Obraz 1. svetovej vojny a jej dôsledkov vo svetovej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 196 slov
Počet zobrazení: 5 413
Tlačení: 482
Uložení: 469
Prvá svetová vojna nútila človeka uvažovať o jej podstate, príčinách i spôsobe ako zabrániť jej opakovaniu. Toto všetko sa odrážalo v umení, najmä v literatúre. Spisovatelia odsudzovali nespravodlivú vojnu, odhaľovali jej neľudskosť. Najväčšiu ťarchu vojny niesli európske štáty a čiastočne USA. Preto vojnová problematika prenikla najviac do týchto literatúr.

Ernest Hemingway
(1899 – 1961)
- sa zaoberal tematikou 1. sv. vojny v americkej literatúre. Patril k tzv. stratenej generácii (Lost Generation). Ide o generáciu odmietajúcu vojnu. Napriek odlišnosti autorských programov, všetkých predstaviteľov tejto generácie spájajú osobné zážitky z 1. sv. vojny, dočasný pobyt v Paríži, odmietanie amerického sna o bohatstve a úspechu, odmietavý postoj k tradičným hodnotám a uvoľnený spôsob života. Prvým románom stratenej generácie bolo Hemingwayovo dielo Slnko aj vychádza.

Termín stratená generácia sa pripisuje americkej intelektuálke a spisovateľke Gertrude Steinovej, ktorá v medzivojnovom Paríži organizovala stretnutia avantgardných výtvarníkov, hudobníkov a spisovateľov.
Ernest Hemingway patril k prvým Američanom, ktorí sa zúčastnili 1. sv. vojny. Bol ranený na talianskom fronte. Ako zahraničný spravodajca veľkú časť medzivojnového obdobia prežil v Európe. Zúčastnil sa aj španielskej občianskej vojny. Po vojne žil striedavo na Kube a na Floride a často navštevoval Afriku ako poľovník a Španielsko kvôli býčím zápasom. Pod vplyvom týchto zážitkov sa hrdinovia jeho diel stávajú symbolmi sily a mužnosti, odvahy a nebezpečenstva, čo tvorí hlavnú tému jeho próz. Štýl E. Hamingwaya sa vyznačuje až publicistickou jednoduchosťou s prvkami reportáže. Jeho literárnu technikou nazývali technikou ľadovca, pretože iba z náznakov a dialógov si mal čitateľ vytvoriť celkový literárny zážitok.
Na 1. sv. vojnu reagoval románom Zbohom zbraniam.

Námetom je ľúbostný vzťah anglickej ošetrovateľky Catheriny Barkleyovej a amerického poručíka Frederika Henryho, ktorí dezertuje z talianskeho frontu do Švajčiarska. Tam Catherine pri pôrode zomiera. Henry odchádzal na vojnu s myšlienkou boja za slobodu. Nemá vysvetlenie na to, prečo prišiel bojovať do Talianska. Skôr to chápal ako nejaké dobrodružstvo. Postupne spoznáva na vlastnej koži šialenstvo vojny, jej hrôzy a začne ju odmietať. Dôsledkom toho je jeho dezertácia z armády. Vojna ho ranila fyzicky – bol ranený – ale oveľa viac psychicky, keď ho zasiahla cez smrť ženy, ktorú miloval. Catherinina smrť navonok s vojnou nesúvisí, ale predsa je dôsledkom jej chaosu, hrôzy. Vzťah Henryho a Catheriny nebol spočiatku založený na láske. Obaja chceli vo svojej spoločnosti zabudnúť na chvíľu na vojnu. Henry tento vzťah pociťoval ako dobrodružstvo a Catherine ako hanebnú hru. Postupne sa stali jeden pre druhého všetkým a verili si. Ich šťastie trvalo ešte niekoľko mesiacov vo Švajčiarsku až do Catherininej smrti.

V známej pasáži prirovnáva autor zabíjanie vo vojne k chicagským jatkám a odmieta slová ako posvätný, slávny, obeť a česť: „Vždy ma uvádzali do rozpakov slová posvätný, slávny a obeť ... Počúvali sme ich, niekedy sme pritom stáli v daždi, tak ďaleko, že sme ich ani nepočuli ... a ja som nič posvätného nevidel a na slávnych veciach nebolo nič slávneho a obete boli ako chicagské jatky, keby tam nič nerobili s mäsom, iba ho zakopávali do zeme.“ Román sa vyznačuje jednoduchým štýlom. Má zvláštnu atmosféru lásky a umierania a patrí do línie pacifistických románov.

Z čias španielskej občianskej vojny je román Komu zvonia do hrobu. Zachytil tu posledné tri dni života amerického učiteľa Roberta Jordana v Španielku a jeho účasť na nebezpečnej bojovej operácii, pri ktorej zahynie. Ako kontrast k tragickej línii je tu opäť romantický ľúbostný vzťah k Španielke Márii.
Vyvrcholením Hemingwayovho diela, do ktorého sa premietli jeho kubánske zážitky, je novela Starec a more. V nej starý rybár Santiago zápasí o obrovskú rybu, ktorú nakoniec pritiahne na breh ako ohlodanú kostru. Myšlienkou tohto diela je, že človeka možno zničiť, ale nikdy nie poraziť. Za toto dielo dostal v roku 1945 Nobelovu cenu.
Hemingway bol zakladateľom modernej americkej poviedky – Hlavné mesto sveta – o mladých Španieloch, ktorí túžia stať sa toreadormi a pri fingovanom býčom zápase dôjde k tragédii.

Ako majster krátkych foriem sa prejavil aj v zbierke poviedok 49 poviedok.
 V posledných rokoch života trpel Hemingway ťažkými depresiami a strachom zo spisovateľskej nemohúcnosti, čo ho dohnalo až k samovražde.
 
Romain Rolland (1866 – 1944)
- ďalším predstaviteľom, ktorý zobrazil 1. sv. vojnu, bol francúzsky predstaviteľ. Bol profesorom hudobnej vedy na Sorbonne v Paríži. Jeho dielo zvlášť poznačil vzťah k hudbe a k životu L. van Beethovena, o ktorom napísal aj zaujímavý životopis.

Na udalosti 1. sv. vojny reagoval novelou Peter a Lucia. Novela je komponovaná na kontraste idylického vzťahu dvoch mladých ľudí a neľudskosti vojny, kvôli ktorej napokon hynú pri bombardovaní Paríža v chráme, kam sa prišli zasnúbiť. Hlavnými postavami novely sú študent Peter a amatérka maliarka Lucia. Spoznali sa v metre počas bombardovania Paríža. Peter bol 18-ročný mladík jemnej povahy a nežného srdca. Preto ním vojna otriasla. Pochádzal z dobrej meštianskej rodiny, v ktorej síce bola láska, dobrosrdečnosť, ale nie dôvernosť. Dôvernejší vzťah mal istý čas len s bratom Filipom, ktorého zbožňoval, ale Filip musel narukovať a už pri prvej dovolenke ho Peter nespoznával. Filip, otrasený vojnou, sa uzavrel do seba a vzťah medzi bratmi ochladol. Keď sa Peter zoznámil s Luciou, našiel u nej to, čo stratil pri Filipovi. Láska sa obom stála útočiskom pred zlým svetom. Vo svojich citoch sú spočiatku plachí, boja sa priamo slovami vyjadriť svoju lásku. S Luciou spoznáva Peter aj naozajstné ťažkosti života, ktoré si neuvedomoval, pretože ich nemal. Lucii sa nežilo tak dobre ako Petrovi, musela matke pomáhať zarábať na živobytie. Láska medzi Petrom a Luciou sa však od začiatku nesie v znamení smrti. Je v podobe poplachov, zážitkov Petrovho brata na fronte, symbolom smrti je i rusovlasé dievčatko. Obaja umierajú na Veľký piatok.

V diele je dôraz na vnútornom citovom svete hlavných postáv, ktorý je v ostrom kontraste s vonkajším svetom. Preto sú tu časté vnútorné monológy, autor využíva úvahový slohový postup. Príbeh sa neodohráva na fronte, ale v zázemí, čím chcel autor poukázať na to, aký tragický osud môže vojna pripraviť i tým, ktorí sa jej priamo nezúčastňujú. Najtragickejšie je, že zomierajú nevinne mladý ľudia.

Jeho ďalšie diela sú román Ján Krištof bol pre epickú šírku nazvaný aj román – rieka. Spája dve životné línie – z Beethovenovho života. Vývoj postavy sleduje na pozadí historických zmien Nemecka od konca 19. stor. až po 1. sv. vojnu.

Obrazom meštiackej spoločnosti, postavenia a emancipácie žien v nej sa zaoberá román Očarená duša.
Najčítanejším románom je dielo Colas Breugnon s podtitulom Dobrý človek ešte žije. Je to historická próza o človeku, ktorý nachádza šťastie v pomoci ľuďom počas morovej epidémie.

Rolland je známy aj ako dramatický autor. Vydal cyklus desiatich hier nazvaných Divadlo revolúcie, najznámejšia je Hra o láske a smrti.

Erich Maria Remarque
(1898 – 1970)
- zobrazil tematiku 1. sv. vojny v nemeckej literatúre. Bol priamym účastníkom vojny, kde bol ranený a potom pôsobil ako učiteľ a redaktor protifašisticky orientovaných časopisov. V r. 1933 fašisti verejne pálili jeho knihy a neskôr bol pozbavený nemeckého občianstva. Žil v USA a vo Švajčiasku.
Jeho román s tematikou 1. sv. vojny Na západe nič nového patrí do pacifistickej línie literatúry. Autor tu zachytil psychiku mladých ľudí, ktorí priamo zo školských lavíc odišli do zákopov, kde strácajú postupne ilúzie o kultúrnych hodnotách a ich život sa redukuje na základné biologické potreby. V odchode na vojnu boli podporovaní nacionalistickou výchovou svojho profesora. Rozprávačom románu je Paul Bäumer, ktorý expresionalistickými vyjadrovacími prostriedkami zachytáva rôzne podoby smrti, vraždenie, citovú otupenosť. Iróniou osudu hynie temer na konci vojny, keď sa nijaký útok nekoná. Noviny vydajú vtedy stručnú správu: „Na západe nič nového.“ Protipólom vraždenia sú časti o kamarátstve a lojalite. Autor použil v románe prostriedky modernej reportáže.

Voľným pokračovaním tohto románu je román Cesta späť, v ktorom hovorí o osudoch tých chlapcov, ktorí prežili.
K 1. sv. vojne sa vracia ešte v románe Traja kamaráti, ktorého hlavnou ideou je, že kamarátstvo a láska nepoznajú ani politické, ani národné hranice.
Román Víťazný oblúk zobrazuje príbeh emigrantov v Paríži, podobne tematiku emigrácie zobrazil v románe Nebo nepozná obľúbencov hovorí o vzťahu automobilového pretekára k chorej dievčine.
Remarque je jedným z predstaviteľov stratenej generácie a predstaviteľom expresionizmu v nemeckej literatúre.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.4)

Diskusia: Obraz 1. svetovej vojny a jej dôsledkov vo svetovej literatúre

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020