Od antiky po renesanciu

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Maturita
Dátum: 22.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 108 slov
Počet zobrazení: 4 983
Tlačení: 364
Uložení: 412
Od antiky po renesanciu
 
Otázka z literatúry:
Charakterizujte literatúru v období od antiky po renesanciu. Zamerajte sa na človeka, myslenie, vzťah k ľuďom a Bohu.

Porovnajte hrdinov a ich filozofiu.

Antika
antiqus (lat)- starý, starobylý
Antická literatúra zahŕňa grécku a rímsku literatúru, rozvíjala sa v období medzi 7.st. pr. Kr. až 5 st. po Kr.
 
Grécka literatúra:
Časomiera- spôsob veršovania na základe pravidelného striedania krátkych a dlhých slabík , využívaný v gréckych básňach
Časomerné stopy:

- trochej –U dáva
- daktyl –UU dávame
- spondej – – páví
- jamb U– volá

krátka slabika = jedna dĺžka- móra
dlhá slabika = dve móry
v jednom časomernom verši mohlo byť:
- 6 stôp- hexameter- 6 daktylských alebo spondejských stôp
- 5 stôp- pentameter

Ak sa pravidelne striedal hexameter s pentametrom vzniklo žalospevné dvojveršie- elegické distichon.
 
1. epika:
epos- veršovaný epický žáner veľkého rozsahu, bohatý a rozvetvený dej, hrdinovia majú výraznú podobu, obsahuje -propozíciu- stručné zhrnutie deja
-invokáciu- vzývanie múzy
-in medias res- priame uvedenie do deja
 
Homér
Ilias- epos pojednávajúci o Trójskej vojne→ trójsky princ Paris unesie Helenu,
manželku spartského kráľa
Odysea- témou návrat hlavného hrdinu Odysea z trójskej vojny do vlasti , kde ho čaká manželka Penelopa a syn, cesta trvala 10 rokov a bola plná prekážok, hlavnou myšlienkou Odysei je túžba po domove a manželská vernosť, Odysea je dobrodružnejšia a mladšia
 
Ezop
-bájky, napr. Jupiter a opica
 
2. lyrika:
Sapfó- osobná lyrika- Óda na Afroditu
Alkaios- veselé pijanské piesne
Anakreón- písal o láske, víne a bezstarostnom živote, takýto typ poézie sa nazýva anakreónska poézia

3. dráma
kalokaghatia- životná filozofia Grékov- krása tela aj ducha
katarzia- vnútorná očista diváka/postáv
Písali sa komédie aj tragédie.
Grécka tragédia si zachovala na rozdiel od dnešnej spojenie slova, hudby a tanca, iba dialogické časti sa recitovali
tragédia- najstarší dramatický žáner, ktorého hlavným znakom je boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami, hlavný hrdina musí v boji zahynúť, lebo ani výnimočnými schopnosťami obdarený jedinec nie je schopný víťaziť nad nepriateľmi alebo zdolať nepriazeň osudu.
Znaky antickej tragédie:
• text je veršovaný, 6-stopový jamb
• každá hra musela mať 3 základné pravidlá:
1. jednota miesta- dej sa musel odohrávať na 1 mieste→ nemenili sa scény
2.  jednota času- dej nesmel presiahnuť 1 deň, toto videlo básnikov k obmedzeniu sa na podstatu, hra musela vyvrcholiť tak, aby viedla diváka ku katarzii→ vyžadoval to Aristoteles
3.  jednota deja- hra mala len 1 dejovú líniu
• scéna sa odohrávala pod šírym nebom
• prítomnosť chóru- nadobudol pevné miesto v gréckej dráme, tvorilo ho 12-15 členov, vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy, viedol dialóg s hercom- protagonistom, inak celý dej tvoril spev a tanec
• grécka tragédia mala 3 hercov, tým sa znížila funkcia chóru len na hudobné zložky
využitie deus ex machina
Najvýznamnejší dramatici:
Aischylos- považovaný za otca tragédie, Peržania, Prosebnice
Sofokles- Kráľ Oidipus, Antigona, Elektra, Trachyňanky
Euripides- Orestes, Medea
Aristofanes- komédie Oblaky, Jazdci
 
