Národné obrodenie

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Maturita
Dátum: 22.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 517 slov
Počet zobrazení: 9 974
Tlačení: 525
Uložení: 509
Národné obrodenie
 
Otázka z literatúry:
Vysvetlite pojem národné obrodenie, charakterizujte základné ciele tohto myšlienkového hnutia, priblížte činnosť a tvorbu jeho predstaviteľov.

Objasnite myšlienku slovanstva, vyvoďte podmienky jej vzniku a dokumentujte jej obraz na základe vlastných čitateľských skúseností.
 
- myšlienky osvietenstva ovplyvnili inteligenciu v celom Uhorsku, začína sa obdobie uvedomovania si práv národov → národ charakterizuje územie, jazyk a kultúra
- v tomto období výrazná zmena v charaktere literatúry → svetská prevaha nad náboženskou, rozvoj nových žánrov, ...
- slovenské národné obrodenie má 3 fázy:
- osvietenská literatúra 1780-1820 (Bernolák, Fándly, Bajza. Tablic)
- klasicistická literatúra 1820-1835 (Šafárik, Kollár, Hollý, Chalupka)
- preromantizmus a romantizmus 1835-1848/49 (Kuzmány, štúr, chalupka, Kráľ, Sládkovič, Botto)
 
Osvietenská literatúra
- v tomto období v Uhorsku rozklad feudalizmu, panovníci Mária Terézia a Jozef II. sa to snažili riešiť rôznymi reformami (obmedzenie moci šľachty a cirkvi, poštátnenie škôl, zrušenie niektorých reholí, patent o zrušení nevoľníctva, cenzúry a tolerančný patent)
-  oporou národného hnutia sa stali najmä vzdelanci, kňazi (najmä katolícki) a učitelia, zväčša ľudového pôvodu → pôsobili medzi ľudom, nazývame ich národní buditelia
- významnú úlohu pri osvete mali noviny a časopisy, medzi najstaršie patria Prešpurské noviny  (1783), písané po česky
- hlavná úloha- vybudovanie samostatnej národnej vzdelanosti v slovenskom jazyku → potreba uzákoniť spisovný jazyk
-  prvý pokus Bajza → neujal sa, úspešnejší
 
Anton BERNOLÁK
1762-1813
- miesto narodenia Slanica na Orave, smrť Nové Zámky
- katolícky kňaz pôsobiaci najprv v dedine Ceklíz (Bernolákovo), neskôr v Nových Zámkoch
- 1787- uzákonil spisovný jazyk na základe západoslovenských nárečí z okolia Trnavy ( tzv. kultúrna západoslovenčina), zaviedol fonetický pravopis, nerozlišovanie i/y
- gramatiku k jazyku vydal v r. 1790 pod názvom Grammatica slavica
- potrebu nového spisovného jazyka zdôvodnil v diele Disertatio philologico-critica de literis slavorum (Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách)
-  napísal aj slovník Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský (vydaný až Jurajom Palkovičom)
- jazyk sa nestal celoslovenským jazykom, pretože evanjelici naďalej používali biblickú češtinu
Slovenské učené tovarišstvo- spolok v Trnave, úloha pestovať a rozširovať jazyk a osvetu
 
Juraj FÁNDLY
1750-1811
- katolícky kňaz v Seredi, Luhačoviciach a Naháči
- pokladník Tovarišstva
- typický osvietenský prozaik, propagátor bernolákovčiny, život zasvätil hmotnému a kultúrnemu povzneseniu ľudu
- do literatúry vstúpil dielom Dúverná zmluva mezi mňíchom a ďáblom (podporuje reformy Jozefa II., odsudzuje náboženský fanatizmus a pokrytectvo) → prvá kniha v bernolákovčine, vyvolala veľký rozruch
- napísal množstvo ľudovýchovných spisov, napr. Piľní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúváňí, Slovenskí včelár, Ovčár
 
Jozef Ignác BAJZA
1755-1836
- katolícky kňaz, snažil sa kodifikovať spisovnú slovenčinu → neúspech, veta ťažkopádna, komplikovaná, vzor nemeckej gramatiky
 - autor prvého slovenského románu
René mláďenca príhodi a skusenosťi
- román má 2 časti:
-  prvá časť má dobrodružno-osvietenecký charakter, René putuje z Benátok do Tripolisu, hľadá svoju stratenú sestru, Bajza kritizuje islamské náboženstvo a spoločenské zriadenie východných krajín
-  druhá časť kritizuje kultúrne pomery na Slovensku, cirkev, prepychový život pánov, schvaľoval reformy Jozefa II. → cirkev zhabala knihu z tlače
Slovenské dvojnásobné epigramatá
- epigram- krátka kritická báseň, Bajza kritizuje zlé ľudské vlastnosti a slabosti
- epigramy napísal v časomernej aj prízvučnej prozódii
 
