu.
 
Realizmus - prvá línia: rozvíjanie realistickej tradície- L. Nádaši Jégé, M. Rázus
  -druhá línia: sociálno- psychologický realizmus, snaha o prienik do vnútra čl. – J.C. Hronský, M. Urban, Š. Letz
  - tretia línia: socialistický realizmus, P. Jilemnický, F. Kráľ
 
diela Adam Šangala (L. Nádaši Jégé), Jozef Mak (J.C. Hronský) a Víťazný pád  (P. Jilemnický) predstavujú tri línie slovenského realizmu v období MP. 
 
Adam Šangala:
Historický román zo 17. stor. zachytáva atmosféru z čias protináboženských a protitureckých bojov.
Štruktúra diela:  1. udalosti nasledujú chronologicky, auor sa prikláňa k naturalizmu- opis smrti, mučenia, obrazy miest, špinavých ulíc apod. Jégé opisuje zaostalé fyzické bytosti, zvýrazňuje negatívne ľudské vlastnosti (násilnosť, podlosť, zbabelosť).
2. Kompozícia je rámcovaná – román sa začína smrťou Adamovho otca a končí smrťou Adama. Dej je situovaný do prostredia stredovekých hradov a miest (Beckov, Trnava, Žilina). Ideou je potreba názorovej a náboženskej tolerancie. Hl. postava Adam Šangala je čl. z ľudu,  je to kladný, nezištný hrdina. Prekonáva svoju dobu, pričom jeho protikladom je starý Praskovský, pán hradu Beckov – vypočítavý a sebecký, kt. mení svoje rozhodnutia podľa vlastného záujmu.
3. Vystupujú tu aj historické postavy- Gabriel Betlen (vodca protihabsburského povstania), Peter Pázmaň (arcibiskup, predstaviteľ rekatolizácie).
 
V pohľade na dejiny Jégé uplatňuje historický pesimizmus založený na presvedčení, že čl. sa v podstate nemení.
Jégé zachytáva dobovú atmosféru pomocou feudálnych- šľachta- poddaní, náboženských- katolíci- evanjelici a ľúbostných – Adam- Betka, Klára- Konôpka, Brigita- Šimon, vzťahov.
 
Jozef Mak:
Sociálno- psychologický román o obyčajnom čl. (čl. „milión“) z prostredia dediny.
Štruktúra diela: 1.  Autor v diele vystupuje ako vševediaci roprávač, pričom radí postavám, čo majú robiť. Mnohokrát hovorí za ne, pretože nedokážu medzi sebou komunikovať. Autor sa prihovára hl. postave Jozefovi Makovi, kt. predstavuje obyčajného čl. znášajúceho všetky údery a pády života. JM nikdy nevzdoruje osudu nahlas, no naopak s pokorou príjma každú skúšku života. Aj napriek jeho príjmaniu  životného údelu vždy dokáže vstať a kráčať na ceste života. Na jednej strane je pasívny, ale na druhej je naplnený vnútornou silou (heroizmus).
2.  V diele sú lyrické pasáže v opise scenérie. Príroda je personifikovaná, autor využíva epitetá, metafory, oslovuje čitateľa, hyperbolizuje. Ako kompozičný prvok využíva kontrast: Jozef- Jano, Maruša- Jula.
3.  Najexpresionistickejšou postavou diela je Maruša, kt. koná pudovo a nekontrolovane.
 