Antigona
tragédia, má 3 časti
prológ
5 dejstiev
epilóg
Podstatou sporu medzi Antigonou a Kreonom je, že Antigona chce zachovať vernosť starým morálnym príkazom- pochovať svojich mŕtvych, kráľ chce svojím zákazom viac ako boh. Dej tragédie nie je motivovaný zásahom vyššej moci. Na jednej strane stojí Antigona a oproti nej autorita štátnej moci predstavovaná kráľom, Antigona je ochotná obetovať život v mene vyššej božskej moci.
Obsah:
Vojna medzi Oidpovými synmi Polyneikom a Eteoklom (vojna 7 proti Tébam) skončila smrťou oboch bratov. Nástupca trónu Kreon dá Eteokla ako obrancu krásne pochovať, ale pod hrozbou trestu smrti to isté zakáže urobiť s vlastizradcom Polyneikom. Ich sestra Antigona nedbá na rozkaz, posype brata prsťou a vykoná obrad, keď ju Kreon pristihne, rozhodne sa pochovať ju zaživa do kamennej hrobky. Za jej záchranu márne prosí u Kreona jeho syn, náčelník zboru a Antigonin snúbenec Haimon, Už je však neskoro- Antigona sa obesila. Haimon neúspešne napadne otca, potom sa prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka.
 
Rímska literatúra:
-3. st. pr. Kr až 5 st. po Kr.
-prevzala hotové formy z gréckeho písomníctva
rečníctvo- pre Rimanov veľmi dôležité, každý slobodný občan sa obhajoval sám, napr. Marcus Tullius Cicero- O štáte, O senáte, O zákonoch
histogeografia- významní historici:
Gaius Iulius Caesar- Zápisky o vojne galskej/ občianskej
Tacitus- Anály- zmienka o prvých kresťanoch (anál- historická kniha, kronika)
Titus Marcius Plautus- dramatik, písal najmä komédie- Komédia o hrnci
Publius Vergilius Maro- lyrika Bucolica (Pastierke spevy), Georgica (Roľnícke spevy), epos Aeneas (spracovanie povesti o trójskom hrdinovi Aenovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa, tematicky je pokračovaním Iliady)
Quintus Flaccus Horatius- Ódy (použil v nich epikurovské učenie- vychádzalo z hodnoty mravov- poúča mladých ľudí), Listy ( každý človek má určité chyby, zobrazuje aj sám seba)
Publius Ovidius Naso- básnická zbierka Lásky (ľúbostné elégie), Listy heroín (21 fiktívnych ľúbostných listov), báseň Umenie milovať, básnická skladba Metamorfózy (spracoval grécke a čiastočne aj rímske legendy, jednotiacim motívom je premena), vo vyhnanstve: Žalospevy, Listy z Pontu)
 
Stredovek
- 5. až 15. storočie
-začiatok -313- Milánsky edikt, 476- rozpad Rímskej ríše
Stredoveká literatúra bola veľmi ovplyvnená preniknutím kresťanstva do Európy→ Sväté Písmo základná literárna autorita
Znaky stredovekej literatúry:
-  mala univerzálny charakter
-  neprejavovali sa národné črty
-  bola písaná po latinsky
-  autor nebol dôležitý, veľakrát sa nepodpísal→ anonymita
-  z diela do diela sa prepisovali celé časti napr. Začiatok, charakteristika postáv, tak vznikali miesta totožné = topické→ topika
-  názor na problém bol podopretý citátmi zo SP→ citátovosť
-  nebol rozdiel medzi náučnou a umeleckou literatúrou a medzi literárnymi žánrami→ žánrový a druhový synkretizmus- splývanie
-  jazyk stredovekých diel ozdobný, využíva symboliku
o  farieb- čierna, zelená, biela, červená
o  čísel- 3,7,40
o  zvierat- orol (voľnosť, samota), lev (moc, sila)
 
