Umelecký obraz zániku zemianstva v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 127 slov
Počet zobrazení: 5 846
Tlačení: 539
Uložení: 537
V slovenskej literatúre sa problematikou zemianstva zaoberali Ján Kalinčiak, Pavol Országh – HviezdoslavMartin Kukučín.

Ján Kalinčiak
- bol najvýznamnejším prozaikom Štúrovej školy, predstaviteľom slovenskej romantickej prózy. Veľký vplyv na jeho tvorbu mala jeho matka, ktorá pochádzala zo starého, ale schudobnelého zemianskeho rodu. Synovi často rozprávala o zemanoch, o ich tradíciách, a preto jadrom jeho tvorby sú pravdivé obrazy zo života slovanských zemanov. Kalinčiak sa ich nesnaží idealizovať, vykresľuje ich pravdivo, realisticky. Často využíva i jemnú iróniu a láskavý humor. Vrcholným dielom Kalinčiaka s tematikou zemianstva je povesť Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych čias.

Je to humoristický i satirický obraz župných volieb v 1. polovici 19. stor., takzvaných reštavrácií, pri ktorých ešte ožívala sláva zemanov, hoci sa už blížil ich neodvratný koniec. V tom čase už zemianske rodiny boli chudobné, napriek tomu veľmi pyšné a hrdé na svoj pôvod, sedliakmi pohŕdali a vyvyšovali sa nad nich. Pri reštavráciách zemania predávali svoje hlasy tej strane, ktorá ich viac kŕmila, opíjala a podplácala. Dej Reštavrácie sa odohráva v Záhorskej stolici. Konflikt a zápletka sa vytvára medzi rodinou Bešeňovských, Levických a Potockých. O miesto prvého vicišpána sa uchádza Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Na dva tábory sa rozdelilo i zemianstvo. Obidve strany sa snažia privábiť čo najviac voličov vystrájaním hostín, pijatikou a podplácaním. Typickou postavou je Matiáš Bešeňovský, ktorý je vábnikom a dá sa podplácať oboma stranami. Za 100 zlatých zradí svojho príbuzného Adama a potom za 200 zlatých sa vráti na jeho stranu. Adam Bešeňovský, už dlhé roky 1. vicišpán, urazí pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak Štefan bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nestane, lebo Štefan bol chudobný. Štefanov strýko vyhútal plán. Sľúbil Potockému hlasy Levických, ak si po zvolení za vicišpána vezme ako druhého vicišpána Štefana Levického. Aby bolo víťazstvo isté, bolo treba zariadiť, aby sa Bešeňovského voliči nedostali na voľby. Plán sa podaril tak, že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty, a dali zaviesť ďaleko do hory, druhú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zase zvábili do cirkusu. Všetci títo nestihli prísť na voľby včas, a tak prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický. Adam musel dodržať sľub a povesť sa končí svadbou Štefana a Aničky. Dielo je veľmi ovplyvnené ľudovou slovesnosťou. Kalinčiak využíva ľudové príslovia, porekadlá, prirovnania, hádanky, piesne, rečňovanky, napr.: previesť cez lavičku – oklamať, naduje sa ako moriak, zafučí ako jež, každé hrable k sebe hrabú, čo ťa nepáli, nehas ...

V súvislosti so zemanmi používa i latinské výrazy, napr.: Vivat! (Nech žije!), domine spectabilis (urodzený pane). Zemania však v skutočnosti latinčinou neovládajú, len niektoré slovné spojenia, ale hrdia sa tým. V dielach sa striedajú vážne situácie s humornými, nie je tu ani súvislý dej, dielo pozostáva z voľne pospájaných „obrazov.“

Pavol Országh – Hviezdoslav
- námety zo zemianskeho prostredia spracoval v dvoch rozsiahlych epických skladbách: Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. V skladbách zachytil zemianstvo v druhej polovici 19. stor., kedy upadá mravne a hospodársky, stráca svoje privilégiá a je odsúdené na zánik. Základnú dejovú osnovu oboch skladieb tvorí vzťah zemianstva k ľudu. Zemania napriek svojmu úpadku boli pyšní, arogantní, ľudí opovrhovali, nechceli uznať, že doba sa už zmenila. Hviezdoslav správne postrehol, že sa budú musieť vzdať svojich predsudkov, svojej pýchy a splynú s ľudom.

