Romantizmus v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Maturita
Dátum: 22.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 916 slov
Počet zobrazení: 11 746
Tlačení: 707
Uložení: 687
Romantizmus v slovenskej literatúre

Otázka z literatúry:
Charakterizujte hlavné črty slovenského romantizmu, porovnajte ho so svetovým

Charakterizujte ústnu ľudovú slovesnosť.
- 1835-1848/49
- nazýva sa aj obdobie štúrovcov, v literatúre Štúrova škola
 
Znaky:
- návrat k slovanským žánrom (odklon od antických vzorov), z ľudovej slovesnosti prevzatý rým, prozódia, reč, štylistické prostriedky, tematika a žánre
- hlavný hrdina ľudový (pochádza z vidieka)
- tematika v próze- námety z prítomnosti a minulosti na posilnenie národnej hrdosti
- tematika v poézii- ústna ľudová slovesnosť, národná minulosť, protiturecká, jánošíkovská tematika
- dôraz na city, obrazotvornosť, idealizmus, intuíciu, fantáziu a vášne
- odsúdenie titanizmu (okrem Kráľa)
- autori sú menej subjektívni (okrem Sládkoviča a Kráľa)
- kontrasty
- synkretizmus
- hlavný druh lyrika, veršovaná epika
- nálada hrdinu často korešponduje s prírodou
- sylabický veršový systém (okrem Sládkoviča)
-  v týchto rokoch v celej Európe revolučné nálady
- na Slovensku sa formuje mladá pokroková generácia, tzv. Mladé Slovensko, čerpala z myšlienok predchádzajúcich generácií
- jej činnosť sa sústreďovala najmä v študentských samovzdelávacích spolkoch, najvýznamnejší Spoločnosť česko-slovanská na bratislavskom evanjelickom lýceu, najbohatšiu činnosť vyvinula pod vedením Ľudovíta Štúra
 
Predstavitelia:
-  poézia: S. Chalupka, A. Sládkovič, J. Botto, J. Kráľ
-  próza: J. Hurban, J. Kalinčiak
 
Ľudovít ŠTÚR
1815-1856
- vedúca osobnosť mladej revolučno- demokratickej generácie
- narodil sa v Zay-Uhrovci, v r. 1835-38 podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej → zorganizoval vychádzku na Devín, kde účastníci prijali k svojim menám aj symbolické slovanské meno ( Štúr- Velislav, Hurban+Hodža- Miloslav)
- po štúdiu v Halle sa vrátil na Slovensko na Lýceum ako zástupca profesora Palkoviča, prednášal na Katedre reči a literatúry československej, žiakov podnecoval k samostatnej literárnej tvorbe, ktorá bola na konci šk. roka publikovaná v zborníku Plody...
- jeho činnosť sa nestretla s pochopením uhorských úradoch (katedra „miesto panslavizmu“) →
zbavený profesúry (1843) → niektorí žiaci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče ( Janko Matuška napísal Nad Tatrou sa blýska a Janko Kráľ báseň Duma bratislavská)
- vydával noviny Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski
- v r. 1847 sa stal poslancom v Uhorskom sneme za mesto Zvolen, podľa neho najväčším zlom je feudalizmus, žiadal o zrušenie poddanstva a slovenské národné školstvo
- uzákonenie spisovnej slovenčiny r. 1843 na fare v Hlbokom(Štúr+Hodža+Hurban) za základ zvolené stredoslovenské nárečie a fonetický pravopis, prvou knihou v stredoslovenčine 2. ročník almanachu Nitra
- 1852- Hodža a Hattala pridali etymologický princíp (i/y) → Hodžovsko- hattalovská reforma, Hattala vydal gramatiku Krátka mluvnica slovenská
Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
- Štúr v tomto diele vysvetlil potrebu kodifikácie spisovnej slovenčiny, hlavný dôvod zjednotenie Slovákov píšucich bernolákovčinou alebo biblickou češtinou
Náuka reči slovenskej
- gramatika nového jazyka
- Štúr nepatril k vedúcim básnikom svojej generácie → zbierky po česky Krakovianky, Dumky večerní, po slovensky Spevy a piesne
- počas revolúcie vytvorili Š+H+H vo Viedni Slovenskú národnú radu, ktorá viedla vojenské akcie proti uhorskej vláde, pretože vláda neuskutočnila požiadavky Žiadostí slovenského národa
- revolúcia potlačená, Štúr do smrti žil pod policajným dozorom na fare v Modre, sklamanie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti
 
