Tematika 1. svetovej vojny v dielach slovenských autor

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 755 slov
Počet zobrazení: 6 314
Tlačení: 493
Uložení: 526
Tematikou l. svetovej vojny v slovenskej literatúre sa zaoberali Pavol Országh-Hviezdoslav, Božena Slančiková -Timrava a Milo Urban.

P. O. Hviezdoslav

- reagoval na vojnu lyrickým cyklom Krvavé sonety.  Skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnovým protestom. Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko kleslo. V prvej časti vytvára konkrétny obraz vojny, zobrazuje jej hrôzy a dôsledky pre ľudstvo. Hovorí, že vojna je hrozné zlo a krivda páchaná na ľudstve. V druhej časti ho trápi otázka, kto je za všetku tú hrôzu zodpovedný. Tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín a národov. Odsudzuje vojnu a trápi ho osud Slovanstva a vlastného národa. V záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie usporiadame spoločnosti.

Božena Slančíkova - Timrava
- reagovala na 1. sv. vojnu v novele Hrdinovia. Autorka v tomto diele ukázala odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu. Páni sa za vojnu oduševňujú, robia sa veľkými vlastencami, ale na front posielajú bojovať iných. Takýmto hrdinom slova je notár Baláň, ktorý je „hrdinom" iba dovtedy, kým sám nedostane povolávací rozkaz. Vtedy využije svoje známosti, len aby nemusel ísť na front. Dedinskí ľudia vojnu preklínajú, lamentujú, čo s nimi len bude. Necítia, že by bojovali za svoju vlasť, tušia, že vojna im prinesie iba utrpenie a smrť. Predsa však odchádzajú na front bez veľkých slov a gest. Takto odchádza aj podnotár Širický, ktorý aj keď patrí k panskej spoločnosti, má pochopenie pre ľud a tak isto aj on vojnu odsudzuje a považuje ju za nezmyselné zabíjanie. Na rozdiel od Baláňa však odchádza na front. Zahynie, keď chce pomôcť ranenému ruskému vojakovi. Novela je teda založená na princípe kontrastu a samotný názov je myslený ironicky - týka sa pánov.
Hoci novela predstavuje dedinu ako kontrastný kolektív, všíma si aj jednotlivca v jeho biede a utrpení, ale aj vo vlastnej zlobe. Keď vojna vypukne, Anča Demáková je spokojná, pretože ona je už vdova a vojna jej nemá koho vziať. Zuza Pevková sa poteší, keď sa dozvie, že na vojne padol jej bývalý milý, ktorého jej zvábila iná. Autorka v novele vyjadrila jednoznačne svoj protivojnový postoj.

Milo Urban

- patrí k prozaikom medzivojnového obdobia a slovenskú realistickú prózu obohatil o niektoré avantgardné prvky. V jeho prózach sú prítomné znaky expresionizmu a naturizmu (lyrizovanej prózy).
Urban vstúpil do literatúry novelou Jašek Kutliak spod Bučinky. Veľkú pozornosť vzbudil novelou Za vyšným mlynom, ktorá sa stala predlohou pre libreto Suchoňovej opery Krútňava. Jeho ďalšie zbierky noviel, napr. Výkriky bez ozveny sa viažu k rodnému kraju - k Orave . Zaujímajú ho najmä ľudia, ich duše  a srdcia.

Román Živý bič s tematikou 1. svetovej vojny je sociálno-psychologický román. Patrí mu dôležité miesto v rozvoji modernej slovenskej literatúry. Urban v ňom zobrazil 1. sv. vojnu, ako si ju pamätal zo svojho detstva. Dej románu sa neodohráva priamo na fronte, teda román podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom". Autor ukázal, ako vojna zničila i životy ľudí ďaleko od bojov, za frontom.
Prvá časť románu sa nazýva Stratené ruky, čo symbolizuje bezmocnosť ľudí proti vojne. V centre pozornosti tu stojí tragický osud Evy Hlavajovej, ktorú zvedie notár Okolický, čo nezostane bez následkov. Notár jej sľubuje, že vymôže z vojny jej muža. Eva, hnaná výčitkami svedomia a odsúdená celou dedinou spácha samovraždu - utopí sa. Druhá, časť románu má názov Adam Hlavaj. Pozornosť je tu sústredená na Evinho muža Adama, ktorý zbehne z frontu a ukrýva sa v okolí Ráztok. Dezertáciou sa lak búri proti vojne, jeho vzbura je individuálna. Keď sa dozvie o tragédii svojej ženy, hľadá vinníka . Spolu s nim na konci románu účtuje s notárom Okolnickým a vrchnosťou celá dedina. V centre románu stoja postavy, ktoré sa búria proti vojne a nespravodlivosti pánov, ich vzbura je živelná, pudová. Takéto postavy sú napr. Ilčíčka, jej syn Štefan a Adam Hlavaj. Román má aj kolektívneho hrdinu - je to ľud Ráztok, ktorý hovorí a koná ako jedna postava, preto tento typ románu nazývame aj románom unaministickým (z lát. una anima = jedna duša), Adam Hlavaj je zároveň viacvýzuamová postava - predstavuje samého seba i ľud Ráztok.

Vplyv expresionizmu badať v tomto románe v stvárnení postáv - postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť). Autor často používa vnútorný monológ, dej je neraz prerušovaný lyrickými opismi prírody a opismi prudkých duševných stavov postáv. V lyrických opisoch využíva najmä metaforu a prirovnanie.
Voľné pokračovanie románu Živý bič zachytáva osudy Ráztok od 1. sv. vojny až po koniec 2. sv. vojny - celý cyklus sa skladá z 5 románov - Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014