Tisícročná včela - Jaroš

Tisicročná včela
-dedinský, generačný román, rodiny Pichandovcov s historickým pohľadom na obdobie druhej polovice19. storočia do roku 1918.
Myšlienka: človek aby prežil je predurčený na prácu, podobne ako včely.

Charakteristika postáv:
Martin Pichanda – 51r.manžel a otec troch detí, bol murár, roľník. Zaujímali ho mapy a podľa toho dostal prezývku- „geograf“. Je láskavý, má rád svoje deti, vychováva ich najlepšie ako vie. Nechodieva do kostola, číta ateistické listy, knihy a často mal rúhačske reči. Zadusí sa sklom, ktoré nechtiac prehltne keď „hltá“ kúsky zľadovateného vína .Po smrti sa v truhle predĺžil o 5cm.
Samko – zostal bývať s rodinou u svojho otca. Staral sa o včely- dostal prezývku- „Včela“

Chodieva s otcom na múračky, neskôr berie už aj svojho syna ale keď ho zastrelia zanevrie na murárstvo i na politické zhromaždenia. Presťahuje sa do mlyna, ale ani tam nezbohatol iba tvrdo pracoval a neustále čakal na zmenu.(chcel aby sa štáty vzopreli proti maďarom). Zanevrie na Boha,
tak ako jeho otec číta ateistické knihy a nechodieva do kostola. Jeho žena len narieka, že čo s ním po smrti bude.

Valent – vyštuduje právo v Prahe. Doma ho čaká jeho láska Hanka, lenže on ju zradí hneď 2x. V Prahe počas štúdii sa zaľúbi do Lídie a keď príde domov ožení sa s Hermínov, ktorá nie je na prvý pohľad pekná ale vidí v nej „oheň“, priťahuje ho. Snaží sa urovnať vzťah s Hankou ešte pred narodením ich dieťaťa ale ona sa s ním nechce zhovárať.

Kristína – za muža si zoberie Mateja, ktorý neskôr zomrie, keď ho privalí v hore drevo. Kristína dieťa potratí. Už za Matejovho života chodieva za ňou Julo, ktorý je do nej zamilovaný a túži aby mu dala dieťa ktoré mu jeho žena Matilda dať nemohla. Najskôr ho Kristína odmieta a bojí sa ho ale po Matejovej smrti ho začína mať rada. Pri delení majetku po otcovej smrti sa ukáže ako najpraktickejšia a celé delenie má už vopred premyslené, kým Samkova Mária sa ukáže majetnícky, lebo jej matka poradila čo má žiadať.

Dej a ukážky:
Dej sa odohráva v malej dedinke Hybe pod Tatrami.Ľudia sa živia roľníctom ale nie každý dokáže vyžiť z toho „mála“ a preto chlapi, aby uživili svoju rodinu chodia do sveta zarábať ako murári- na tzv. múračky. Aj Martin Pichanda je roľník, ale aby si viacej privyrobil chodieval s partiou stavať domy do Tisovca, ale aj do Maďarska. Pri prácach pri dome, na poli mu pomáhali jeho dvaja synovia. Keď bolo treba chystať drevo na zimu museli chodiť s ním. Po namáhavaj práci si vždy radi odýchli. Samo rád odpočíval v včelíne a častokrát sa mu snívalo, že ho zvádza včelia kráľovná. „Poď, poď ľahni si ku mne, ľahni si so mnou -prihovorila sa včelia matka Samovi a zvodne sa na neho usmiala. Ja som ti, Samko môj, tisícročná včelia matka. Ja jediná nikdy nezomieram a zostávam i prebývam v úli. Viem všetko o tvojich predkoch, o tebe, o vás všetkých...Mňa by si si mal zobrať za ženu“ Martinove deti rýchlo časom dospievajú. Každý má už svoju tajnú lásku. Valent ľúbi Hanku ale postupom času ho začne priťahovať Hermína, ktorú chodil doučovať. Začalo sa leto a chlapi šli kosiť seno.

Na ženy v tom období zostal na starosť celý dom. V tomto čase odchádzajú muži na múračky.So svjou partiou odchádza aj Martin. V Tisovci, kde rekonštrulujú dom, na vlastné oči uvidia Š.M.Daxnera, ktorý ich pozve na návštevu a spoločne spomínajú na obec Hybe, na revolučný rok.. Po odstupe času sa konajú v dedine svadby. Kristína sa vydala za Mateja, Samo si zobral Máriu. Valent študuje právo v Prahe, kde má milenku Lídu. Po ukončení štúdii z Prahy rýchlo odchádza, pretože Lída čoraz viac na neho naliehala, že musí zostať s ním, že je len jeho. Po návrate domov dostane hneď pozvanie k Haderpánovcom. Hermína ho privíta s veľkým nadšením a jej otec mu pomôže nájsť prácu. Pri jeho dome ho už čaká Hanka s ktorú „zvedie“ a za ženu si zoberie Hermínu. „Sám si nerozumel, Hermína ho priťahovala ako žena, hoci Hanku ľúbil.“ Manželstvo Mateja a Kristíny je po 10 rokoch bezdetné. Mateja privalilo v hore a umiera. Kristína ostáva sama. A to využíva Julo, ktorý začne za ňou čoraz častejšie chodiť. Martin po 50tke čoraz viac upadá, jeho žena tuší, že nebude žiť dlho.

Bojí sa jeho rúhačstva a bola by rada, keby sa vrátil k cirkvi a šiel s ňou na spoveď. „Ja viem prečo si ty tak zrazu ochorel, na spoveď sa ti nechce! Či chce alebo nie, to je teraz vedľajšie. Sama vidíš, že kľačať nemôžem.. Hanbu ti do kostola robiť nepôjdem, ešte by som niekoho postojačky urazil...A s kým pôjdem na spoveď, vari sama? Keď nemáš s kým ísť, zober si psa. Aj jemu sa možno treba vyspovedať. Nebreše, beťár, ako treba...“ V januári 1904 zmrzlo Martinovi na pôjde ríbezľové víno. Nechtiac sa mu fľaša rozbila a zmrznuté kúsky hlce, čo sa mu stane osudným pretože v jednom kúsku ľadu zostane črep zo skla ktorým sa udusí. Po otcovej smrti si rozdelia majetok a Valent prenechá svoj podiel bratovi Samovi, lebo sa odsťahuje so svojou ženou do LM. Samo, zháňa starú murársku partiu do roboty. Berie so sebou aj najstaršieho syna Jána, ktorého zastrelili policajti a umiera. Samo sa vracia domov. Zanevrie na celý svet. Narodil sa mu syn Marek a to ho trochu upokojilo. V dedine zabilo mlynára a tak sa Samo púšťa na mlynárske remeslo. Opravil mlyn a mlel pre celú dedinu. Darilo sa mu dobre. Takto to šlo z roka na rok, až vypukla vojna. . Kým Samko ostáva „sedliakom“ jeho brat Valent sa stane pánom. Odsťahuje sa z dediny do mesta a dostane miesto sudcu. Začala sa vojna a muži museli ísť do vojny. Všetci Samkovi synovia okrem Mareka a Samka musia narukovať. Pichanda spolu s priateľom sa dostávajú do Ružomberskej väznice za demonštrácie. Po polroku, po vyhlásení republiky ich z veznice pustia a vracajú sa domov.