Samo CHALUPKA
1812-1883
- najstarší štúrovský básnik, jeden zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej, jeho poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie a nadšenie pre boj za národnú slobodu, nazývajú ho Sochárom verša
- epitaf: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.“ → úryvok z Branka
- pôsobil ako ev. farár v Hornej Lehote, bojoval v poľskom povstaní proti cárskemu Rusku
- písal balady, romance, piesne a hrdinské spevy, vychádzal z ľudovej slovesnosti
1. jánošíkovský motív- Kráľoholská, Likavský väzeň- spracoval ľudové legendy, Jánošik a Hôrni chlapci symbol slobody
2. protiturecký motív- Junák, Branko, Turčín Poničan, Boj pri Jelšave
Turčín Poničan
- príbeh matky, ktorej syna v čase tureckých vpádov odviedli do Turecka, po rokoch sa aj ona dostáva do Turecka ako pestúnka pre syna tureckého veliteľa. Podľa znamienka zisťuje, že chlapček je jej vnuk a Turek, čo ju zajal, jej syn. On spolu s manželkou ju odprosili a chceli , aby ostala, ale ona sa chcela vrátiť na Slovensko (báseň libreto pre operu Jána Cikkera Beg Bajazid)
Mor ho!
- vrchol Chalupkovho diela, hrdinská báseň, napísaná 13- slabičníkom, združený rým
- jazyk veľmi bohatý najmä na epitetá, prirovnania a metafory
Dej: odohráva sa v 4. storočí na rovinách Dunaja pod Devínom, tu sa usadil rímsky cár s úmyslom podmaniť si Slovákov, ktorí ho prišli privítať chlebom a soľou, Rimania aj Slováci sú vyobrazení ako pekný, urastený národ, cisár odmieta ich mierové posolstvo a vyhlási, že si zotročí celý národ, skupina poslov sa na Rimanov vrhne s výkrikom Mor ho! a všetci padnú v presile, rímsky cár sa za svoj čin hanbí
- Slovania sú opísaní ako mierumilovní, pohostinní, nábožní, pracovití, ctia si svoju aj cudziu slobodu
- báseň sa končí odsúdením vrahov a výzvou do boja za slobodu:
„ A ty, mor ho! – hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!“
 
Janko KRÁĽ
1822-1876
- tvorca slovenskej romantickej balady, najosobnejší a najrevolučnejší básnik Štúrovej školy
- venoval sa aj subjektívnej lyrike
- pochádzal z bohatej meštianskej rodiny, vyštudoval právo, patril k študentom, ktorí po prepustení Štúra odišli z Bratislavy
- nesúhlasil so Štúrovými revolučnými názormi, za dôležitejšie považoval sociálne otázky než národné
- odišiel za svojím priateľom Rotaridesom do Hontianskej stolice (okolie Šiah) a vyzýval ľud na povstanie proti pánom, za buričstvo uväznený najprv v Šahách, neskôr v Pešti
- bol zložitej povahy, podobná aj jeho poézia, vrstovníci ho nazývali „divný Janko“
- jeho prvé básne boli uverejnené v Hurbanovom almanachu Nitra a vzbudili pozornosť
- množstvo svojej tvorby nevydal ® jeho dielo sa zachovalo neúplné, súborné dielo vyšlo r. 1952 vďaka literárnemu kritikovi M. Pišútovi
- neznáme je aj miesto, kde je pochovaný
- jeho dielo je možné rozdeliť do 4 kategórií:
1. piesne a balady inšpirované ľudovou slovesnosťou- Pán v tŕní, Bezbožné dievky, Zverbovaný, Zabití, Povesť, Skamenelý, Kríž a dievky
Kvet
- matka prinúti svoju dcéru vydať sa za starého vdovca, dievča od žiaľu zahynie
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
- vyšla v zborníku Nitra II.
- prvá časť je napísaná pravidelným 13- slabičníkom, zameraná na charakteristiku Janka (stotožnená s autorom), je to typický nepochopený romantický hrdina, vyhľadáva samotu, túži vykonať hrdinský čin, jeho rodičia majú oňho strach
- druhá časť je napísaná v krátkych 4- veršiach a rozpráva vlastný príbeh balady, vo Váhu je vraj zakliata panna, ak ju niekto oslobodí, získa veľké poklady, ale pred skokom do vody si musí všetko prevrátiť, Janko skočí, ale utopí sa lebo si zabudne prevrátiť vrecko na tabak
2. subjektívna a reflexívna lyrika- cyklus Dráma sveta, Orol ( mládenec opustí rodný kraj a bojuje vo svete až kým nezahynie), Orol vták (vyjadrenie túžby po slobode a voľnosti)
Duma bratislavská
- reakcia na zosadenie Štúra z katedry, vyjadruje istotu v budúcnosť mladej generácie
- používa symboliku: Dunaj- hnutie mladých štúrovcov, tak, ako sa nedá zahatať Dunaj, tak sa nedá zastaviť činnosť mladých, záhorský šuhaj- Štúr, vzatím jedného človeka sa nedá prerušiť národný život
3. básne s jánošíkovskou tematikou- spev Výlomky z Jánošíka
4. revolučná a politická lyrika- Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duma dvoch bratov, Šahy
 