Obdobie klasicizmu
- v Uhorsku nástup vlády tvrdého absolutizmu, pokus o potlačenie národných hnutí
- rozvoj literatúry na Slovensku v bernolákovčine aj češtine
- uplatňovanie antických foriem veršovania a štylistických prostriedkov klasicizmu
- spisovatelia novej generácie sa snažili vytvoriť novú ideológiu, o ktorú by sa mohlo oprieť národné hnutie → slovanská vzájomnosť a dávna minulosť (veľkomoravská a cyrilometodská tradícia)
- myšlienku slovanskej vzájomnosti rozpracoval najmä Ján Kollár, zdôraznil spolupatričnosť slovanských národov
-v 30-tych rokoch 19. st. začína rozvoj slovenského divadelníctva, v r. 1830 založil Gašpar Fejérpataky- Belopotocký v Liptovskom Mikuláši prvú ochotnícku skupinu

Pavol Jozef ŠAFÁRIK

1795-1861
-slavista, dokázal že hlaholika je staršia ako cyrilika a že slovenčina je samostatný jazyk
- v diele Dejiny slovenskej reči a literatúry všetkých nárečí chcel dokázať, že Slovania sa podieľali na budovaní európskej kultúry
- Slovanské starožitnosti- dejiny Slovanov od najstarších čias po prijatie kresťanstva
- Slovanský národopis- prítomnosť
 
Ján HOLLÝ
1785-1849
- prvý veľký slovenský básnik, obohatil literatúru o nové formy, vrchol slovenského klasicizmu
-narodil sa v Borskom sv. Mikuláši, študoval v Skalici, Bratislave a Trnave, pôsobil ako farár v dedine Madunice ( tu v háji Mlíč napísal svoje najväčšie diela), vyhorela mu fara, takmer oslepol, prichýlil ho priateľ na Dobrú Vodu → tu návšteva Hurbana, Hodžu a Štúra, chceli od neho schválenie novej slovenčiny → dal im ho, no ostal pri bernolákovčine
- svoju tvorbu začal prekladmi antickej literatúry, vydané pod názvom Rozličné básne
- vďaka týmto prekladom napísal svoje dielo v časomiere
- napísal 3 veľké eposy zo slovenskej histórie Sláv (vymyslel si, že Slováci pochádzajú z Indie), Svatopluk a Cirillo-Metodiada (obidve podľa historických udalostí)
Svatopluk
- prvé umelecké spracovanie slovenských dejín, vzorom Homér a Vergílius
- epos rozčlenený na 12 spevov, na začiatku každého krátky obsah, dejovou osnovou je cesta k víťazstvu nad Nemcami, v centre eposu ideál rovnosti, spravodlivosti a lásky k vlasti
Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády
oslobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník
a zmužilých veľké založil královstvo Slovákov
Cirillo-Metodiada
- v 6 spevoch zvelebil príchod C a M a ich kresťanské poslanie
Selanky
- 21 idylických básní, zachytil dedinský život, ľudové zvyky, ospieval slovenskú prírodu
- napr. Vyvolávanie jari, Jaroslav...
 
Ján KOLLÁR
1793-1852
- významný predstaviteľ klasicizmu a preromantizmu, patrí do slovenskej aj českej literatúry
- narodil sa v Mošovciach, študoval teológiu v Jene, kde si uvedomil , že nemecký výbojný nacionalizmus ohrozuje najmä slovanské národy → záchranu videl vo veľkom ruskom národe, v Jene sa zoznámil aj s Friderikou Schmidtovou (Mínou zo Slávy dcery), po návrate pôsobil 30 rokov ako evanjelický kňaz v Pešti, po revolúcii bol menovaný za profesorova Viedenskej univerzity, umrel vo Viedni, pochovaný v Prahe
- základ jeho tvorby myšlienka slovanskej vzájomnosti („Slávme slávne slávu Slávov slávnych“)
O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými
- myšlienku vzájomnosti zakladal na výmene kultúrnych hodnôt, nie politickom a jazykovom zjednotení
- 4 hlavné slovanské jazyky: poľština, ruština, čeština a srbochorváčtina → mal by ich ovládať každý vzdelaný Slovan
● v otázke spisovného jazyka bol zástancom češtiny aj pre Slovákov, postavil sa proti Štúrovi, napísal Hlasy o potrebe jednotného spisovného jazyka Čechov, Moravanov a Slovákov
Národnie zpievanky
- viac než 2500 slovenských ľudových piesní → presvedčili štúrovcov, že ľudová reč je hodná byť spisovnou
Slávy dcera
- básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti
- príčiny vzniku:
- láska k Friderike Schmidtovej
- účasť na 300-tom výročí Lutherovej reformácie
- prechod cez územie obývané Slovanmi a v tom čase už ponemčené

