Staroslovenienska literatúra a jej význam pre slovenskú národnú kultúru
V 9. stor. založil knieža Mojmír Veľkomoravskú ríšu, keď k svojmu Moravskému kniežatstvu pripojil Nitrianske kniežatstvo. Do tohto
obdobia spadajú začiatky literatúry Slovanov. Mojmír a jeho nástupca Rastislav museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše (Nemci),
ktorých upevňovali franskí kňazi šírením kresťanstva. Používali pri tom latinský jazyk.
Rastislav sa všemožne usiloval
o nezávislosť Veľkomoravskej ríše (VR). Pochopil, že kresťanstvo je pri tom závažným pomocníkom. Požiadal byzantského cisára Michala
III. o vyslanie vierozvestov, ktorí by na území VR šírili kresťanstvo rečou zrozumiteľnou ľudu. R. 863 prichádzajú dvaja vzdelaní Gréci
– solúnski bratia Konštantín a Metod. Obaja ovládali slovanské nárečie z okolia Solúna. Týmto nárečím šírili u nás
kresťanstvo.
Konštantín zostavil Slovanom písmo – hlaholiku – (z malých písmen gréckej abecedy). Konštantín
a Metod sú aj zakladateľmi prvého slovanského spisovného jazyka – staroslovienskeho jazyka.
Bolo to
bulharsko-macedónske nárečie, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna. Tomuto jazyku naši predkovia rozumeli, pretože vtedy boli medzi slovanskými
jazykmi veľmi malé rozdiely. Konštantín a Metod sú zároveň aj tvorcami prvej slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry.
Do staroslovienčiny preložili mnohé náboženské knihy. K pôvodnej literatúre patrí Proglas, veršovaný predslov k prekladu
evanjelia, ktorého autorom je Konštantín. Proglas je prvá slovanská báseň a autor v nej oslavuje preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk
ako základ vzdelanosti, právo každého národa na prijímanie Božieho slova v rodnom jazyku.
Najvýznamnejšou Veľkomoravskou
pamiatkou sú Moravsko-panónoske legendy. Majú dve časti: Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor asi
Gorazd).
1. časť – Život sv. Konštantína sa zaoberá Konštantínovým detstvom, štúdiom a náboženským poslaním u Kozarov
(kaukazský národ pri Čiernom mori). Menej spomína jeho pôsobenie vo VR, dôkladnejšie vykresľuje jeho boj proti tzv. trojjazyčníkom (tí,
ktorí uznávali len tri bohoslužobné jazyky – grécky, latinský a hebrejský). Autor sa sústreďuje na charakteristiku K. – bol múdry,
nadaný, súcitil s trpiacimi. Táto legenda je napísaná vznešeným a ozdobným štýlom, veľa sa v nej cituje z Biblie, vyskytujú sa prvky
zázračnosti. 2. časť – Život sv. Metoda hovorí o pôsobení M. vo VR. V porovnaní s 1. časťou je oveľa kratšia, vecnejšia,
jednoduchšie podaná. Niet v nej prvkov zázračnosti, typických pre legendu. Štýl je realistickejší.
K iným pamiatkam patria:
Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda. Ich autorom je pravdepodobne Kliment, žiak K. a M.
Keď
sa stal starosloviensky jazyk štvrtým bohoslužobným jazykom popri latinčine, gréčtine a hebrejčine, franskí kňazi obvinili K a M
z bohorúhačstva a bratia museli obhajovať slovanskú bohoslužbu v Ríme pred pápežom Hadriánom. Pápež ju schválil. Konštantín zostal
v Ríme, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Zakrátko zomrel. Metoda vymenovali za arcibiskupa. Vrátil sa na Veľkú Moravu a keď sa
vlády ujal Svätopluk, franskí kňazi uvrhli Metoda do väzenia a prepustili ho až po troch rokoch. Svätopluk potom však naďalej prekážal
Metodovi v práci, lebo podporoval franských kňazov. Opäť musel obhajovať slovanskú bohoslužbu u pápeža Jána VIII. Po Metodovej smrti
Svätopluk súhlasil so zákazom slovanskej bohoslužby a vyhnal Metodových žiakov. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde na zač. stor. zostavili
nové písmo – cyriliku (z veľkých písmen gréckej abecedy). Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia mala v živote
nášho národa veľký význam. Bola spätá s odvolávaním sa na slávne dedičstvo VR. Pestovala sa u nás najmä po 17. stor., keď sa začal
formovať slovenský národ. O históriu VR sa zaujímali napr.: J.B. Magin, J. Fándly, A. Bernolák, J. Hollý, J. Kollár, štúrovci. Zo
súčasných umelcov napr. sochárka Ľudmila Cvengrošová, akad. maliar Vincent Hložník, spisovateľ Milan Ferko a. i.
b)
Slovanské jazyky patria do skupiny indoeurópskych jazykov (sú to jazyky, ktorými sa hovorí v Indii a Európe)
c) Slovanské
jazyky delíme na:
- západoslovanské – čeština, slovenčina, poľština, lužičtina
- východoslovanské – ruština,
ukrajinčina, bieloruština
- južnoslovanské – bulharčina, slovinčina, srbochorvátčina, macedónčina
Zones.sk – Zóny pre každého študenta