Literárna moderna

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 465 slov
Počet zobrazení: 57 245
Tlačení: 1 499
Uložení: 1 329
Pod pojmom moderna rozumieme nové, moderné, netradičné smery v umení na rozhraní 19. storočia. Najvýznamnejšie z nich boli symbolizmus, dekadencia a impresionizmus. Ich vznik podnietila kríza kapitalizmu, čo vyvolalo v umelcoch totálne sklamanie z vtedajšej doby a túžbu umelcov vniesť do umenia niečo nové. Všetky smery zjednocuje dôraz na vnútro, čiže na autorský subjekt. Literatúra je posunutá do nových polôh, ktorými  sú subjektívnosť, fantázia, zmyslovosť, imaginácia. Niektorými  zložkami súvisia tieto smery s romantizmom (napr. fantázia).  

Symbolizmus
vznikol vo Francúzsku. Neopisuje vonkajšiu skutočnosť ani vnútorný svet básnikov priamo, ale používa rozličné obrazy, symboly. Symbol nemá nikdy iba jeden význam. Slovo označujúce konkrétny predmet nadobúda aj abstraktný zmysel. Môže znamenať smútok, samotu, slobodu... U básnikov prevládali nálady smútku, depresie, sklamania, odpor voči vonkajšiemu svetu. Symbolizmus vytvoril voľný verš. Básnici –symbolisti kládli veľký dôraz na hudobnosť, eufonisckosť verša. K zakladateľom symbolizmu patrili Charles Baudelaire zbierkou básní Kvety zla a Jean Arthur Rimbaud zbierkou Iluminácie.

Impresionizmus sa uplatnil najmä vo výtvarnom umení, ale vplýval i na tvorbu básnikov. Impresionisti zobrazovali prchavé, menlivé nálady, farebnosť sveta. Do slov. literatúry prenikli nové umelecké prúdy začiatkom 20. stor. V tvorbe mladej generácie už neprevláda národná tematika, ale subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky. Toto obdobie sa v slov. lit. nazýva Slovenská literárna moderna (1905 –1918). Z moderných umeleckých smerov sa v slov. lit. uplatnili najmä symbolizmus a impresionizmus.
Vedúcou osobnosťou slovenskej literárnej moderny bol básnik Ivan Krasko. Okrem neho tu patrili Vladimír Roy, Ivan Gall a literárny kritik František Votruba. Básnici Slov. lit. moderny sa inšpirovali poéziou francúzskych symbolistov i tvorbou slov. romantických básnikov.
 
Ivan Krasko (1876 – 1958)
- sa stal zakladateľom modernej slov. lyriky. Ivan Krasko, vl. menom Ing. Ján Botto sa narodil v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Prahe na chemickej fakulte. Po ukončení štúdia zostal istý čas v Čechách, pracoval ako chemický inžinier napr. v Kloboukách. Dlhší čas žil potom v Piešťanoch.
Jeho tvorba nie je rozsiahla – vydal dve básnické zbierky – Nox et solitudo (Noc a samota) a Verše.

Svoje prvé básne napísal ešte ako gymnazista pod pseudonymom Janko Cigáň. Básnickú zbierku Nox et solitudo vydal už pod novým básnickým menom Ivan Krasko, kt. mu vybral S. H. Vajanský. Pre básne tejto zbierky sú charakteristické pocity smútku, samoty, opustenosti, beznádeje. Básnik uteká do samoty, je zúfalý, sklamaný. V jeho symbolicky ladených básňach sa stretávame s tkými obrazmi prírody, kt. vyjadrujú stav jeho duše – čierna noc, šedá hmla, topole bez lístia... Ku Kraskovým najčastejším témam patria ľúbostný cit, spomienky na domov a na matku (Vesper dominice – Nedeľný večer), príroda (Topole, Zmráka sa) a úvahy nad vlastným ľudským osudom. Svoj život prirovnáva k čiernej noci.

V zbierke Verše je už menej smútku a pesimizmu, básnik sa vyrovnáva s bolesťami a sklamaniami. Do tejto zbierky zaradil i niekoľko básní so sociálnym motívom, sú to básne Otrok, Otcova roľaBaníci. Aj tieto básne sú symbolicky ladení, otrok symbolizuje utrpenie národa otcova roľa je symbolom domova, baníci predstavujú celý národ.
Básne Ivana Krasku sú veľmi ľubozvučné, farbisté. Hudobnosť verša dosahuje najmä opakovaním rovnako znejúcich samohlások a spoluhlások.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.4)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.027