- stavba: Předzpěv a 5 spevov: I. Sála II. Labe, Rén, Vltava III. Dunaj IV. Léthé (gr.m.: rieka zabudnutia, rieka pretekajúca slovanským nebom) V. Acheron (gr.m.: rieka pretekajúca podsvetím, rieka pretekajúca slovanským peklom)
Předzpěv: písaný časomierou v elegickom distichu, básnik žiali nad osudom ponemčených Lužických Srbov „někdy kolébka, nyní národu mého rakev“, obáva sa aby to nepostihlo aj Slovensko → záchranu vidí v Rusku „mocnom dubisku“
- 5 spevov je spojených iba slabou epickou osnovou → cestou básnika z Nemecka cez Čechy na Slovensko, sú napísané v trochejských sonetoch (znelkách) so stavbou abba abba cdc ede
I. Sála- väčšinou ľúbostné sonety, opisuje svoju lásku k Míne, z ktorej vytvoril dcéru bohyne Slávy, svoju lásku rozdeľuje rovnomerne medzi vlasť a ňu: „…srdce vyrvu, na dvě rozlomím: Na, řku, jednu vlasti půlku, druhou Míně.“ Na konci spevu sa s Mínou lúči
II. Labe, Rén, Vltava- prechádza územím obývaným Slovanmi, žiali nad ich osudom, vyčíta im ich pasivitu
III. Dunaj- básnik prichádza na Slovensko, vyjadruje žiaľ nad odlúčením od Míny, zjavuje sa mu mŕtva a on túži umrieť
IV. Léthé- autor sa v nebi stretáva s Mínou, do neba vchádzajú všetci slovanskí vlastenci, spisovatelia...
V. Acheron- básnik do pekla umiestnil všetkých nepriateľov Slovanov, skladba sa končí slovami: „Peklo zrádcům, nebe Slávům věrným!“
 
Ján CHALUPKA
1791-1871
- narodil sa v Hornej Mičinej , jeho brat Samo štúrovský básnik, v Jene vyštudoval teológiu a filozofiu, bol profesorom lýcea v Ožďanoch a Kežmarku, neskôr farár v Brezne, kde aj umrel
- tvorca slovenskej veselohry: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec
- majú kritický charakter, odohrávajú sa v malomestskom prostredí, pomocou irónie a satiry poukazuje na chyby meštianstva: konzervatívnosť, egoizmus, odnárodňovanie...uvedomoval si, že vedúcou silou spoločenského života sa môže stať po zemianstve len meštianstvo, preto chcel im chcel pomôcť zbaviť sa nedostatkov
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali
- 3-dejstvová veselohra
Postavy: Pán z Chudobíc- predstaviteľ upadajúceho feudalizmu, nemá nič, hoci je Slovák, chce zaviesť vyučovanie v maďarčine, hoci po maďarsky nevie, aj svojho syna Atillu vychováva ako Maďara, má veľké medzery vo vzdelaní, čižmár Tesnošil- predstavuje s rodinou remeselnícku vrstvu mešťanov, pracuje nekvalitne, holduje kartám a pijatike, vyvyšuje sa nad ostatných, jeho žena Madlena je intrigánka a klebetnica (snaží sa všetko zariadiť tak aby „len aby sme v hanbe neostali“, syn Honzík je lenivý, dcéra Anička rozmaznaná a neposlušná, učiteľ Sloboda- predstaviteľ pokrokovej inteligencie, uvedomelý Slovák, no váži si aj maďarskú kultúru
Dej: V Kocúrkove sa schádza konvent(rada oprávnených členov), aby zvolila nového učiteľa. Tesnošil podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý, ako dúfa , si raz zoberie za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc však konvent zvolí za učiteľa akéhosi cudzinca Turčana Slobodu. Honzík sa so svojimi priateľmi a novým rechtorom Slobodom stretáva so zbojníkmi Rajnohom, Gorazdom, Krahulcom a spriatelí sa s nimi (dej obohatený o ľudové piesne). Zbojníci ich opijú. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni. Keď Sloboda príde do dediny, Tesnošilova manželka ako i ostatné matky slobodných dievčat v Kocúrkove sa ho snažia oženiť za ich dcéru. Nový učiteľ to má o to ťažšie, keď mu pán z Chudobíc prikáže učiť deti v škole maďarčinu. To je však pre Slobodu neprípustné, lebo on sám je veľký vlastenec a národný buditeľ. Všetky konflikty sa nakoniec vyriešia, lebo sa zaľúbi do dcéry bývalého učiteľa – Ľudmily, dievčiny z národne uvedomelej rodiny bývalého rechtora Procházku.
Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.7)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016