Ján BOTTO
1829-1881
- najmladší zo štúrovských básnikov, „maliar slovenského verša“
- narodil sa v Vyšnom Skálniku, študoval v Levoči pod vedením Štúrovho žiaka Jána Francisciho, pracoval ako zememerač v BB  a Banskej Štiavnici
- jeho tvorba veľmi pestrá, inšpiráciu našiel v ľudovej slovesnosti, jeho prvé básne ponášky
- charakteristická alegorickosť (Báj na Dunaji), vrcholom jeho levočskej tvorby K mladosti
- jeho balady majú spoločný základ ® mravné zlo musí byť potrestané:
Žltá ľalia
- príbeh Adama a Evky, ktorí si sľúbili vernosť až do smrti, Evka sa rok po smrti Adama chce znovu vydať, ten vylezie spod prahu a Evka umrie od strachu, prem9 sa na žltú ľaliu, ktorú dusí tŕnie
Margita a Besná
- spracováva povesť o 2 nebezpečných skalách vo Váhu, rozpráva ho starý pltník
- žiarlivá macocha sotí svoju nevlastnú dcéru do Váhu a dúfa, že si ju niekto vezme, zblázni sa od výčitiek svedomia a skočí do Váhu 

Ctibor
- bezbožný Ctibor, ktorý si nectí nedeľu je potrestaný tým, že ho trhajú vlastné psy
Lucijný stolček
- potrestaný výsmech, že neexistuje Bes
Smrť Jánošíkova
- lyricko-epická skladba, Botto ju napísal v porevolučných rokoch ® pochmúrna, Jánošíka nezobrazuje v hrdinských situáciách, ale ako človeka vedeného na popravu
- skladba je členená na úvod a 9 spevov, stručný dej je prerušovaný reflexiami a prírodnými obrazmi
Úvod- obrana chlapcov a oslava slobodného života
1. spev- opis slobodného života „dvanástich sokolov“, v závere sa dozvedajú o chytení Jánošíka
2. spev- vykreslenie zlapania Jánošíka, ktorého nepremohla presila, ale zrada
3. spev- Jánošík vo väzení,
4. spev- väzenie v noci, Jánošík sníva o mladosti, diabol mu pripomína smrť
5. spev- svitá nový deň, Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že sa nemohol pozerať na útlak ľudu
6. spev- vedenie Jánošíka na šibenicu
7. spev- opis popravy, smúti nebo i zem
8. spev- obraz Slovenska po Jánošíkovej smrti, všade je smutno
9. spev- alegorický, opis Jánošíkovej svadby s kráľovnou víl, kráľovná predstavuje slobodu
 
