Obraz dedinského človeka v prózach Kukučína a Timravy

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 206 slov
Počet zobrazení: 8 680
Tlačení: 639
Uložení: 650
Martin Kukučín (1960 – 1928)
- vlastným menom MUDr. Matej Bencúr, prvý veľký tvorca realistickej prózy z ľudového prostredia. Narodil sa v Jasenovej. Po štúdiách na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom pôsobil ako učiteľ vo svojom rodisku. Neskôr sa vzdal učiteľského povolania a odišiel študovať medicínu do Prahy. Tu pracoval v slovenskom vysokoškolskom spolku Detva. Ako lekár sa usadil na ostrove Brač, kde sa oženil s Pericou Didoličovou. Neskôr pôsobil ako lekár v meste Punta Arenas v Chile medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po vojne zotrval istý čas doma, ale sklamaný pomermi sa vracia do Chorvátska, kde zomiera. Jeho telesné pozostatky boli prevezené na Národný cintorín v Matrine.

Kukučín, zrastený od detstva s dedinou, vychádzal pri svojej tvorbe predovšetkým z jej života. Sprvu zobrazoval dedinu vo sviatočnom svetle, sústredil sa na dedinské zvyky a obyčaje. (poviedky Máje, Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja, Hody). Neskôr sa sústredil na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí. Dedinského človeka zobrazuje aj s jeho slabosťami a nedostatkami. Neodsudzuje ich však, je zhovievavý a zobrazuje ich s jemným a láskavým humorom.
Vrcholovou poviedkou takéhoto typu je Rysavá jalovica. Hlavná postava poviedky Adam Krt je z tých dedinčanov, čo si radi vypijú. Autor ho zobrazuje v okolnostiach, v ktorých jeho náklonnosť k pitiu zvlášť podlieha silnému pokušeniu. Krt ide na jarmok, aby predal kapce a kúpil kravu. Na jarmoku sa zmieri so susedom Trnkom a kúpi od neho rysavú jalovicu. Obnovené priateľstvo a kúpu idú zapiť do krčmy. Medzitým sa jalovica spred krčmy stratí. Odviedla ju Trnkova manželka, nevediac, že jalovica je už predaná. Keďže Adam Krt o tom nevedel, vybral sa ju hľadať. Domov sa vrátil až o polnoci, podpitý a bez jalovice. Keď sa zobudil, žena ho vyhnala hľadať stratenú jalovicu. Adam odišiel so slovami, že sa viac nevráti. Medzitým sa vysvetlila aj „strata“ jalovice, ktorú Trnkovci ráno priviedli späť. Adama Krta našli až po troch dňoch na jednej píle, kde vstúpil do služby. Adam vrátil svojej žene peniaze, za ktoré sa na jarmoku opil a sľúbil jej, že odteraz ho už nik neuvidí piť. Poviedka obsahuje mnoho humorných situácií (rozhovor Krta s lavičkou, strach pred mátohou, nemohúcnosť Krta nájsť vlastný dom a pod.). Reč je bohatá na svojrázne výrazy, zvraty, príslovia, porekadlá.
Počas rokov pražského štúdia napísal Kukučín celý rad poviedok, ktoré pokladáme za vrchol jeho krátkej prózy. Dedina a ľud zostali aj v tomto období hlavnou témou jeho poviedok. Pohľad na dedinu je však v nich už hlbší a kritickejší. K týmto poviedkam patria napr. poviedky Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Mišo, Dies irae (Dni hnevu).

V poviedke Neprebudený zobrazil slabomyseľného dedinského husiara Ondráša Machuľu. Ondráš sa nemôže včleniť do života a prostredia dediny, pretože je dušou stále dieťaťom, dedinčania naňho hľadia s útrpnosťou. Až po mládenecké roky si autor všíma jeho osud len stručne. Matka ho musí chrániť pred hnevom otca, ktorému odpadol od srdca. Keď Ondráš osirie, ujme sa ho tetka. Ondráš pod jej opaterou dospieva, ale jeho myseľ je stále neprebudená, blúdiaca v ríši snenia. Ondráš, neschopný chápať reálne svet, sníva rád o princeznej, čo mu prisahá večnú lásku. Raz ho pri snení vyruší Zuzka Bežanovie, richtárova dcéra. Priniesla mu na pažiť obed. Žartuje s ním a Ondráš si namýšľa, že ho ľúbi. Vidí v nej svoju princeznú. Zuzka hrá divadlo: keďže sa práve pohnevala so svojím ženíchom Janom Dúbravovie a chce sa na niekom vyvŕšiť a zvýšiť si sebavedomie, sľúbi Ondrášovi, že sa za neho vydá. Ondráš sa začne vážne chystať na sobáš. Jeho komické prípravy sú spociatku každému na smiech, situácia sa však stane vážnejšou a končí tragicky: Zuzka urýchľuje svoj sobáš s Janom a Ondrášovi nikto nedokáže povedať pravdu. V deň Zuzkinej svadby ho zavrie tetka do komory, aby sa nedostal na svadbu a do domu Bežanovcov. Ondrášovi sa podarí ujsť. Prichádza práve na svadobnú hostinu. Myslí si sprvu, že Zuzka sa preto vydala za iného, lebo on neprišiel. Až potom pochopí pravdu, keď vidí, aká je Zuzka šťastná. Poviedka sa blíži potom rýchlo k tragickému koncu. Počas veselia vznikne požiar. Ondráš sa vrhne do plameňov v maštali, aby zachránil husi. Vtedy padne na neho horiaca povala a pochová Ondráša. Ondráš je postava bezbranná a tragická. Tragická aj v tom, že Ondráš si uvedomuje svoju odlišnosť a vo svojej „neprebudenosti“ často koná úsmevne, komicky, napr. keď si myslí, že k sobášu je najťažšie mať nové šaty, potom je ku svadbe už len „vrabčí krok.“