Príbeh diela sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna Evy Makovej a Gregora Biaľoša. Jeho život už od narodenia sprevádzajú tragédie a nešťastia. Vyrastá so svojou matkou a starším bratom Janom Makom. Suseda Hana Meľošová sa z ľútosti ponúkne za krstnú matku. Už v detstve Jozefovi brat vyhadzuje na oči, že musí pracovať aj kvôli nemu a že býva v jeho dome. Preto ho matka odporúči ako pastiera na hole. Jozefovi je tam dobre, no neskôr sa zamestná ako drevorubač v lese. Je šikovný a ľudia si ho vážia. Zaľúbi sa do dcéry svojej krstnej matky, Maruše Meľošovej, ktorá mu jeho lásku opätuje. JM si chce postaviť chalupu na Janovom pozemku, pretože dom, v ktorom sa JM narodil zhorel do tla pri požiari. Onedlho zomrie jeho krstná matka, a tak sa JM ponúkne, že jej urobí truhlu. Jozef rastie v očiach starého Meľoša, no ten naňho zanevrie, keď sa zistí, že truhla je krátka.
V hore sa stretáva so svojím otcom, bez toho, aby vedel, že je to jeho otec. Toho neskôr zabije strom. JM si s Marušou robí plány do budúcnosti a postupne si postaví chalupu, no nečakane ho povolajú na front.
Po príchode do jednej z dedín mu cigán Imro oznámi, že Maruša sa vydalaza Jana Maka. To JM zlomí, no je rozhodnutý vrátiť sa domov. Doma ho privíta Jano a dá mu polovicu chalupy. JM sa zdá, že všetko sa akosi zmenilo, Jano, Maruša i starý Meľoš. Maruši pomáha Jula Petriskovie a stará sa o jej malú dcéru Hanu. Jozef si zmyslí, že si vezme Julu za ženu, dievča, ktoré je od detstva slúžkou pre svoje sestry. JM povolajú do Komárna, kde ho zavrú pre jeho názory, no Jula ho verne čaká aj s ich synom Jožkom. JM žije v jednej chalupe s Marušou a Janom. Po čase začneJulu podvádzať s Marušou, no tá si pred jeho neverou zatvára oči. Jano nahovára dedinčanov na cestu do Ameriky a sám sa jedného dňa vytratí. Maruša sa nakoniec utopí v kotli s horúcou vodou. JM sa neskôr dozvie, že Jula je tehotná a zamestná sa u Baniara ako kočiš. Ponáhľa sa domov, kde Jula rodí, no pri pôrode zomrie. JM vie, že je neskoro, aby jej povedal, ako veľmi ju miluje a ako mu je ľúto, že ich vzťah bol bez slov.
 
Jozef Mak: „obyčajný človek milión, ktorého na svete nečaká nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vytratí.“
- obyčajný človek, ktorého od narodenia sprevádzajú tragédie, no vždy sa cez ne dokáža preniesť. Svoje utrpenie príjma fatálne, namiesto toho, aby s ním bojoval. Nikdy nevyjadruje svoj postoj a myšlienky. Je typom literárneho hrdinu, ktrorý nestelesňoval žiadnu sociálnu myšlienku. Skôr zobrazuje samotný ľudksý údel. JM nereaguje rozumom, ale citom a inštinktom. On a všetky postavy v diele reagujú oneskorene. Zámlka a zatlmená pointa sú najvýznamnejšími kompozičnými prostriedkami v diele.
 
Víťazný pád:
Názov románu je oxymoron (spojenie dvoch výrazov, kt. sa významovo popierajú alebo vylučujú). Dej diela sa odohráva na Kysuciach, kde hl. postava Maťo Horoň prechádza 3 hl. pádmi: po WWI nasiakol myšlienkami komunizmu, zabije svoju milú, všetko, čo si vybudoval po oľutovaní svojich činov zničí povodeň, no po všetkých pádoch opäť vstáva a nachádza v sebe silu bojovať so životom.
Sociálnu problematiku autor stvárňuje cez lyricko-baladický vzťah k prírode.

Charakteristika <-> opis:
Charakteristika (z gr. Charakter- vryté znamenie) je opis vlastností postavy v lit. diele. Pričleňuje sa k opisu ako samostatný druh. Autor sa sústreďuje hl. na vnútorné, povahové, morálne vlastnosti hrdinu. Z jaz. pros. sa vyskytujú hl. príd. mená a podst. mená.
-  priama: autor alebo sama postava nás oboznamuje so svojím charakterom. Väčšinou ide o vymenovanie vlastností.
-  nepriama: charakterizovanie prostredníctvom činností a konania postavy.
 
Opis (deskripcia) je makrokompozičný prostriedok výstavby textu, v kt. sa za sebou vymenúvavajú subjektívne videné dojmy autora. Ide o kresbu vlastností objektu, predmetu alebo javu. Opis je prevažne subjektívny. No vo vecnej lit. sa vyskytuje aj objektívny opis. Umelecký opis- veľa príd. mien., nesúdržnosť textu, enumeratívnosť jednotlivých zložiek, zameniteľnosť jednotlivých prvkov a všeobecnosť prejavu.