Obraz dedinského človeka v próze a dráme Tajovského

Obraz dedinského človeka v próze a dráme Tajovského 

J. G. Tajovský patrí k najvýznamnejším predstaviteľom kritického realizmu v slovenskej literatúre. Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici (podľa rodiska si zvolil aj literárne meno). Bol najstarším z desiatich detí a vychovávali ho starí rodiča. Najväčší vplyv na neho mal jeho starý otec, na ktorého si z láskou spomína v mnohých svojich poviedkach, napr. – Do konca, Prvé hodinky, Žliebky. Vykresľuje ho tu ako veselého, pracovitého a dobrého človeka.

Ako učiteľ sa nechcel podieľať na maďarizácii slovenských detí, preto odišiel z učiteľských služieb a začal študovať na obchodnej akadémii v Prahe. Po ukončení štúdia pracoval ako bankový úradník. Počas 1. sv. vojny sa stal príslušníkom čs. légií v Rusku. Po návrate domov žil v Bratislave, kde aj zomrel. Pochovaný je v Tajove vedľa starých rodičov.

Tajovský bol hanlivo označovaný ako tupiteľ národa, pretože svoju pozornosť venoval postavám, ktoré stáli na periférii spoločenského života. Poukazoval na osud najbiednejších a najchudobnejších. Debutoval zbierkami čŕt a poviedok, ktoré majú skôr dokumentárny charakter – Omrvinky, Z dediny. Ešte pred 1. sv. vojnou vydal ďalšie prózy, z ktorých najkritickejšie sú Spod kosy, Tŕpky.

Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú najčastejšie tragické ladenia a koncentrujú sa okolo jednej postavy (monografický typ poviedky). Postavy sú väčšinou ľudové – biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovitý a čestný ľudia. Autor však nezakrýva ani ich chyby, ktoré sú dôsledkom biedy.

Jedna z jeho najlepších poviedok je poviedka Maco Mlieč. Zachytáva život jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča. Od mladosti slúžil u bohatého richtára, za trochu jedla, tabaku a pálenky. Svojmu gazdovi bol vďačný, nevadilo mu, že celý život pracuje zadarmo, ba dokonca si zničil i zdravie. Poviedka končí paradoxom – Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom, poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil a pýta sa, či mu je ešte niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí Maca, že on mu je dlžný 13 zlatých.

Macovi sa uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze dal riadne pochovať. Maco do rána umrie. Gazda mu vystrojí krásny pohreb. Dedina ho chváli, len sluhovia si šepkajú, „že však ho mal za čo pochovať.“ Maco je dojímavý vo svojej biede. Myslí si o svojom postavení, že to tak má byť. Je spokojný so svojim osudom a je vďačný gazdovi za to, čo mu dáva. Jeho životnou filozofiou je – „poriadne robiť a statočne umrieť.“ Gazda sa síce o Maca stará, ale len do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu. Rozprávačom v tejto poviedke je sám autor.

Dojímavou poviedkou je Apoliena, kde očami učňa zachytáva neľahký osud dievčaťa – slúžky, ktorá stratila sluch, keď ju bíjaval otec – alkoholik.
Vo viacerých poviedkach sa Tajovský zaujíma o spoločenské vplyvy, ktoré podmieňujú správanie človeka. Keďže ide o poviedky s témou existenčných problémov, literárna história ich nazýva tzv. chlebovými poviedkami: Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková.

Horký chlieb – vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitá v biede. Aby zarobila aspoň pár grajciarov pre deti, chodí v noci strážiť panské deti, kým jej vlastné spia samy v studenej izbe. Raz tak v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má o ne strach. Prechladne, ochorie, ale na lekára nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.

Mamka Pôstková – prežila ťažký život. Za manžela mala pijana, ktorému sa nechcelo pracovať. Zo syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Mamka si zarábala pečením chleba a z malého zárobku pomáhala neveste živiť deti. Splácala aj dlžobu v banke. Na jar predala i perinu, aby mohla pôžičku splatiť a pokojne zomrieť.

Tajovský bol aj dramatikom. Napísal desať divadelných hier: jednoaktovky (Matka, V službe, Hriech, Tma) a dve dnes už klasické viacdejstvové hry

Ženský zákon a Statky - zmätky

Ženský zákon – veselohra v 4 dejstvách. Hra rozvádza ľúbostnú zápletku dvoch mladých ľudí, ktorí musia bojovať o svoju lásku. Túto bežnú zápletku využil autor aj k hlbšiemu zámeru: chcel poukázať na mamonárstvo niektorých ľudí na dedine. Ukazuje ho na postave Mary Maleckej, ktorá núti svojho syna do manželstva bez lásky s boháčkou. V tom jej pomáha prospechárka, svätuškárka a dedinská klebetnica Dora. Ich plány však prekazí rozvážny Jano Malecký, takže jeho zásahom sa všetko končí šťastne.

Statky – zmätky
– päťdejstvová hra, v ktorej naruší vzťahy medzi postavami honba za majetkom. Kvôli majetku zabúdajú na ľudskosť, na morálku a na česť. Snaha zachovať si majetok a získať lacné pracovné sily vedie bohatých bezdetných Palčíkovcov ku špekulácii. Nahovoria deti chudobných príbuzných Ďurka Ľavka a Zuzku Kamenskú, aby sa zobrali a prišli k nim gazdovať. Po ich smrti majú zdediť ich majetok. Manželstvo sa avšak po čase rozpadáva, lebo Ďuro začne chodiť za Betou. Privedie si ju do domu.

Ďuro s Betou žiadajú od Palčíkovcov prepísanie pôdy alebo výplatu. Palčíkovci nie sú zasa spokojní s ich gazdovaním. Ďuro sa dostáva s Palčíkom do konfliktu, až v prudkej hádke Palčík streľbou z revolvera vyháňa Ďura z domu. V závere síce Ďuro prichádza odprosiť Zuzku, ale ona odmieta vrátiť sa k nemu. Palčíkovci odprosia Kamenských, ale tieto zmierovačky sú len formálne. Následky zla zostávajú neodčinené. Majetková otázka ovplyvňuje i kresbu postáv. U postáv, lipnúcich na bohatstve, zvýrazňuje autor ich negatívne vlastnosti. Bohatých Palčíkovcov charakterizuje vypočítavosť, bezcitnosť, sebectvo a skúposť. Ľavkovci sú chamtiví a ľahtikárski. Zlo však zasahuje najviac ľudí mravne bezúhonných a nevinných, akých v hre predstavuje Zuzka Kamenská.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/423-obraz-dedinskeho-cloveka-v-proze-a-drame-tajovskeho/