Zóny pre každého študenta

Obraz malomestskej spoločnosti v próze Janka Jesenského

Janko Jesenský
- bol najvýznamnejším predstaviteľom kritického realizmu v medzivojnovej slovenskej literatúre. Narodil sa v roku 1874 v Martine. Pochádzal z rodiny, z ktorej kedysi vyšiel aj slávny slovenský humanista Ján Jessenius. Strednú školu skončil v Kežmarku, kde začal aj literárne tvoriť. Po maturite študoval právo v Prešove, neskôr v Budapešti a v Kluži. Ako advokát pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. Za 1. sv. vojny sa dostal do Ruska, kde s Tajovským pracoval v československých légiách. Po návrate z vojny bol krajinským viceprezidentom v Bratislave. Zomrel roku 1945, pochovaný je v Martine. Janko Jesenský vždy vystupoval ako demokrat a humanista i ako horlivý národovec. Písal súčasne poéziu i prózu.

Vo svojej prozaickej tvorbe spracúval tematiku z malomestského prostredia, ktoré najlepšie poznal. Kritizoval v nej maloburžoáznu spoločnosť, jej život, morálku a životný štýl. Používal pritom humor a satiru. Ukázal v nej, čo bolo obsahom života meštiackej spoločnosti: bola to hlavne túžba po majetku a peniazoch, prázdne rojčenie a zábavy, povyšovanie sa, ľahostajnosť vo veciach národných. Často sa zaoberal aj problémom vzťahu medzi mužom a ženou. Postavy si vyberal z vrstvy malomeštiackej (remeselníkov, obchodníkov), s obľubou spomedzi inteligencie (úradníkov, advokátov, učiteľov, lekárov, farárov, ...), postavy dedinčanov sa uňho vyskytujú zriedka. Časť z rozsiahlej novelistickej tvorby vydal ešte pred 1. sv. vojnou pod názvom Malomestské rozprávky. Obsahujú 10 noviel o tienistých stránkach života maloburžoáznej spoločnosti, pričom tú využíva humor a satiru. V novele Slnečný kúpeľ sa vysmieva obmedzenosti. V novele Večera nemotornosti a lenivosti, čižmársky majster v novele Výborník je zbabelý a samoľúby, hodinár Sásik v novele Doktor je klamár a pechorí sa za postavením a pod. Vo všetkých novelách sú majstrovsky zobrazené charaktery postáv, ich zovňajšok i prostredie, v ktorom sa pohybujú.

Podobný charakter má i zbierka noviel Zo starých časov. Vrcholným dielom Jesenského je román Demokrati. Zachytáva v ňom spoločensko – politické pomery buržoáznej republiky v 1. polovici 30-tych rokov. Podrobil v ňom kritike buržoáznu demokraciu a životný štýl buržoázie, jej verejný i súkromný život. Využíva v ňom humor, iróniu, satiru a už samotný názov románu je myslený ironicky: autor mieri na tých, ktorí demokraciu len hlásajú, ale ju neuskutočňujú. Dej románu tvorí ľúbostný vzťah a zmeny v tomto vzťahu – medzi dr. Landíkom a slúžkou Hanou. Román má dve časti. Dej prvej časti sa odohráva v Starom meste (krycí názov pre hociktoré malomesto na Slovensku). Ide o malé okresné mesto, čo umožňuje autorovi zobraziť život a morálku malomestskej spoločnosti. Maloburžoáziu reprezentuje mäsiar Tolkoš, inteligenciu Rozvalid a úradníctvo Brigantík. Hlavnou postavou je tu ale dr. Landík. Hoci ide s buržoáziou, stavia sa voči nej kriticky. Landík je demokrat. Spolu s mäsiarom Tolkošom chce založiť v meste spolok Rovnosť, ktorý by propagoval demokratické idey. Svoje demokratické zmýšľanie chce Landík demonštrovať i skutkami: Začne chodiť so slúžkou Hanou, aby každý videl, že je za občiansku rovnosť. Aj Tolkošovi sa Hana páči, ale za to, že je len slúžka sa jej zrieka. Vzťah medzi Landíkom a Aničkou vzbudí všeobecné pohoršenie a Landíka preložia do Bratislavy. Tu sa odohráva dej druhej časti románu. V popredí je rodina Petrovičovcov. Petrovičovci sú predstavitelia veľkoburžoázie. Na tejto rodine kritizuje mnohé negatívne javy života buržoázie, ako napr. egoizmus, hmotárstvo, karierizmus, korupciu. Autor podáva i výjavy z práce úradníkov a úradov, z činnosti politických strán a politikov, napr. politické schôdzky, rôzne machinácie pri voľbách, predvolebný boj a pod. Dej románu sa končí stretnutím sa Landíka a Hany a nakoniec ich sobášom. Vzťah Landíka a Aničky však autor odproblematizoval tým, že odhalil „panský“ pôvod Aničky (nemanželská dcéra statkára Dubca). Dr. Landík je sčasti autobiografická postava, na ňom autor ilustruje svoje predstavy o dobrom demokratovi.
Jazyk románu je bohatý. Prelína sa tu niekoľko jazykových vrstiev. Základom je jazyk intelektuálny oživenie dáva románu hovorová reč, a to ľudová i mestská a frazeológia úradníka i politická.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/434-obraz-malomestskej-spolocnosti-v-proze-janka-jesenskeho/