Ústna ľudová slovesnosť
- predstavuje všetky prejavy ľudu, ktoré sa zachovali tradovaním
ÚĽS vznikala od najstarších čias, šírila sa ústnym podaním, autori sú neznámi. Do ľudovej kultúry, folklóru, patrí aj hudba, tanec, architektúra, výtvarníctvo, obrady, kroje – teda všetky druhy ľudových prejavov. Ľudová slovesnosť a folklór sú prejavmi hmotnej i duchovnej kultúry národa, ľudu. Do ľudovej slovesnosti patria lyrické, epické, dramatické, prozaické i veršované útvary. ÚĽS ovplyvnila umelú literatúru svojimi námetmi, jazykom, ale aj svojou formou.
- útvary lyriky: – piesne (pracovné – vznikli za nevoľníctva – Sadaj, slnko, sadaj, obradné, krstenecké, plačky, uspávanky, ľúbostné, trávnice, valašské, s historickým námetom – napr. o Matejovi Korvínovi, zbojnícke – najmä o Jurovi Jánošíkovi, vojenské, regrútske, protiturecké, historické spevy a piesne – u nás nie – napr. O rytieroch okrúhleho stola, Pieseň o Sidovi, O Tristanovi a Izolde, Pieseň o Nibelungoch, Byliny,..)
 – balady
- útvary epikya) malé: veršované – vyčítanky, rečňovanky, hádanky a inotaje
  neveršované – príslovia, porekadlá, pranostiky
príslovie – vzniká na základe dlhodobého pozorovania a vyplýva z nehi ponaučenie (Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne; Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom; Bez práce nie sú koláče)  porekadlo –  z neho nevyplýva ponaučenie (My o koze, ty o voze; Akoby hrach na stenu hádzal; My o vlku a vlk za humnami)
pranostika – vzniká na základe dlhodobého pozorovania kolobehu života, týkajú sa počasia (Katarína na ľade a Vianoce na blate; Marec, poberaj sa starec; Na Nový rok o slepačí krok; Martin na bielom koni)
b) veľké: – rozprávky (zvieracie, čarovné, legendové, žartovné a fantastické – o Popolvárovi, Valibukovi –  realistické, dobrodružné, novelistické – O troch grošoch, Prorok rak – humoristické, satirické – kocúrkovské rozprávky)
  – povesti (miestne a historické – Matej Korvín, Turci – satirické, humorné, legendové)
 
Ľudová slovesnosť má svoj pôvod ešte v predtriednej spoločnosti. Bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínania, zariekania).
Stredovek – pod vplyvom kresťanstva tento druh folklóru zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (obradné piesne, zariekania, zaklínania, hádanky, príslovia, porekadlá), dramatické prejavy (koledy s betlehemom) a rodinný folklór (svadobné a pohrebné piesne). Z prozaických útvarov sa rozvíjali najmä ľudová rozprávka (o drakoch), báje (o vzniku sveta, o vílach, vodných mužoch), zvieracie rozprávky a bájky, miestne povesti (o Tatároch, hradoch, pokladoch).
Humanizmus –  vznikalo mnoho povestí spojených s „dobrým a spravodlivým“ kráľom Matejom Korvínom (O kráľovi Matyášovi a bačovi),   
–  veršované epikábalady spojené s nájazdami Turkov (povesť O Vavrovi Brezuľovi, pieseň Belehrad, turecké pomezí, balada Rabovali Turci, až do Bielej Hory,..),
–  regrútske a vojenské piesne (Utekajte chlapci hore dolinami),
–  zvieracie, legendové (O putovaní Petra s Kristom), čarovné rozprávky, miestne povesti.
Barok – stupňuje sa nátlak na ľudí – sociálne piesne (Sadaj, slnko, sadaj)
– piesne, rozprávky so zbojníckou tematikou (Jánošík) – boj proti pánom, sympatie k zbojníkom
Romantizmus
Štúrovci mali za cieľ oslobodiť slovenský národ, chceli, aby sa národ vzdelával. Na to ho ale literatúra musela zaujímať, t.j. musela vychádzať z jeho prostredia. Ich cieľom teda bolo umelú literatúru približovať chápaniu širokých vrstiev. (Súvisí to s celkovou orientáciou doby na široké ľudové vrstvy, ktoré sa v boji proti feudalizmu stávali spojencami buržoázie.) Poézia štúrovcov sa stala ľudovou nielen svojím jazykom, ale aj umeleckým zameraním, priniesla nového ľudového hrdinu. Inšpirovala sa ľudovými revolučnými tradíciami, životom obyčajných ľudí, prírodou. Štúrovci si vyberali také postavy, ktoré by najplnšie predstavovali ich ideál. Obľúbili si najmä baladu. ĽS je podkladom ich poézie. Podľa štúrovcov mala byť poézia výrazom básnikovej individuálnosti a národného charakteru.
Okrem poézie zaznamenávala vzostup aj próza, najmä historické povesti.
 
Zberatelia
Ján Kollár (Národné spievanky)
Pavol Dobšinský (Slovenské ľudové rozprávky) –bol farárom v Drienčanoch
P. J. Šafárik   
B. Němcová (rozprávky)
Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.034