Delenie stredovekej literatúry
1. náboženská:
legenda- krátky epický útvar, v ktorom sa rozpráva o živote svätcov, zdôrazňuje sa ich bohatý duchovný život a askéza (odriekavý spôsob života- bohatstvo, postavenie, strava, oblečenie). Svätec je zidealizovaný, v legende musel byť aj zázrak vykonaný na jeho príhovor. Hlavné heslo svätca bolo Ora et labora. Populárni svätci: sv. František z Assisi, sv. Klára, sv. Anežka Česká
pieseň- napr. Jacopone de Todi- Stabat Mater Dolorosa (elegický charakter), sv. Ambróz- Te Deum (má veľmi slávnostný charakter, využitie básnických prostriedkov- anafora, epizeuxa, epitetá, hyperboly, v básni od objektívneho prechod k subjektívnemu)
2. svetská:
rytiersky epos- základný literárny žáner
Francúzsko- chansons de geste- Pieseň o Rolandovi (pol. 11 st.)
Nemecko- Peiseň o Nibelungoch (12. st)
Rusko- byliny Iľja Muromec, Sadko, epos Slovo o pluku Igorovom
Od 12. st. eposy, v ktorých hrdinovia okrem klasických čností aj ochraňujú vyvolenú dámu.
Francúzsko- Thomas de Bretagne- Tristan a Izolda
Nemecko- Gottfried von Strassburg- Tristan a Izolda
 
Korán
Posvätná kniha moslimov z polovice 7. storočia, základná náboženské dielo arabskej a islamskej literatúry, záznam božích právd pripisovaných Mohamedovi. Novšie časti obsahujú dogmatické mravoučné a kultové predpisy Mohameda. Najstaršie časti vznikli v Mekke a majú poetický charakter.
 
Tisíc a jedna noc
13. – 14. storočie
Zbierka orientálnych rozprávok a príbehov. Staršie časti sú indického a perzského pôvodu napr. O kráľovnej Šeherezáde. Novšie časti sú z arabského prostredia, o egyptských sultánoch a nešťastných milencoch.

Humanizmus a renesancia
humanus (lat.)- ľudský
renesancia- znovuzrodenie, obnovenie (ideálov antiky)
-14. až 17. storočie
- jedno z najkrajších období, nadčasová literatúra
Vznik humanizmu ovplyvnili mnohé objavy- heliocentrický systém (Kopernik), kníhtlač (1455, Gutenberg, prvé vydania Biblie- inkunábuly), objav Ameriky (1492, Kolumbus).
Literatúra stráca anonymitu a univerzálnosť.
Humanizmus a renesancia je umelecký smer, ktorý hlása právo človeka na radostné prežívanie života už tu na zemi. Humanistická literatúra vychádzala z gréckej a rímskej, bola písaná po latinsky. Renesančná literatúra bola písaná v domácich jazykoch.
V tomto období sa zrodili viaceré jazyky, napr. taliančina, a stali sa literárnymi jazykmi.
V renesancii sa nedodržiavala zásada antiky- jednota miesta, času, deja.
 
