Porovnanie lyriky P.O. Hviezdoslava a I. Kraska

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 086 slov
Počet zobrazení: 7 630
Tlačení: 492
Uložení: 461
Porovnanie lyriky P.O. Hviezdoslava a I. Kraska

Otázka z literatúry:
Porovnajte lyricú poéziu obdobia realizmu a literárnej moderny, sústreďte sa na osobnú a prírodnú lyriku.

Pavol Országh- HVIEZDOSLAV
- predstaviteľ slovenského opisného realizmu, (pozn.: podrobnosti k autorovmu životu a jeho ostatným dielam v téme Realizmus v slovenskej literatúre)
 
Programové básne
Mňa kedys´ zvádzal svet -oslava slovenčiny
Čo dávam, dávam z úprimnosti duše-  z cyklu Letorosty I., básnik vyslovuje svoj realistický program, je za úprimnosť, proti klamstvu, pretvárke, prázdnym slovám, váži si pravdu a otvorenosť, tento postoj mu prináša veľa trápenia
I vstupujem do tvojich skvúcich siení
 
Lyrika
- svoje básne spájal do cyklov (zbierka básní na jednu tému), 8 veľkých cyklov: Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, DozvukyKrvavé sonety
- hlavné témy človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca kritika spoločnosti, filozofické otázky, príroda, vlastné krízy
- osobných básní písal málo, podľa neho má básnik plniť svoje poslanie medzi ľudom
- básnická reč je bohatá, ale veľmi náročná, časté archaizmy, neologizmy, nárečové výrazy, biblizmy, slová z latinčiny, inverzie, symboly, hyperboly, gradácie, metafory a i.
- bol priekopníkom sylabotonickej prozódie 
- prvá bás. zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, venoval Sládkovičovi, prejavuje lásku k ľudu, rodičom, sestre a bratovi
Sonety
- 21 básní, básnik uvažuje o vesmíre, spoločnosti a jej dejinách, zamýšľa sa nad svojím poslaním, chce uniknúť od zloby a neprávosti pozemského života, do sveta básnickej tvorby, ale spoznáva, že jeho miesto je na zemi
- básne predstavujú ideál o ľudskosti, vznešených predstáv o lepšej a krajšej budúcnosti vo svete zla a spoločenských zápasov
Žalmy a hymny
- „hovory s Bohom“, väčšina básní inšpirovaná žalmami, najznámejšia De profundis (Z hlbín), lyrický hrdina sa sťažuje Bohu, že krivdí jemu aj jeho národu, prosí však o odpustenie a vyjadruje svoju vieru, že bude lepšie
Letorosty
- najrozsiahlejšie, skladajú sa z 3 častí
Letorosty I.- kritika spoločnosti, ľudských vzťahov, zaoberá sa ťažkým osudom národa
Letorosty II.- smútok, pretože mu zomreli rodičia aj brat, so smrťou sa vyrovnáva v sérii básni Čierny rok, osobitnou je báseň Pustý dom
Letorosty III.- problémy slovenského ľudu, napr. K vám urodzeným, veľkomožným (básnik tu vyčíta pánom, ktorí žijú z mozoľov ľudu a pritom ním opovrhujú, nechávajú ho v
zaostalosti, aby ho mohli viac vykorisťovať a potom ho hania a považujú ho za hlúpy ľud), Ó, mládež naša..., (kritizuje mravnú skazenosť spoločnosti, nápravu očakáva od mládeže)  na  konci 3 spomienkové básne Roľník (otec), Priadka (matka), Nový život (venované manželke), Ó prečo nie som víchrom (chce byť víchrom. morom, sopkou, chce zničiť zlo klamárov, zlodejov, cudzopasníkov, ktorí „žijú z mozoľov čestnej práce”, uvedomuje si svoju bezmocnosť - môže iba zatnúť päste, skloniť hlavu a roniť slzy, autor vidí krivdy páchané na ľude)
 
Prechádzky jarom
- zachytáva dojmy z hornooravskej prírody a jej čaro, príroda sa stáva jeho novým druhom a tak
zabúda na samotu, ktorá ho sužuje, práve príroda navodzuje u neho predstavu o novozlúčiteľnosti ľudstva, báseň Ja starý vychádzajúc
Prechádzky letom
- nachádzajú sa tu obrazy básnikových dojmov z prírody a z práce roľníkov, uvažuje o zlepšení
sociálneho postavenia ľudu, básnik vedie v cykle dialóg s prírodou schopnosť obnovy v prírode v
ňom vyvoláva pocit nezničiteľnosti ľudstva, báseň Zvážajúc z poľa
SteskyDozvuky
- napísal ich v staršom veku, uvažuje nad svojím životom, či mal vôbec nejaký zmysel, básne K ľudu, k ľudu, mládež mojaÓ, práci všetka česť
- v Dozvukoch sa lúči so svojimi čitateľmi, plný tmavých myšlienok, žiaľ nad ubúdaním tvorivých síl, pochybnosti o zmysle svojho diela, má pocit, že žil a tvoril zbytočne
Krvavé sonety
- 32 sonetov, k ich napísaniu ho podnietilo vypuknutie I. svetovej vojny, básne sú ostrým protivojnovým protestom, autor vyjadruje svoje rozhorčenie, kladie si otázku, kto je za tú hrôzu zodpovedný-  sebectvo jednotlivcov, pre ktorých vojna znamenala veľké zisky,  v závere vyjadruje svoju túžbu po mieri
 
Ivan KRASKO
- predstaviteľ literárnej moderny (charakteristika autora a ostatných diel v téme Slovenská literárna moderna)
- jeho básne starostlivo prepracované z obsahového aj zvukového hľadiska, verše farbisté a ľubozvučné
- typické symboly, metafory, bohaté rýmy, hudobnosť verša, zmyslové dojmy a vnemy (farebnosť, zvuky, pocity tepla, chladu a pod.)
 
Programové básne
- Kritika- uvedomuje si váhu básnického slova, poézia je chrám a do chrámu sa vstupuje len v dňoch sviatočných 
- Kritikovi- odpoveď na Škultétyho kritiku, kde Krasko krátko a rázne vyjadruje svoj názor → poézia ide z jeho srdca
- Poetika starej lyriky- rada básnikom, aká by mala byť poézia -  jasná, veselá aj smutná, básnik však nesmie klamať, poézia by mala pekne znieť, ale aj byť tajomná
 
Nox et solitudo (Noc a samota)
- 1909
- hrdina je stotožnený s jeho osobou
- jeho básne vznikli ďaleko od domova → časté spomienky na rodný kraj a matku
- dominuje pocit smútku, samoty a pesimizmu, svojho lyrického hrdinu umiestnil do „búrnej, tmavej noci“ a tklivej samoty
- témy básní: ľúbostný cit, príroda, úvahy nad vlastným osudom, reflexie o národe, ľudstve a pod.
Vesper dominicae (Nedeľný večer)
- lyricko-epická báseň
- opisuje svoju matku a rodný kraj, spomína na to, čo matka robievala v nedeľu → modlí sa z Tranoscia, myslí na syna a plače
- báseň nie je rozdelená na strofy, verše sú krátke 5-slabičné
-  využíva symboliku farieb, kontrast, personifikáciu
 
Topole
- topole – symbol pocitu samoty
Zmráka sa, stmieva sa
- o vnútre človeka, pochmúrna atmosféra, tma, noc, prírodné motívy symbolom vnútorného sveta
Už je pozde
 spomienka na vzťah, ktorý sa nenaplnil
Jehovah
-vymyká sa zo zbierky, báseň s nadosobnou spoločenskou tematikou, vyslovuje ostrú kritiku na politiku pasivity v predvojnovom slovenskom živote, forma žalmu, privoláva pomstu na neschopnosť národa ( aby im zhorkla voda, aby starí nemali úctu, aby sa im nenarodil básnik, ktorý by ich potešil, aby pracovali na cudzom)
 
Verše
- 1912
- 27 básní, v popredí ľúbostný zážitok, venoval ju snúbenici, nie už taká smutná - prebieha tu zápas o prekonanie chmúrnych nálad a citových kríz, viac sa zameral na spoločenskú problematiku, zbierka je už rozlúčením s chmúrnymi náladami a minulosťou, je poznačená myšlienkou, že treba žiť a bojovať za šťastie druhých
Otcova roľa
- autor sa štylizuje do postavy tuláka, ktorý sa vracia do rodného kraja, ide nesmelo, bojazlivo, jeho vlasť bola dlho zbedačovaná, počuje tichú výčitku, že nebránil vlasť, keď ho potrebovala
Baníci
- v príznačnom obraze démona, lákajúceho k zrade národa za zlato a bohatstvo, predstavil básnik všetok
politický a morálny útlak za starého Uhorska
- je to báseň vo svojom celom význame jedna z najrevolučnejších a pritom básnicky najpôsobivejších, vkladá nádej, že raz príde čas slobody pre spoločenské vrstvy, ktoré najviac trpia útlakom, používa 4-stopový daktylský verš, párne rýmy, štvorveršia
Život
- jedna z radostnejších básní, uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa so životom a jeho nástrahami
 
Porovnanie
- obaja autori používajú bohatý básnický jazyk, Krasko však nepoužíva inverziu, ale prirodzený slovosled
- Hviezdoslav písal lyriku v cykloch (súbor básní na jednu tému), Krasko v zbierkach
- aj keď Krasko často používa prírodné obrazy, nepísal na rozdiel od Hviezdoslava prírodnú lyriku
- Krasko vyjadruje väčšinou vlastné pocity a nálady, Hviezdoslav sa viac zaoberá národnými a spoločenskými problémami
Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015