V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie zobrazil Kukučín svoj názor na upadajúce zemianstvo. Popri týchto prózach sú známe i poviedky so spomienkami na detstvo a školu: Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Vianočné oblátky (vznikli v rokoch pražského pobytu).
Najrozsiahlejšou spomienkovou skladbou je novela Mladé letá, tu mu za námet slúžili zážitky z čias gymnaziálnych štúdií v Revúcej. Dejovú zápletku tvorí láska študentov Miška Jahodu a Ferka Putorisa k rechtorovej dcére Elenke.
Najväčším dielom Kukučína z čias jeho dalmatínskeho pobytu je dvojdielny román Dom v stráni. Látku preň čerpal  z chorvátskeho prostredia. Kukučín v ňom riešil vzťah medzi sedliactvom a statkárstvom.
 
Božena Slančíkova – Timrava (1867 – 1951)
Dielo Boženy Slančíkovej – Timravy predstavuje vrchol kritického realizmu v slovenskej literatúre. Narodila sa v Polichne a umelecké meno Timrava si vybrala podľa studničky za Polichnom. Timrava písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia. Panskú vidiecku spoločnosť i dedinskú chudobu opisuje bez sentimentality a ilúzií. Vo svojich prvých poviedkach opisuje osudy vidieckych dievčat z panských rodín, ktorých jediným cieľom je nájsť si ženícha a vydať sa. K prózam z „panského prostredia“  patria napr. poviedky a novely Za koho ísť, Ťažké položenie, Bez hrdosti, Veľké šťastie. Autobiografický charakter majú diela Skúsenosť (zážitky z obdobia, ktoré prežila v Dolnom Kubíne ako spoločníčka bohatej vdovy, príbuznej P. O. Hviezdoslava) a Všetko za národ (opisuje prostredie svojej mladosti na polichnianskej fare i svojej literatúre začiatky).
K prózam z dedinského prostredia patrí poviedka Tá zem vábna a novely Ťapákovci a Skon Paľa Ročku. Ťapákovci – dej novely sa odohráva na dedine. Celá rodina Ťapákovcov žije pohromade v nezdravom prostredí, šestnásti sa tlačia v jednej izbe. Sú zaostalí, so všetkým spokojní, lipnú na starých zvykoch. V popredí novely stoja dve postavy – Iľa, manželka najstaršieho Ťapáka Paľa a jej švagriná Anča. Obe sú silné osobnosti, v rodine ich prezývajú Iľa – kráľovná a Anča – zmija. Iľa je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je babicou a túži po kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť

Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré, tlačia sa všetci pokope. Ťapákovci si z nej robia posmech, nepáči sa im, že ich Iľa kritizuje. Najnespokojnejšia je Anča – zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolávať hádky medzi Iľou a Ťapákovcami. Anča je jednou z najtragickejších postáv Timravy. Je mrzáčkou, nemôže chodiť, iba sa vláči po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu, prežila vrúcnu lásku, no vie, že ona už nikdy nevestou nebude, hoci vyšíva krásne čepce pre nevesty. Iľa, keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej chalupy. Vyhráža sa, že ho opustí a napokon to aj urobí. Prijme miesto slúžky a rechtorky. Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom.

Skon Paľa Ročku – dej novely je minimálny: tvoria ho spomienky umierajúceho Paľa Ročku. Paľo i deľ je ešte mladý je zatrpknutým človekom, plným nenávisti, ale i výčitiek svedomia. Na smrteľnej posteli uvažuje o svojom živote, najmä o vzťahu k manželke a matke, o svojom ťažkom životnom osude, túži zmieriť sa so sebou i so svetom.
V poviedke Tá zem vábna sa zaoberá problémom vysťahovalectva.
K najrozsiahlejším prácam B. Slančíkovej-Timravy patrí románová novela Hrdinovia. Odohráva sa v časoch 1. sv. vojny. Autorka tu ukázala odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu.
Po roku 1918 Timrava vytvorila aj niekoľko divadelných hier (Chudobná rodina, Páva, ...), ktoré však nedosahujú umeleckú úroveň jej próz.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.2)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021