Staroslovenienska literatúra a jej význam pre slovenskú národnú kultúru

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 560 slov
Počet zobrazení: 2 690
Tlačení: 293
Uložení: 303
V 9. stor. založil knieža Mojmír Veľkomoravskú ríšu, keď k svojmu Moravskému kniežatstvu pripojil Nitrianske kniežatstvo. Do tohto obdobia spadajú začiatky literatúry Slovanov. Mojmír a jeho nástupca Rastislav museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše (Nemci), ktorých upevňovali franskí kňazi šírením kresťanstva. Používali pri tom latinský jazyk.
Rastislav sa všemožne usiloval o nezávislosť Veľkomoravskej ríše (VR). Pochopil, že kresťanstvo je pri tom závažným pomocníkom. Požiadal byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestov, ktorí by na území VR šírili kresťanstvo rečou zrozumiteľnou ľudu. R. 863 prichádzajú dvaja vzdelaní Gréci – solúnski bratia Konštantín a Metod. Obaja ovládali slovanské nárečie z okolia Solúna. Týmto nárečím šírili u nás kresťanstvo.
Konštantín zostavil Slovanom písmo – hlaholiku – (z malých písmen gréckej abecedy). Konštantín a Metod sú aj zakladateľmi prvého slovanského spisovného jazyka – staroslovienskeho jazyka.

Bolo to bulharsko-macedónske nárečie, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna. Tomuto jazyku naši predkovia rozumeli, pretože vtedy boli medzi slovanskými jazykmi veľmi malé rozdiely. Konštantín a Metod sú zároveň aj tvorcami prvej slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. Do staroslovienčiny preložili mnohé náboženské knihy. K pôvodnej literatúre patrí Proglas, veršovaný predslov k prekladu evanjelia, ktorého autorom je Konštantín. Proglas je prvá slovanská báseň a autor v nej oslavuje preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ vzdelanosti, právo každého národa na prijímanie Božieho slova v rodnom jazyku.

Najvýznamnejšou Veľkomoravskou pamiatkou sú Moravsko-panónoske legendy. Majú dve časti: Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor asi Gorazd).
1. časť – Život sv. Konštantína sa zaoberá Konštantínovým detstvom, štúdiom a náboženským poslaním u Kozarov (kaukazský národ pri Čiernom mori). Menej spomína jeho pôsobenie vo VR, dôkladnejšie vykresľuje jeho boj proti tzv. trojjazyčníkom (tí, ktorí uznávali len tri bohoslužobné jazyky – grécky, latinský a hebrejský). Autor sa sústreďuje na charakteristiku K. – bol múdry, nadaný, súcitil s trpiacimi. Táto legenda je napísaná vznešeným a ozdobným štýlom, veľa sa v nej cituje z Biblie, vyskytujú sa prvky zázračnosti. 2. časť – Život sv. Metoda hovorí o pôsobení M. vo VR. V porovnaní s 1. časťou je oveľa kratšia, vecnejšia, jednoduchšie podaná. Niet v nej prvkov zázračnosti, typických pre legendu. Štýl je realistickejší.

K iným pamiatkam patria: Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda. Ich autorom je pravdepodobne Kliment, žiak K. a M.
Keď sa stal starosloviensky jazyk štvrtým bohoslužobným jazykom popri latinčine, gréčtine a hebrejčine, franskí kňazi obvinili K a M z bohorúhačstva a bratia museli obhajovať slovanskú bohoslužbu v Ríme pred pápežom Hadriánom. Pápež ju schválil. Konštantín zostal v Ríme, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Zakrátko zomrel. Metoda vymenovali za arcibiskupa. Vrátil sa na Veľkú Moravu a keď sa vlády ujal Svätopluk, franskí kňazi uvrhli Metoda do väzenia a prepustili ho až po troch rokoch. Svätopluk potom však naďalej prekážal Metodovi v práci, lebo podporoval franských kňazov. Opäť musel obhajovať slovanskú bohoslužbu u pápeža Jána VIII. Po Metodovej smrti Svätopluk súhlasil so zákazom slovanskej bohoslužby a vyhnal Metodových žiakov. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde na zač. stor. zostavili nové písmo – cyriliku (z veľkých písmen gréckej abecedy). Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia mala v živote nášho národa veľký význam. Bola spätá s odvolávaním sa na slávne dedičstvo VR. Pestovala sa u nás najmä po 17. stor., keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu VR sa zaujímali napr.: J.B. Magin, J. Fándly, A. Bernolák, J. Hollý, J. Kollár, štúrovci. Zo súčasných umelcov napr. sochárka Ľudmila Cvengrošová, akad. maliar Vincent Hložník, spisovateľ Milan Ferko a. i.
 
b) Slovanské jazyky patria do skupiny indoeurópskych jazykov (sú to jazyky, ktorými sa hovorí v Indii a Európe)
 
c) Slovanské jazyky delíme na:
- západoslovanské – čeština, slovenčina, poľština, lužičtina
- východoslovanské – ruština, ukrajinčina, bieloruština
- južnoslovanské – bulharčina, slovinčina, srbochorvátčina, macedónčina
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 1)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Solúnski bratia #cyrilometodká tradícia #j.b.magin

Diskusia: Staroslovenienska literatúra a jej význam pre slovenskú národnú kultúru

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011