Ežo Vlkolinský
– dej sa odohráva v o Vlkolíne (Vlkolín je básnickým pomenovaním Vyšného Kubína). Po smrti zemana Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo (Ezechiel). Ežo sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky a chce si ju zobrať za ženu. Medzi matkou a synom vzniká ostrý spor. Estera je hrdá a pyšná zemanka, panovačná, nevie sa zmieriť s tým, že jej syn si vybral obyčajné sedliacke dievča. Hovorí, že „tú ledačinu nikdy nevezmeš“, hrozí synovi, že ho vydedí a že nebude už jej synom. Ežo odíde z domu, prijme ho strýko Eliáš, ktorý sa chce takto pomstiť švagrinej, s ktorou mal už dávnejšie spory. Hoci je vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi a Žofke veľkú svadbu. Scény štyri dni trvajúcej svadby sú jadrom eposu. Na svadbe vidieť rozdiely medzi zemanmi a sedliakmi, dochádza tu i ku konfliktu, lebo zemania sa snažia dokázať svoju nadradenosť, spomínajú svoju starú slávu a zásluhy. Básnikove demokratické myšlienky tlmočí Ežo: „Sme rovní! áno – zemän, nezemän, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý.“ Hrdá Estera sa roky nerozpráva so synom, ani s nevestou. Jej tvrdé srdce napokon obmäkčí vnuk Benko a kvôli nemu sa zmieri so synom a nevestou. Autor v epose obšírne popísal aj zvyky týchto dvoch spoločenských vrstiev. Hlavným zámerom autora bolo zobraziť začiatok procesu splývania zemianstva s ľudom.

Gábor Vlkolinský
– je druhým vlkolínskym zemianskym eposom. Je pokračovateľom Eža Vlkolinského. Autor tu zobrazil celkový rozklad a úpadok zemianstva. Hlavnou postavou eposu je Gábor, Ežov bratranec. Rodina upadá mravne i hospodársky: Gáborova matka pije, o hospodárstvo sa nik nestará, dom a majetok pustne, dlhy narastajú. Gáborov otec po smrti ženy nenachádza východisko z tejto situácie a napokon sa aj on dá na pitie. Gábor nemá šťastie ani v láske. Zemianske dievčatá ho odmietajú, nechcú sa vydať do takejto rodiny. Gábor chce v zúfalstve spáchať samovraždu, ale zabráni mi v tom Ežo. Poradí mu, aby sa priženil do sedliackej rodiny.

Martin Kukučín

- zobrazil problematiku zemianstva v diele Keď báčik z Chochoľova umrie. Autor tu poukázal na úpadok zemianstva. Hlavnou postavou je Aduš Domanický, ktorý robí dojem bohatého a sebavedomého zemana, ale v skutočnosti je na úpadku a jedinú záchranu vidí v dedení po strýčkovi z Chochoľova. Aduš sa v poviedke dostáva do sporu s kupcom Ondrejom Trávom. Sľúbi mu predať jačmeň, pričom zoberie závdavok. Keď si Ondrej príde po sľúbený jačmeň, Aduš nemá ani peňazí, ktoré prijal, ani jačmeňa. Ondrej žiada ako náhradu jasene, pod ktorými sú pochovaní Adušovi príbuzní. Vtedy sa v ňom pohne svedomie, uvedomí si, ako žije a sľúbi Ondrejovi, že peniaze vráti. To aj splní. Záver poviedky je zmierlivý. Aduš je postava tragikomická. Predstiera bohatstvo, ktoré nemá a zároveň zveličuje, napr. že jeho bývanie je kaštieľ (v skutočnosti ošarpaná kúria) alebo že jeho kone sú ani lasice. Jeho protikladom je kupec Ondrej Tráva. Je zhovorčivý, vtipný človek so zvláštnou schopnosťou jednať s ľuďmi a najmä zjednávať s nimi obchody. Poviedka sa končí zvesťou o smrti Adušovho strýka, ktorý mu nezanechal nič.

Problematikou vzťahu sedliactva a statkárov sa zaoberá román z dalmatínskeho prostredia Dom v stráni. V centre románu stoja dve rodiny – rodina sedliaka (težaka) Mateho Beraca a rodina statkárky (šory) Anzuly. Vzťah oboch rodín komplikuje láska mladého statkára Nika Dubčica a težakovej dcéry Katici. Rodičia sa stávajú proti ich láske, lebo si myslia, že sú príliš rozdielni, z rôznych spoločenských skupín, ale veria, že túto rozdielnosť sami časom pochopia. Ich láska sa skutočne končí rozchodom. Niko sa zaľúbi do Dorice, ktorá je z rovnakej spoločenskej vrstvy ako on. Začne ju porovnávať s Katicou – je vystupovanie, spôsoby a vidí, že Katica sa jej nevyrovná. Začína u neho postupná citová dezilúzia, spôsobená rozumovými úvahami. Záver románu predstavuje obraz umierajúceho Mateho Beraca. Pri smrteľnej posteli Katica sľubuje otcovi, že sa vydá za sedliackeho mládenca. Šora Anzula je spokojná, lebo syn Niko dáva prednosť panskému dievčaťu. Autor týmto naznačil nemožnosť spojenia dvoch rozdielnych spoločenských vrstiev. V románe autor používa výrazy z dalmatínskeho prostredia čibuk – fajka, šora – pani, težak – sedliak a pod.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.4)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.196