Predstavitelia:
- Taliansko: Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio, Francesco Petrarca
- Francúzsko: François Villon
- Španielsko: Miguel de Cervantes Saavedra
- V. Británia: William Shakespeare

 
Dante Alighieri
Božská komédia
Básnické podobenstvo o ceste- putovaní duše za spásou. Je to trilógia- skladá sa z Pekla, OčistcaRaja. Komédia- v tom období umelecké dielo so šťastným koncom, v tomto prípade vstup do raja a účasť na nebeskej blaženosti (až Boccaccio dal prívlastok božská).
Skladá sa zo 100 spevov: Úvod (1) + Peklo (33) + Očistec (33)  + Raj (33)
Každý verš má 11 slabík, verše sa spájajú do 3-verší- tercín, teda každá tercína obsahuje 33 slabík- symbolika: 3- dokonalosť (Božská trojica, čnosti), 11- prestúpenie desatora (hriech)→ motív cesty od hriechu k dokonalosti- od 11 slabičného verša k tercínam.
rým- striedavý, neustále sa rozvíjajúci, pričom prostredný verš predchádzajúcej tercíny sa vždy objaví v nasledujúcej dvakrát→ aba-bcb-cdc.
Peklom  a Očistcom sprevádza Danteho Vergilius, Nebom jeho milá Beatrice zahalená závojom, Dante v jej očiach uvidel Boha.
Slobodu Dante vníma nielen ako pôvod zla, ale aj ako Boží dar, ktorý si Boh cení a rešpektuje ho. V centre Danteho trilógie stojí zvesť o človeku- bytosti milovanej Bohom, slobodnej a schopnej lásky.
 
Giovanni Boccaccio
Dekameron
Počas morovej epidémie odišlo z Florencie 10 mladých ľudí (3ch a 7d),počas 10 dní každý z nich vyrozpráva každý večer 1 príbeh→ dokopy 100 príbehov.
V tomto diele prvý krát použitá novela- kratší epický útvar, 1 dejová línia, postava sa môže meniť a vyvíjať, má nečakaný koniec.
Jazyk Dekameronu je hovorový, využíva ľudové prirovnania- cítil sa ako holý v tŕní, využíva frazeologizmy napr. Vziať nohy na plecia, jazyk však nie je vulgárny.
Obsah jedného príbehu: Rytier Ruggieri slúžil španielskemu kráľovi, Videlo sa mu, že ho kráľ za jeho služby zle odmenil. Kráľ mu však na základe skúšky dokázal, že to nie je jeho vinou, ale vinou zlého osudu. Aj keď skúška nevyšla, Ruggieriho kráľ bohato odmení.
 
Francesco Petrarca
Sonety pre Lauru
V origináli sa nazýva dielo Spevník, obsahuje viac ako 300 sonetov, pre básnika je Laura večnou inšpiráciou zaživa aj po smrti.
sonet = znelka- krátka lyrická báseň s pevnou stavbou 4433 alebo 446.
 
François Villon
-prežil búrlivú mladosť
Malý testament- venoval priateľom, satirické dielo
Veľký testament- spomienka na mladosť, strach zo smrti a úprimnosť zakrýva iróniou
 
Miguel de Cervantes Saavedra
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
Román, vrchol španielskej renesančnej literatúry. Skladá sa z kapitol, na začiatku každej kapitoly je stručné zhrnutie deja. Román aj hrdina sú paródiou na stredoveké rytierske eposy.
Obsah:
Don Quijote prečítal veľa rytierskych románov a pomiatol sa z nich. Tiež chcel byť rytierom a vykonávať hrdinské činy. Pripravil si brnenie (nebolo úplné, staré, zhrdzavené), našiel si koňa (vychudnutý, biedny), dal mu vznešené meno Rocinante (Ružička), našiel si dámu svojho srdca, nebola však šľachtičná, ale sedliacke dievča Dulcinea. Potreboval aj zbrojnoša, stal sa ním sedliak Sancho Panza. V románe sú postavy Quijota a Panzu v protiklade- Panza- obraz zdravého sedliackeho rozumu. V závere románu don Quijote ochorie, vráti sa domov a uznáva, že sa mýlil. V testamente rozdelil majetok, všetkých odprosil a neteri zakázal vydať sa za človeka, ktorý číta rytierske romány.
 
William Shakespeare
Delenie diela:

- tragédie- Rómeo a Júlia, Kráľ Lear, Othello
- komédie- Skrotenie zlej ženy, Veľa kriku pre nič, Sen noci svätojánskej
- historické hry-  Július Cézar, Henrich VIII.

