Zóny pre každého študenta

Druhá svetová vojna a jej obraz v dielach svetovej prózy

Po 2. svetovej vojne sa autori zaoberajú v dielach viacerými témami: človek a jeho existencia, ľudské vzťahy, sociálne a spoločenské protiklady, psychológia mladého človeka (napr. J.D. Salinger v diele Kto chytá v žite), spoločenské a politické problémy súčasnosti a častou témou je i téma 2. sv. vojny.

Obraz 2 sv. vojny podali vo svojich dielach spomedzi mnohých aj E.M.Remarque (Čas žitia a čas umierania), M. Šolochov (Osud človeka) a J. Heller (Hlava XXII).

Erich Maria Remarque Čas žitia a čas umierania – román zobrazuje osudy vojaka Ernesta Graebera. Ako príslušník wehrmachtu sa ocitol na východnom fronte, keď Nemci po mesiacoch ofenzívy trvalo ustupujú. Keď dostane Ernest 3 týždne dovolenky, cestou do vlasti – do Nemecka – si predstavuje blahobyt a najmä pokojné časy. No na svoje prekvapenie nenájde ani rodičov, ani dom, v ktorom bývali. Všetko je zbombardované. Počas dovolenky sa zblíži s Alžebou, bývalou spolužiačkou a ožení sa s ňou. Po dovolenke odchádza znovu na front. Jeho pohľad na vojnu a svet okolo neho je už iný. Je mu ľúto zajatých Rusov, a tak ich pustí na slobodu. Jeden z nich Ernesta zastrelí jeho vlastnou odhodenou puškou. Smrťou Ernesta sa román končí.

M. A. Šolochov Osud človeka – v tejto novele je témou Veľká vlastenecká vojna. Novela je komponovaná ako rozhovor autora s hlavným hrdinom Andrejom Sokolovom, ktorý spomína na hrôzy vojny. Vojna ho pripravila o ženu a dcéru a napokon v posledný deň vojny padol aj jeho syn. Sám Andrej padol počas vojny do zajatia a prežil peklo koncentračného tábora. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť. Napriek utrpeniu nestratil ľudskosť, uchoval si lásku k životu a k ľuďom. Dôkazom toho je i jeho vzťah k sirote Váňovi, ktorého stretne opusteného už po vojne ako šofér nákladného auta. Váňovi nahradí vlastného otca. Vaňka sa mu stáva novým zmyslom života. V postave Sokolova autor oslávil statočnosť jednoduchých ľudí vo vojne. Vyzdvihol aj osudy vojnových zajatcov, ktorí v najťažších situáciách zostali čestnými ľuďmi. Vykreslil nevýslovné duševné útrapy, ktoré prináša človeku strata jeho najbližších.

Joseph Heller Hlava XXII – protivojnový satirický román. Dej románu sa odohráva počas druhej svetovej vojny prevažne na malom ostrove v Stredozemnom mori. Tento ostrov je základňou americkej leteckej armády. Ústrednou postavou je kapitán Yossarian, ktorý sa búri proti nezmyselnostiam vojenskej byrokracie, ktorej stelesnením je tzv. hlava XXII. Je to súbor absurdných nariadení a predpisov, ktorý proti sebe stavia vojaka a armádu ako inštitúciu, v ktorej ľudské indivíduum nič neznamená. Yossarian si všíma, ako bezducho plnia nadradení smernice: napr. neustále zvyšujú počet povinných letov, čo vedie k zbytočným stratám na životoch. Preto sa rozhodne dezertovať. V dezercii vidí jedinú možnosť záchrany života a normálnej existencie.
Román je plný situačnej komiky, irónie a čierneho humoru, predstavuje svet prevrátený naruby: absurdnosť a anomálie sú normou, prejavy zdravého rozumu sa pokladajú za nenormálnosť. V románe je výborne zachytený psychický tlak, v ktorom sa letci nachádzajú a ktorý je na nich vyvíjaný zo strany nadriadených.
Román sa skladá zo 42 kapitol, označených menami jednotlivých postáv. Prelínajú sa v ňom rôzne časové roviny.
 
b) Text – súvislý jazykový prejav (písomný alebo ústny). Text sa člení na kapitoly – pomerne samostatné časti textu, aj na odseky – najčastejšie sa ním začína nový myšlienkový celok. Slovo – ustálená skupina hlások, ktorá má vecný význam (niečo pomenúva) a gramatický (vyjadruje vzťahy vo vete). Veta – gramaticky usporiadaná skupina slov, ktoré vyjadrujú ucelenú myšlienku.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/425-druha-svetova-vojna-a-jej-obraz-v-dielach-svetovej-prozy/