Lyrizovaná próza

Lyrizovaná próza

Lyrizovaná próza – próza naturizmu

– koniec 20. rokov – silnie v slov. literatúre a aj v iných európskych, tendencia lyrizovať prózu

– používajú sa – metafora, personifikácia, prirovnania, bás. Prívlastky = umelecké lyrické prostriedky

– predchodcovia: J.C. Hronský , M. Urban

– snaha o lyrizáciu vrcholí v 30. rokoch 20.storočia = próza NATURIZMU

– odvodené od natura (príroda)= prirodzenosť, živočíšnosť

– hl. predstavitelia: Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, D. Chrobák, F. Švantner

– tvorbu naturistov ovplyvňujú švajčiarsky a francúzsky regionalisti – koncepcia prírodneho človeka( je zžitý s prírodou)

– hľadajú živ. hodnoty v človeku, v prírode

– nesústreďujú sa na spoločenské problémy ako bieda, hlad, vojna ale na základné životné hodnoty, na medziľudské vzťahy, na vnútorný svet postáv

– ich diela sa odohrávajú v mýtickom, baladickom svete(postavy sú mýticke, tajomné)

– predstavitelia prózy naturizmu využívajú- moderné rozprávačské a kompozičné postupy

– obohatili prózu o nové prvky

– diela sa odohrávajú v prostredí prírody – VRCHÁRSKE PROSTREDIE

– odmietajú mesto a jeho morálku

– dôraz na vnútro(city, prežívanie udalostí) postáv, nie na dej (oslabený)

– hl.postavy: sú výnimočný zvláštny ľudia, žijúci v dôvernom styku s prírodou; konajú pudovo a živelne pod vplyvom silných emócií; hlboko citovo založení

– nezobrazujú: historické ani spoločenské prostredie

– nie je známe miesto ani čas deja

– využívajú prvky ľudovej slovesnosti, najmä rozprávok (zviera- symbol dobra)

– konflikt: DOBRO vs. ZLO

– motívy – lásky, priateľstvo, detstvo

– 3 mýty – lásky, života, prírod