Zobrazenie človeka v slovenskej dramatickej tvorbe po roku 1945
Dráma po r. 1945 nadväzovala na realistické tradície v dráme. Dramatici sa sústredili na situácie, keď sa hrdina musí rozhodnúť medzi
povinnosťou a túžbou, dobrom a zlom, násilím a humanizmom.
Štefan Králik (1909 – 1983)
- začínal
hrou Mozoľovci, v ktorej siahol po látke zo života ľudu na dedine a konflikt osnoval na majetkových vzťahoch. Táto hra, ako aj
ďalšia – Mozoľovci – pripomína hry Tajovského. Králik bol občianskym povolaním lekár, lekárske povolanie mu pomohlo
preniknúť do ľudskej existencie, duševnej podstaty človeka. Prejavilo sa to v hre Posledná prekážka. V nej doktor Lorenc
hľadá východisko z manželstva, uzavretého z vypočítavosti, v láske k spolupracovníčke Helene. Helena jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa
objaví jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť a zachrániť ho môže len chirurg Lorenc. Ten stojí pre
dilemou, operovať ho a stratiť Helenu, alebo podriadiť sa osobnej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí lekár, i keď jeho utrpenie vzrastie.
Lorencova žena, ktorá roky trpí tým, že si ju muž vzal len z vypočítavosti, nakoniec od neho odchádza. Celý príbeh sa odohráva počas
necelých troch hodín a za tento čas zvíťazil u lekára etický princíp. Je to hra o človeku a zmysle človeka.
Hra bez
lásky – zobrazuje príbeh z vidieka, v ktorom autor odsudzuje predsudky (nepochovať samovraha, hoci sa neskôr ukáže, že išlo o
prirodzenú smrť).
Hra o slobode – rozoberá vzťah medzi vierou a skepsou.
V tragédii Svätá
Barbora sa vracia do roku 1914. Dejiskom hry je Handlová. Vychádzal v nej zo skutočnej udalosti – bol ňou katastrofa v handlovských
baniach, pri ktorej zahynulo 17 baníkov. Autor sa sústreďuje okrem tejto udalosti aj na vykreslenie životných osudov jednotlivých postáv.
V tragikomédiách Vojenský kabát Jura Jánošíka a Rebel je konflikt založený na rozpore medzi pánmi a
chudobou.
Exotický charakter má tragédia Margaret zo zámku. Je to príbeh talianskej herečky Margheity, dcéry chudobného
rybára, ktorá sa z lásky vydala za syna amerického miliardára. Keď lode jej svokra znečistia naftovým odpadom jej rodné pobrežie, postaví
sa na čelo protestujúcich talianskych rybárov proti svojmu svokrovi. Svokor jej berie dieťa, najíma vraha, ktorý Margheritu zastrelí.
Margheritini priatelia potom výbuchom zničia jachtu, na ktorej bol jej svokor s dieťaťom i Margheritiným manželom.
Autobiografické črty
prináša hra Krásna neznáma, ktorej dej sa odohráva v SNP.
Ivan Bukovčan
V historickej
komédii Diablova nevesta vykresľuje príbeh odsúdenia a upálenia poslednej bosorky v Trnave, no autor ňou reagoval na
súčasnosť, na dôsledky kultu osobnosti.
Otázky vzťahu jednotlivca a spoločnosti, morálnej zodpovednosti riešia hry
Pštrosí večierok a Kým kohút nezaspieva. V prvej hre zobrazuje stretnutie maturantov po 25 rokoch. Na
stretnutí si konfrontujú plány a ambície v mladosti so skutočnosťou. Skúšobným kameňom sa stal ich vzťah k triednemu profesorovi, ktorý sa
dostal v 50. rokoch do nepríjemnej situácie a bol zatknutý. Niektorí – zo strachu alebo z podlosti – ho zaprú, nedokážu mu pomôcť.
Správajú sa podľa hesla – „čo ťa nepáli, nehas.“ Zrádzajú tak všeobecne platné ideály v vzťahu človeka k človeku.
V druhej
hre sa vracia do čias 2. sv. vojny. Príbeh sa odohráva istej novembrovej noci v slovenskom mestečku po potlačení SNP. Nemci zatvorili do pivnice
10 rukojemníkom za zabitie nemeckého vojaka a jeden z nich má pre záchranu ostatných dobrovoľne umrieť. Jeden z nich sa nakoniec obetuje, aby
ostatným zachránil život. Hra Zažeň vlka sa odohráva v rokoch kultu osobnosti.
V 60. rokoch vznikli hry Slučka
pre dvoch alebo Domáca šibenica a Sneh nad Limbou.
