Veľkomoravské obdobie
Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)
1) Veľkomoravské obdobie (800-1000)
2) Nové
konštituovanie stredovekej literatúry (1000-1500)
Veľkomoravské obdobie
Veľkú
Moravu si chcela podmaniť Východofranská ríša, preto Rastislav vyslal poslov do Byzancie cisárovy Michalovy III o pomoc vierozvestcov.
r. 863 prišiel Konštantín a Metód na VM. Priniesli písmo hlaholiku(do vtedy sa tu používal jazyk staroslovienčina). Svoje konanie, že
staroslovienčina sa využívala ako bohoslužobný jazyk museli obhájiť v Ríme pred pápežom Hadrianom II. Okrem toho ich napádali
trojjazičníci, ktorý tvrdili, že k bohu sa môžeme modliť iba tromi jazykmi (hebrejčina, Gréčtina a Latinčina). Staroslovenčinu
obhájili. Konštantín v Ríme vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde vládol Svätopluk, cestou ho
však zajali franský kňazi a pustili ho až na nárok pápeža Jána VIII. Metod sa stal novým biskupom na VM, kde aj zomrel. Potom jeho
učeníkov vyhnali a ušli do Bulharska, kde vytvorili prvé písmo Cirilika.
Literatúra sa v čase VM delila:
1) pôvodná
Do staroslovienčiny preložili: misál – omšová kniha, evanielia –
nový zákon, breviár – modlitebná kniha pre kňazov, spevník
2) prekladová
Konštantín
Proglas (prvá slovanská báseň, bol to predspev k svätému evanieliu, oslavuje bibliu, vyzdvihuje domáci jazyk)
V úvode
hovorí o nutnosti prijať kresťanstvo, za to im sľubuje vykúpenie a rajský život. Používa tu anaforu (opakovanie toho istého slova
na začiatku veršu). Naráža na trojjazyčníkov a potrebe vzdelávať sa vo vlastnom jazyku. Využíva tu opieranie sa o autority –
cituje slová niekoho, kto je už uznávaný.
ukážka:
Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým tých
päť slov vyrieknuť,
aby aj bratie všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.
Kliment –
žiak Konštantína a Metóda, napísal tiedo diela: Veľkomoravské pamiatky, Pochvalné slovo na Cirlila aMetóda, Život Konštantínov
Gorazd – Moravskopanónske legendy(tvoria ich život sv. Konštantína a Metóda)
Život sv. Konštantína:
Nazývajú ho filozofom. Opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie a súcit s trpiacimi. Je napísaný prózou. Použité sú tam rečnícke
otázky, prirovnanie, kontrasty. Rastislav poslal poslov k cisárovy Michalovi, že keď prímu kresťanstvo, potrebujú učiteľov. Konštantín sa
stretol s trojjazičnikmi a vysvetľoval im že sú si všetci rovný, opiera sa o autority (či neprichádza dážď od boha na všetkých
rovnako).
Život sv. Metóda:
Je kratší, epickejší, stručnejší. Metód hovorí Cirilovi, aby neprestal
učiť a vrátil sa na VM. Dostávame sa do obdobia vlády Svätopluka, ktorého nahovárajú franský kňazi, aby vyhnal Slovanských učencov.
Metod zomiera a ustanovuje svojho nástupcu – Gorazd
Nové konštituovanie stredovekej lit.
(1000-1500)
legenda – je staroveký, veršovaný, alebo prozaický žáner s náboženskou tematikou. Obsahuje životné
príbehy svätcov so zázračnými, alebo fantastickými motívmi. Svätec znáša v živote utrpenie a odmenou mu je posmrtný život.
Veľká Morava zanikla v 10 st. a SR sa stalo súčasťou Uhorského štátu. Slovanské obyvateľstvo bolo na vyššom
stupni, maďarské kmene preberali od nás kultúru i slovnú zásobu. Kultúra a vzdelanie sa pestovali v kláštoroch, cirkevných a mestských
školách, univerzitách. Prvá bola akadémia Istropolitana (1465-1491). Zachovala sa študentská latinská pieseň Gaudeamus. Do 15 st. bol
úradným jazykom latinčina a potom čeština. Literatúra bola cirkevná a svätská. Legendy sa zachovali o svätom Svoradovi a Benediktovi (11
st.) a ešte tri legendy o svätom Štefanovy.
Svorad bol pustovník a žil na skalke pri Trenčíne. Jeho žiakom bol Benedikt.
Vykonávali zázraky a preto sa stali svätými. Túto legendu napísal Maurus – Maurova legenda. Sv. Svorada nazývali Andrejom. Žil ako
svätec, nejedol, nepil, trýznil svoje telo. Žil ASKETICKÝM životom. Askéza – slovo má grécky pôvod a znamená zdržanlivosť,
striednosť. Je to nízky spôsob života, kde si človek odrieka pohodlie. Na záver sa mu zjavil anjel čo bola odmena za jeho asketický život .
Zones.sk – Zóny pre každého študenta