Mená niektorých postáv sa stali frazeologizmami:
Othello- žiarlivosť
Desdemona- verná láska
Rómeo a Júlia- zaľúbenosť
Niektoré hry sú napísané vo veršoch- blankvers- 10-12 slabičný, nerýmovaný verš, začínajúci jambom.
Hry sa neodohrávajú len v Anglicku, ale aj Dánsku (Hamlet), Verone ( R+J), Benátkach (Kupec benátsky) → hry dostávajú univerzálnejší charakter. Sú nadčasové, pretože láska, nenávisť, žiarlivosť, závisť, túžba po moci a zbabelosť sa tiahnu ľudskými dejinami od pradávna.
Hamlet
Hlavná  postava je princ Hamlet, syn kráľovnej Gertrúdy a nedávno zosnulého kráľa Hamleta. Gertrúda sa len niekoľko týždňov po smrti manžela vydala ze jeho brata- terajšieho kráľa Claudia. Ďalšie postavy: komorník Polónius, jeho syn Laertes (Hamletov priateľ), dcéra Ofélia (Hamletova milá), Hamletov priateľ Horatio
Obsah:
Dej sa odohráva v Dánsku na zámku Elsinor, kde po smrti kráľa Hamleta vládne jeho brat Claudius. Princ Hamlet, syn starého kráľa, sa vracia zo štúdia vo Wittenbergu a zistí, že kráľom sa stal jeho strýko Claudius, ktorý zabil jeho otca, a vzal si jeho matku za ženu. Hamlet je nešťastný. Jeho priateľ Horatio a stráže na zámku ho upozornia, že na hradbách sa v noci zjavuje duch mŕtveho kráľa. Ten Hamletovi prezradí, že ho zavraždil Claudius (naliatím jedu do ucha), a žiada Hamleta, aby vraždu pomstil.
Hamlet uvažuje, či je svedectvo ducha vierohodné. Keď sa na dvore objaví skupina hercov, rozhodne sa, že Claudiovi nastraží pascu. Herci podľa jeho pokynov zahrajú príbeh o zavraždení kráľa a zvedení kráľovnej. Claudius v príbehu uvidí svoj vlastný čin vraždy a preruší predstavenie. V záujme bezpečnosti krajiny pošle Hamleta do Anglicka, kde ho majú tajne zabiť. Úklad sa však nepodarí a Hamlet sa vráti späť.
Hamlet mal milú Oféliu, dcéru kráľovského radcu Polonia. Po predstavení hercov Hamlet omylom Polonia zabije, keď on chcel tajne vypočuť jeho rozhovor s kráľovnou. Ofélia sa pomätie a utopí. Pochovávajú ju práve v deň, keď sa Hamlet vracia do Dánska
Kráľ Claudius chce princa Hamleta opäť dať zabiť. Využije pritom Laerta, brata Ofélie. Claudius ho primäl, aby vyzval Hamleta na súboj, pričom Laertes má otrávený meč. Pre smädného je navyše pripravené otrávené víno.
Laertes Hamleta bodne, ale potom si nechtiac vymenia zbrane a Hamlet zasiahne Laerta. Kráľovná Gertrúda nevedomky vypije otrávené víno. Hamlet tesne pred smrťou zabije ešte Claudia. Laertes predtým, než umrie, povie Hamletovi, ako ho Claudius chcel otráviť.
Hamletov priateľ Horatio sa tiež chcel zabiť, ale umierajúci Hamlet ho presviedča, aby žil a mohol rozpovedať jeho príbeh.
Rómeo a Júlia
Tragédia rozprávajúca o 2 znepriatelených rodoch- Montekovcoch a Kapuletovcoch, nenávisť rodín bola príčinou nešťastia mladých zaľúbencov, obaja zomierajú.
Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.5)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016