Základné krátke prozaické žánre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Maturita
Dátum: 22.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 236 slov
Počet zobrazení: 6 760
Tlačení: 414
Uložení: 454
Základné krátke prozaické žánre
 
Otázka z literatúry:
Charakterizujte základné krátke prozaické žánre od romantizmu po medzivojnovú literatúru (poviedka + novela) → ako sa vyvíjali v priebehu dejín literatúry
 
poviedka- epický žáner krátkeho až stredného rozsahu, patrí medzi malé žánre epiky,  má jednoduchý dej, postavy sa nevyvíjajú a je ich málo, sú vykreslené ako opravdivé ľudské charaktery, charakteristický znak výkladovosť,  zachytáva krátky časový úsek
novela- prozaický epický žáner stredného rozsahu,patrí medzi stredné žánre epiky, obsahuje pútavý príbeh osoby alebo skupiny osôb, má zložitejší dej a viac postáv ako poviedka a prekvapivý záver, nie sú v nej opisné zložky, vznikla v Taliansku počas renesancie (G.Boccaccio- Dekameron)
humoreska- poviedka al. novela so žartovnou tematikou
črta- krátka poviedka zachytávajúca skutočnú udalosť
 
Romantizmus
Jozef Miloslav HURBAN
1817-1888
- najbližší spolupracovník Ľ. Štúra, zaslúžil sa o uzákonenie spisovnej slovenčiny, spoluzakladateľ Matice slovenskej
- narodil sa v Beckove, pôsobil ako evanjelický farár v Hlbokom, jeho manželka Anička Jurkovičová (prvá slovenská herečka)
- od 1846 vydával prvý slovenský literárny časopis Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru (vychádza dodnes)
- písal historické prózy: najmä námety z obdobia Veľkej Moravy a Matúša Čáka Trenčianskeho
Olejkár
- román, typická romantická povesť, Matúš Čák je zidealizovaný a vykreslený ako silný a spravodlivý vladár a uvedomelý Slovan
Gottšalk
- román, opis boja polabských slovanských kmeňov s nemeckým kresťanstvom
- v prózach zo súčasného života poukázal pomocou satiry na nedostatky svojej doby, napr. Korytnické poháriky
Od Silvestra do Troch kráľov
- novela, kritika malomeštiactva, hlavná postava starý mládenec a lakomec Ďorď Šúplata, ktorý si hľadá bohatú nevestu, zoberie si svoju starú slúžku Ilonu, o ktorej si myslí, že vyhrala v lotérii
- Hurban bol aj literárnym historikom ® Slovensko a jeho život literárny, monografie Životopis Karola Štúra, Viliam Paulíny-Tóth a jeho doba, Životopis Ľudovíta Štúra (nedokončil)
 
Ján KALINČIAK
1822-1871
- najvýznamnejší prozaik
- narodil sa v Hornom Záturčí, študoval v Levoči, neskôr v Halle, blízky priateľ Štúra, riaditeľ gymnázia v Modre a Tešíne, vydával kultúrny mesačník Orol
- ovplyvnila ho jeho matka, ktorá pochádzala zo zemianskeho rodu
- romantické historické poviedky: využil motív fantastických povestí a balád, väčšinou príbehy o láske, vášňach, vernosti a obetavosti, napr. Bozkovci, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Láska a pomsta, Mních
Púť lásky
Dej sa odohráva v okolí Myjavy v časoch tureckých vpádov. Kalinčiak tu rozvíja zápletku na zápase dvoch mladých ľudí o lásku k tej istej žene Žofii. Víťaz nad Turkami Janko Černoch chce získať toto najkrajšie dievča Myjavy. Jeho protivník a sok v láske Aga Osman, ho počas svadby zajme. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Po mnohých útrapách sa dostane k Agovi Osmanovi, ktorý keď vidí, že nezíska jej lásku Černocha prepúšťa. Obaja sa vracajú domov a keď sa zdá, že ich láske nič nestojí v ceste, Janka oblečeného do tureckých šiat, pri Myjave zabijú sedliaci. Žofia o niekoľko týždňov od žiaľu zomiera.

Janko Černoch i Aga Osman sú výnimoční ľudia, silní jednotlivci (titanizmus) a individualisti. Žofia svojou krásou, ľúbosťou i odvahou predstavuje prvý kladný ženský typ v slovenskej literatúre.
- historické povesti so zemianskou tematikou: svoje postavy neidealizuje, využíva jemnú iróniu a humor, napr. Milkov hrob, Svätý Duch, Knieža liptovské, Orava
Reštavrácia
- povesť (novela), obraz župných volieb v prvej polovici 19. storočia (tzv. reštavrácií), zobrazil zanikajúci svet zemanov
- zemania v tomto období už nemajetní, no hrdí a vyvyšujúci sa nad sedliakov, pri reštavráciách predávali svoje hlasy stranám
- dej sa zaoberá prípravami na voľby vicišpána, vytvára sa konflikt medzi rodinami Bešeňovských, Levických a Potockých
- jazyk obsahuje veľké množstvo ľudových prísloví, porekadiel a zvláštnej hovorovej slovenčiny
 
Matičné obdobie
Jonáš ZÁBORSKÝ
1812-1876
- jeho tvorba ma satirický, polemický a kritický charakter
- snažil sa podať realistický a kritický obraz súčasného národného života
- bol všestranným autorom- písal poéziu (Bájky, Žehry), prózu a drámu (historické hry Bitka pri Rozhanovciach, Bátorička, veselohra Najdúch)
- v prozaických dielach zobrazil spoločensko-spoločenské pomery v časoch Bachovho absolutizmu a po rakúsko-maďarskom vyrovnaní
- typickým znakom jeho poviedok je paródia, karikatúra, satira s prvkami grotesky
Faustiáda
- autor ju označil ako „fantastickú hrdinskú báseň“, zosmiešnil politické a sociálne pomery v Uhorsku, kocúrkovskú obmedzenosť a ironizoval aj svoju situáciu
Panslavistický farár
- umelecky spracované vlastné životné osudy a sklamania
Dva dni v Chujave
- povesť, skladá sa z 2 častí. Deň škaredý a Deň pekný, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy (Záborského pôsobiska Žubčian), ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu – víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti.

1. časť: „Deň škaredý“
Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho „pán s veľkým nosom“ a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní „panskej“ spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne (úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť). Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov (zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci), ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu (Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší).

2. časť: „Deň pekný“
Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločnými silami zriadili spoločnú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. 
 
Ľudovít KUBÁNI
1830-1869
- román Valghata- historická tematika z obdobia panovania Jana Jiskru
- pre svoje krátke prózy čerpal námety zo života, väčšinou majú tragikomický dej (Čierne a biele šaty, Mendík, Hlad a láska, Suplikant, Emigranti a i.)
- priblížil cez ne osudy slovenskej inteligencie, nazývame ich „chlebárske“, pretože realita slovenských úradníkov bola veľmi trpká
Mendík
Mendík je poviedka z učiteľského prostredia. V poviedke sa prepletajú dve dejové línie: osud siroty a prekážky lásky rechtorovej dcéry a kaplána, ktorú rechtorka chce vydať za starého nevzdelaného mäsiara Andreasa Volovca- mal asi 50 rokov, bol škaredý,  s beľmom na oku, hovoril nezrozumiteľným nárečím.

Dej poviedky sa začína, keď Martina Kliptáka, chudobnú sirotu, dáva jeho teta, ktorá ho nemôže uživiť za mendíka, teda ako chudobného žiaka, ktorý má vypomáhať v rodine, učiteľovi Philippovi Šípikovi.

Martina si od začiatku obľúbi Sidónia, naopak Mutius, Margaretha ani Kura ho v láske príliš nemajú, o čom svedčí aj fakt, že keď Martin zbiera hrušky na strome a nemôže dočiahnuť tú, ktorú chce Mutius, ten sa mu začne vyhrážať: "Nemôžeš? Počkaj! To si poviem maminke, že mi nechceš nič kvôli spraviť a že ma neposlúchaš, ako ti rozkázali." A hodí doňho kameň. Martin stratí rovnováhu a spadne zo stromu, no v poslednej chvíli ho zachytí kaplán Trnovský. Trnovský a Sidónia, ktorí sa ľúbia, si začnú vyznávať lásku, no prerušia ich rodičia, ktorí už majú so Sidóniou vlastné plány. Chcú ju totiž dať starému bohatému nevzdelanému mäsiarovi. Sidónia s tým síce nesúhlasí, no jej rodičom, najmä matke, je to úplne jedno. Trnovský je z toho nešťastný a dá Martinovi správu pre Sidóniu. Tú však Martinovi v noci zoberie Kura, ktorý ju dá rechtorke. Učiteľ napíše Trnovskému list, aby nechal Sidóniu na pokoji, lebo ona je už zadaná Volovcovi. I keď on tým nadšený nie je, no rozhodol sa súhlasiť so svojou ženou. Asi o týždeň sa rechtor, jeho žena a Mutius vyberú k Volovcovi dohovoriť termín svadby. Medzitým sa Trnovský a Sidónia stretnú, vyznajú si lásku a vymýšľajú ako by mohli prekaziť svodbu. U Volovca sa dohodnú, že svadba bude za 3 týždne.

V tejto jeho zlej nálade dobehne Kura, ktorý klame, že Martin ešte nepozháňal a nezatvoril prasce a, že to zaňho musel urobiť on. Rechtor sa rozhnevá a spustí na Martina: "Sta, stoj ani mak sa nevyhováraj, kým ťa zajtra nepotrescem, budeš dnes absens od večere, a miesto na peci budeš v chlieve spať."

Kura zavrie Martina do chlieva. Ten sa však o polnoci zobudí, započuje zlodeja v maštali, zoskočil dole rovno pred Trnovského, ktorý sa tam prechádza a sníva o Sidónii. Spolu zavolajú richtára i rechtora.
Tí chytia zlodeja, ktorým nie je nikto iný ako Volovec. Toho zavrú do basy. Trnovský si zoberie Sidóniu za ženu a Martina dá do inej školy a prisľúbi mu, že ho potom dá za mäsiara. Všetko sa šťastne skončí- romantické zakončenie.
 
Realizmus
- vrchol v tvorbe krátkych prozaických žánrov
Svetozár Hurban VAJANSKÝ: novela Letiace tiene
Martin KUKUČÍN: poviedky- Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený
  novely- Dies irae, Mladé letá
Jozef Gregor- TAJOVSKÝ: poviedky- Do kúpeľa, Prvé hodinky, Do konca, Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Apoliena, Mamka Pôstková
Božena Slančíková- TIMRAVA: Za koho ísť, Pomocník, Bez hrdosti, Veľké šťastie
poviedky- Tá zem vábna
novely- Skúsenosť, Všetko za národ, Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Hrdinovia 
 
Martin KUKUČÍN
1860-1928
- vlastným menom MUDr. Matej Bencúr, zakladateľ realizmu v slovenskej próze, vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí, typickým znakom je, že sa snažil takmer vždy nájsť harmonický záver
- narodil sa v Jasenovej, stal sa učiteľom vo  svojom rodisku, neskôr študoval medicínu v Prahe, tu sa stretol s chorvátskym obchodníkom Didolićom, ten mu dal miesto lekára na ostrove Brač, oženil sa s Didolićovou dcérou Pericou, odišiel do Južnej Ameriky, žil v chilskom meste Punta Arenas, zomrel v Dalmácii, pochovaný je v Martine
- delenie diela:
1. črty a poviedky z jasenovského obdobia- Rysavá jalovica
2.  poviedky a novely z pražského obdobia- Keď báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený, Dies irae, Mišo, spomienkové diela Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Spod školského prachu, Vianočné oblátky, Mladé letá
3.   bračské obdobie- Dom v stráni
4.  juho- americké obdobie- Mať volá
- v prvom období sa zameral na dedinských ľudí, zvyky a tradície, opisuje ich s láskavým humorom, patria sem poviedky Na hradskej ceste, Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja a i.
Rysavá jalovica
Niekoľko dní pred Vianocami sa Adam Krt chystal na jarmok do Mrhanova, aby predal ušité kapce. Za utŕžené peniaze mu žena prikázala nakúpiť nejaké veci do domácnosti. Adam sa najviac tešil, keď mohol ísť na jarmok sám, bez svojej prísnej ženy. Iba vtedy sa mu podarilo zatajiť pred Evou niekoľko grajciarov, za ktoré si mohol kúpiť pálenku. Tentoraz ho Eva púsťala samého iba veľmi nerada. Adam mal totiž u seba i päťdesiatku, ktorú sa Eve podarilo po grajciaroch našetriť. Adam mal za peniaze kúpiť na jarmoku kravu. Napokon kúpil kravu – rysavú jalovicu od svojho suseda Adama Trnku. Jalovicu uviazali pred krčmou a zašli do hostinca zjednať sa. Kým susedia pili v krčme oldomáš, Trnkova žena Eva nevediac, že jalovica je už predaná, odviedla uzimené zviera domov. Adam, ktorý si myslel, že jalovica sa stratila, sa ju vybral hľadať. Domov sa vrátil až o polnoci, podpitý a bez jalovice. Keď sa zobudil, žena ho vyhnala hľadať stratenú jalovicu. Smutný Adam odišiel so slovami, že sa viac nevráti. Medzitým sa vysvetlila aj „strata“ jalovice, ktorú Trnkovci ráno priviedli späť. Eva sa začala báť o svojho muža, aby si niečo neurobil a poprosila kmotra Trnku, aby ho podľadal. Trnka ho tri dni márne hľadal, napokon ho našiel na jednej píle, kde vstúpil do služby. Adam zo zarobených peňazí vrátil svojej žene dve zlatky, ktoré pred ňou zatajil a za ktoré sa na mrhanovskom jarmoku opil. Sľúbil jej, že odteraz ho už nikto neuvidí piť. Svoj sľub i dodržal, odvtedy sa mu začalo dariť a stal sa z neho bohatý gazda.

Jozef Gregor- TAJOVSKÝ
1874-1940
- jeho dielo naväzuje na tvorbu Martina Kukučína
- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, vychovávali ho starí rodičia, ako učiteľ odmietal maďarizáciu → odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Prahy, tu členom spolku Detvan, počas I. svetovej vojny musel narukovať na východný front, v zajateckom tábore vydával s Jankom Jesenským noviny pre československých legionárov, burcoval za vytvorenie spoločného štátu, zomrel v Bratislave, pochovaný je v Tajove 
- písal krátke črty a poviedky, v ktorých ukazoval pravdivý obraz slovenskej dediny a ľudu, chcel upozorniť na osud najbiednejších a vzbudiť v čitateľovi súcit
- poviedky vyšli v zbierkach Omrvinky, Tŕpky, Z dediny, Besednice, Smutné nôty, Spod kosy
- osobitná zbierka Do konca → venoval starým rodičom (poviedky Do kúpeľa, Žliebky, Do konca, Prvé hodinky → tzv. starootcovský cyklus)
- znaky Tajovského krátkych próz:
1. portrétovosť- všíma si len jednu postavu 
2.  vonkajší opis postavy je stručný, vnútorná charakteristika je cez krátke epizódy
3.  poviedky nekončí vlastným konštatovaním, necháva koniec otvorený, formálne sa to prejavuje .... → apoziopéza, otvorený koniec necháva priestor na vyjadrenie vlastného názoru čitateľa, ale niekedy aj postáv
Do konca

Poviedka nemá hlavnú dejovú líniu, je to rozprávanie o živote Tajovského stáreho otca. O jeho zvykoch, vlastnostiach a práci. O tom ako Tajovského starí rodičia začínali hospodáriť takmer z ničoho, lebo starý otec ako aj stará mama pochádzali z chudobných rodín. Poctivou usilovnou prácou sa im podarilo nadobudnúť skromný majetok, malý dom a kúsok poľa. Pre starého otca znamenala práca všetko.

Tajovský svojho starého otca v poviedke opísal takto:

“ Postavy bol nízkej, ale svalovitej, čelo okrúhle. Zpod čiernej obrvy dobrácky zieralo dvoje malých modrých očí. Bradu si holil, fúzy strihal a i keď zomrel ako 76 ročný starec, mal ešte všetky zuby a iba na vrchhlave trocha zrednuté, ale predsa dosť tmavé vlasy. ”

Starý otec bol pravým gazdom. Nikdy sa nezastavil a neodtrhol od nejakej práce. V zime, keď sa na poli nedalo pracovať, našiel si nejakú prácu doma.

“ V lete – oj, a leto, to bol jeho svet ! Ani nespával ! O deviatej sa prišlo z poľa, do desiatej sa riadil statok, potom sa šlo ľahnúť, ale plánom nebolo konca-kraja a starý otec pred polnocou málokedy dal nám zaspať. O tretej ráno už vstal a budil starú mater… ”

Starí rodičia Tajovského vychovali a dali mu základné morálne a sociálne životné hodnoty.
 
Medzivojnová literatúra
Jégé- poviedka Výhody spoločenského života
Hronský: zbierky poviedok U nás, Domov, Medové srdce, Sedem sŕdc, Tomčíkovci
Urban: zbierky poviedok Z tichého frontu, Výkriky bez ozveny, novely Jašek Kutliak spod Bučinky, Za Vyšným mlynom
Hrušovský: Pompiliova Madona, Dolorosa
Gašpar
Chrobák-zbierka poviedok  Kamarát  Jašek
Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 2)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.041