Peter Karvaš
- v hre
Polnočná omša spracoval tematiku SNP. Dej sa odohráva v období medzi potlačením povstania do hôr a oslobodením. Hlavnou
postavou je ranený partizán, pričom autor poukazuje na rozdielnosť myslenia a správania sa jeho a meštiackej rodiny partizána, ktorá stojí na
strane režimu.
Otázky kultu osobnosti nastolia v hre Antigona a tí druhí. Dej sa odohráva v nemeckom koncentračnom
tábore a so Sofoklovou tragédiou má spoločné porušenie príkazu (tu pochovanie väzňa) a príbuzne znejúce mená.
So zneužitím moci,
ohrozovaním ľudskej slobody sa stretneme v hre Veľká parochňa. Vo forme grotesky tu rozvíja podobenstvo o súperení
holohlavých s vlasatými, čiže myšlienku nerovnosti ľudí.
Aktuálnu súčasnosť so všetkými jej neduhmi zobrazil v hre
Absolútny zákaz. Preto aj bol násilne umlčaný.
Ján Solovič - sa presadil trilógiu Meridián, Strieborný
jaguár, Zlatý dážď. V prvej hre je ústrednou postavou rušňovodič Benedik, čestný a úplne bezúhonný človek. Veľmi zásadový
aj k svojim dvom synom. V závere hry, keď ho rodina najviac potrebuje, zomiera. V druhej časti je stredobodom pozornosti starší syn Iľja,
záporný typ, ľahostajný, karierista a malomeštiak. Mladší syn Miki je vykreslený zasa ako úplne kladná postava, pokračovateľom otcových
ideí. Je hlavnou postavou tretej časti. Miki vystupuje ako uvedomelý funkcionár mestečka a dostáva sa do konfliktu s miestnou fabrikou, ktorá
znečisťuje životné prostredie.
Stanislav Štepka
Jeho zásluhou vzniklo začiatkom 60. rokov v dedine
Radošina Radošinské naivné divadlo (RND). Pôvodným povolaním bol učiteľ a redaktor Učiteľských novín. V roku 1963 mala premiéru
hra Zver sa píše s veľkým z. Ďalšie hry: Jááánošííík, Človečina, Alžbeta Hrozná alebo Krw story, Kúpeľná
sezóna, Pavilón B. Niektoré z hier dosiahli viac než 100 repríz. Mladí Radošinčania boli očarení pražským Smaforom a tvorbou
Šlitra a Suchého, ktorý dokázali inscenovať scénky na aktuálne a historické témy a premiešať ich s piesňami. RND však nie je plagiátorom
Semaforu, ide svojou vlastnou cestou. Ide o humorné ľudové divadlo, ktoré zobrazuje človeka našich čias, ktorý sa častokrát vyskytne z
rozporuplnej situácii a my vidíme jeho slabé miesta. RND zobrazuje aj historické postavy ako jednoduchých a obyčajných ľudí. Popri humore tu
nachádza občas aj tón nostalgie a smútku z mnohých ľudských vecností.
Členmi súboru RND boli napr.: Katarína
Kolníková, Milan Markovič – pôsobil nielen ako herec, aj ako textár, hudobník a spoluautor. Pôsobil tu asi 15 rokov. Od roku 1970 majú v
Bratislave vlastnú stálu scénu.
Lasica - Satinský
Na konci 60. rokov sa zvyšuje záujem o malé
javiskové formy. V rokoch 68 – 70 pôsobilo v priestoroch divadla na Korze divadlo L+S. Obaja autori vystupovali ako dvojica intelektuálov
klaunov. Ich humor často končí nečakanými pointami (čítaj poentami) a kritikou súčasnej spoločnosti. Preto dostali zákaz vystupovať na
slovenskej scéne. Obaja sú tvorcami slovenského moderného kabaretu.
Najznámejšie hry: Soireé (soare = večer),
Radostná správa, Španielska čižma. Známe kabarety: Nikto nie je za dverami, Všetci sú za dverami.
Lasica píše aj básne – zbierka Piesne o ničom. Satinský pôsobil aj ako rozhlasový moderátor a ako spisovateľ pre deti.
d) Slovenčina preberá zo súčasnosti veľa cudzích slov najmä v odbornom štýle, a to z angličtiny (viď výpočtová technika).
Niektoré cudzie slová sa vo výslovnosti a pravopise prispôsobujú slovenčine, napr. laser (lejzr), jouice (džús). Podľa jaz. zákona je
tendencia cudzie slová nahrádzať domácimi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta