Nové smery v slovenskej medzivojnovej poézii
Spoločenské podmienky:
- zničené hospodárstvo,
- sklamanie obyvateľstva,
- 1919 - obnovenie činnosti Matice
slovenskej, vznik SND a UK
- Obnovenie vydávania niektorých časopisov (Slovenské pohľady)
- október 1918 - vznik ČSR
- 1921 -
vznik prvej KSČ - ovplyvnil Časť literatúry
Literárne podmienky:
- Matica slovenská
- literárne smery;
stratená generácia, francúzsky surrealizmus a symbolizmus, pokus o socialistický realizmus v ZSSR (Gorkij), uplatňovanie jeho princípov u
nás
- „Okná Európe dokorán" - mali sa sem dostať zahraničné diela, ale zvíťazil socialistický realizmus
Slovenská medzivojnová poézia:
1. dav (Novomeský, Clementis, Poničan),
2. nadrealizmus (Fábry, Zary, Reisel),
3.
symbolizmus (LukáČ),
4. vitalizmus (Smrek),
5. katolícka moderna (Silan).
Ján Smrek - vitalizmus
Vlastným menom Čietek. Mal pohnuté detstvo, osirel ako malé dieťa. Vyštudoval za učiteľa, ale vyskúšal rôzne zamestnania. Precestoval
veľa a napokon ostal pri literatúre. Za celoživotné dielo dostal titul národný umelec.
Tvorba: Hlavnými témami jeho diel boli človek,
láska, život.
Smrek veľmi rýchlo prekonal svoju tendenciu k symbolizmu - zbierka Odsúdený k večitej žízni. Hneď touto
prvou zbierkou zaujal literárnu kritiku, ktorá sa o ňom vyjadrila ako o rodenom básnikovi.
Ďalšia zbierka Cválajúce dni je
napísaná v inom duchu a predstavuje zlom v básnikovej tvorbe. Motív cválajúcich koní a jazdcov sklonených nad ich planúce hrivy, motív
rýchlo utekajúcich dni navodzuje atmosféru vitality, radosti zo života a optimizmu – princíp vitalizmu. Smrek sa stal základným
predstaviteľom slovenského vitalizmu. Touto zbierkou predstavil novú poetiku, ktorá je uchvátená závratným rytmom života.
Ďalšie zbierky: Božské uzly, Iba oči sú zbierky, v ktorých sa najviac inšpiroval českým poetizmom. V zbierke Božské uzly
sa nachádza aj jeho najmilšia báseň Balada čerešňových kvetov - je spojená s básnikovým domovom a osobnými skúsenosťami. Podarilo sa mu
v nej vyjadriť poéziu a krásu mladosti. Báseň Oči zo zb. Iba oči je jednou z najkrajších lyrických básni, ktoré Smrek napísal. Je
chválou na občas nedocenený ľudský zmysel - zrak. Hovorí o tom, že oči sú zrkadlom duše i našou rečou a môžeme v nich Čítať, aké sú
medziľudské vzťahy. Básnik pripomína, že zrakom môžeme vnímať aj krásu prírody, aj vďačnosť a prítulnosť zvierat.
Významná je jeho ľúbostná lyrika - zbierka Básnik a žena. Podnetom ku vzniku tejto zbierky bol vzťah muža a ženy, ich postupné
zblíženie a definitívny rozchod. Ide o lyrický príbeh postavy básnika a ženy, ktorý je motivovaný jednotlivými ročnými obdobiami a
stretnutím po
10 rokoch (5 časti).
Ďalšie zbierky: Zrno - motívy rodnej zeme Hostina
Hostina
Studňa
Poézia - moja láska – sebareflexie. Knižka poézie pre deti - Maľovaná abeceda.
Sformovala sa skupina DAV -
Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clememis - ide o občiansku lyriku písanú pre dav (ľudskú masu).
Ladislav
Novomeský - dav
- pôvodným povolaním učiteľ. Neskôr pôsobil ako novinár a redaktor. Za svoju revolučnú
činnosť bol i viackrát väznený v Ilave. Bol členom prvej ilegálnej slovenskej národnej rady. Po vojne pôsobil ako prvý minister školstva.
Istý čas bol predseda Matice slovenskej. V 50-tych rokoch bol odsúdený na 10 rokov. Neskôr rehabilitovaný (prepustený) a vrátil sa k poézií.
Dostal titul národný umelec. Celý život chcel vniesť poéziu do revolúcie a revolúciu do poézie. Tvorba:
I. časť tvorby: Úvodná
zbierka Nedeľa je poznačená sociálnym cítením. Jej hlavným námetom je ľudská tragika. Každá báseň predstavuje osobitný príbeh.
Zbierka je ovplyvnená francúzskym surrealizmom. Báseň je poctou k tomuto avantgardnému smeru. V básni Fiasko rozpráva o mladej krajčírke,
ktorá šije prekrásne šaty, ale sama nemá v čom ísť na tanec. Zb. Romboid je venovaná pamiatke Janka Kráľa. Príznačný pre ňu je príklon
k poetizmu, hra s obrazom a slovom a sociálna melanchólia. Najznámejšia báseň z tejto zbierky je Červená a čierna. Čierna symbolizuje
smútok a ťažkú prácu baníkov, červená ľudskú krv. Touto zbierkou básnik akoby dozrel.
Zb. Otvorené okná - Názov je symbolický,
vyjadruje vplyv európskej literatúry na slovenskú. Báseň Aeroplán nad mestom - autor obdivuje objavy aviatiky (letectva), pretože nám
„otvárajú okná" do Európy a do sveta. V každej básni môžeme nájsť čosi podobné, čo posúva ľudstvo vpred.
Zb. Svätý za
dedinou - v nej vyjadruje smútok nad dehumanizáciou ľudstva a degradovaním poézie.
Odcudzuje násilie, vojnu a fašizmus. Z tejto
zbierky báseň Španielska oblohu:
Motto:
Až sa zas budú básne čítať,
a v ľuďoch ľudí poznáš zas,
až roztopí sa v mútnych vodách
jesenný sneh i mráz,
jak úbohý bol, povieme si,
čas pušiek, dýk a náreku,
v ktorom
bol básnik nepotrebný
a človek cudzí človeku
Motto, ale i celá zbierka signalizuje nástup fašizmu - čohosi zlého.
Zb. Pašovanou ceruzkou - básne z Ilavy. V nej spája osobné s nadosobným.
II. časť tvorby: - druhé obdobie jeho tvorby po nútenom i
dobrovoľnom odmlčaní sa. Ide o
poéziu trochu iného druhu. Prvá skladba Vila Tereza vychádza z konkrétnych udalostí a je oslavou VOSR.
Ďalšie zbierky: Do mesta 30 minút, Stamodtiaľ a iné sú osobnou reflexiou vlastného života a tvorby. Posledné dielo (napísal ho na sklonku
svojho života) Dom, kde žjem je básnický cyklus, kde sa autor zamýšľa nad minulosťou nás všetkých. Za jediné negatívum Novomeského
tvorby rnožno považovať fakt, že neustaté hľadal spoločenskú funkciu poézie. Napriek tomu bol veľkým básnikom a veľká časť jeho
poézie je nadčasová.
Nadrealizmus
- r. 35 - 45. Ide o slovenský surrealizmus, ktorý si zvoli názov
nadrealizmus. Cieľ: boj proti konvenciám (pravidlám básní), meštiactvu. Chceli, aby poézia mala nielen nový obsah, ale aj novú formu. Chceli
niečo nové v poézii. Zdroj: sen, podvedomie. Metóda: automatické písanie.
Charakteristické črty:
- proti
harmonickej kráse stojí krása kŕčovitá,
- láme sa bariéra medzi snom a skutočnosťou,
- mnoho významovosť,
- uvoľnenie
verša, zmazanie interpunkcie,
- používanie tzv genitívnych metafor,
- forma básnického pásma (nie strofy).
Hlavní
predstavitelia: Rudolf Fábry, Štefan Žary, Vladimír Reisel, Július Lenko, Michal Považan, Mikuláš Bakoš.
Ideoví vodcovia: M.
Bakoš, M. Považan.
Rudof Fábry
- je autorom programovej zbierky nadrealizmu Uťaté ruky. Táto zbierky
bola chápaná ako provokácia, odmietala literárne tradície a vytvárala nové básnické umenie detských riekaniek. Literárna kritika
nadrealizmus - zbierku odmietala. Jediný, kto sa nového prúdu zastal bol Laco Novomeský.
Druhou zbierkou Vodné hodiny, hodiny piesočné sa
nadrealizmus rozvinul. Vrchol jeho nadrealistickej tvorby predstavuje zb. Ja je niekto iný. V nej básnik hľadá svoje miesto v odľudštenom svete.
Vidíme jeho rozorvanosť a rozdvojenosť osobnosti, ktorá zodpovedá dobe. Hovorí o úpadku morálky a dúfa v lepšiu budúcnosť. Je
napísaná v 2 častiach - pásmach: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom. Pritom Féneom je sám autor ako lyrický hrdina.
Katolícka moderna
Kresťanská poézia má u nás dlhú tradíciu. Hlásil sa k nej Kollár, Hollý, Bernolák,
niektorí Štúrovci, Hviezdoslav i ďalší. Nachádzame u nich náboženské reflexie. Uvažujú o zmysle života, častokrát vedú s Bohom
dialóg. Existuje tiež skupina katolíckych kňazov, ktorí tvorili v náboženskom duchu a boli pritom vždy ovplyvnení príslušným literárnym
prúdom (symbolizmom, existencionalizmom, mysticizmom). Ich poéziu možno rozčleniť na nadčasovú a časovú. Nadčasová sa vyjadrovala v otázky
bytia, časová k súčasným otázkam. Najvýznamnejší predstavitelia: Rudolf Dilong, Ján Haranta, Pavel Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Karol
Strmeň.
Symbolizmus
Emil Boleslav Lukáč
- patri k predstaviteľom symbolizmu a
už jeho raná tvorba je poznačená dielami Krasku, Baudelaira. Hneď vo svojej prvotine s názvom Spoveď sa vyznáva zo svojich smútkov a
bolestí. Sám nebol profesionálnym spisovateľom, pracoval na hudobnej akadémii.
Jeho druhá zbierka Dunaj a Seina je postavená
na kontrastoch. Básnik študoval v Paríži a svoje bohaté skúsenosti využil aj pri tejto zbierke. Stavia do kontrastu dedinu a mesto, domov a
cudzinu, pričom domov mu vychádza mravne čistejší a cudzina a mesto sú podľa neho plné „mamu a jedu". Báseň
Taedium
urbis (Hnus z mesta) - pre básnika znamená Paríž neustále nebezpečenstvo, zvádzanie a stavia ho do protikladu so skromným mlčanlivým
domovom, ktorý je mu vzácnejší nad všetky veľkomestá. - sonet.
Básnik sa prejavil aj v ľúbostnej lyrike:
Zb. O láske
neláskavej - Lásku chápe ako rozporuplný cit, ktorý má v sebe veľa paradoxov a prináša častokrát viac bolesti a utrpenia než radosti a
slasti. Lukáč sa vyžíva v utrpení – princíp symbolizmu.
Báseň Paradoxmi - človek potrebuje ku šťastiu trochu pochybnosti Úryvok,
ktorý vyjadruje práve ten paradox:
„Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím
uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy
pochybnosti
nám láska rastie. "
Počas vojny (zbierky): Moloch, Stĺp hanby, Bábel, Dies irae, Spev vlkov.
Bohatá
prekladateľská tvorba.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta