Zóny pre každého študenta

Slovenská literárna moderna

Slovenská literárna moderna
- 1905-1918
- nazývaná aj Slovenská básnická moderna al. Kraskova básnická škola
- do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia začali prenikať nové umelecké smery a myšlienkové prúdy → symbolizmus (najmä Francúzi Ch. Baudelair a P. Verlain a Maďar E. Ady) a impresionizmus, inšpirovali sa však aj tvorbou slovenských romantických básnikov
- svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica, Prúdy, Slovenské pohľady, v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže
- v tvorbe už neprevláda národná tematiky, ale subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky
- z žánrov dominuje lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a sociálnych otázkach
 
Znaky:
- využitie symboliky (farieb, mien, čísel, prírody)
- biblizmy, náboženské slová, slová z latinčiny, alegorické bytosti, nadprirodzené veci, božstvá
- autori sa opierali o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (daktyl) a zdôrazňovali melodickosť verša
- lyrický hrdina túži po šťastnej láske a nenachádza ju
- cíti sa osamotený v cudzom/materiálnom svete
- je nešťastný, lebo nemôže naplniť svoje ambície
- je deprimovaný všednosťou pomerov
- citlivo spomína na detstvo, túži po pokoji
- je smutný, počasie v ňom vyvoláva spomienky
- všíma si sociálnu nerovnosť ľudí
- cíti smútok a beznádej z postavenia slovenského národa
- chce sa zapojiť do práce pre národ
- kritizuje meštiacky spôsob života, morálku a ideológiu
 
Predstavitelia:
- autori: Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy
- kritici: František Votruba, Pavol Bujnák, Štefan Krčméry
 
Ivan Krasko
1876-1938
- vlastným menom Ing. Ján Botto, narodil sa v Lukovištiach (Gemer), navštevoval gymnázium v Rimavskej Sobote a neskôr aj v rumunskom Brašove (tu sa zoznámil s predstaviteľom symbolizmu Mihaiom Eminescom), v Prahe študoval na chemickej fakulte (člen skupiny Detvan), pracoval ako chemický inžinier v Kloboukách a Slanom, počas 1. svetovej vojny bol na ruskom a talianskom fronte, dlhší čas žil v Piešťanoch, zomrel v Bratislave 
- prvé verše písal pod menom Janko Cigáň, uverejňoval ich v Slovenských pohľadoch, jeho pravé meno odhalil F. Votruba, literárne meno Ivan Krasko mu vybral Vajanský podľa dediny Kraskovo
- programové básne
- Kritika- uvedomuje si váhu básnického slova, poézia je chrám a do chrámu sa vstupuje len v dňoch sviatočných 
- Kritikovi- odpoveď na Škultétyho kritiku, kde Krasko krátko a rázne vyjadruje svoj názor → poézia ide z jeho srdca
- Poetika starej lyriky- rada básnikom, aká by mala byť poézia -  jasná, veselá aj smutná, básnik však nesmie klamať, poézia by mala pekne znieť, ale aj byť tajomná
- napísal 2 zbierky lyrických básní Nox et solitudoVerše (viď porovnanie Krasko a Hviezdoslav) a novelu List mŕtvemu
 
Janko JESENSKÝ
(pozn. charakteristika autora a ostatných diel v téme Realizmus v slovenskej literatúre)
Verše
- prechod medzi realizmom a modernou, básne s ľúbostnou tematikou
- jeho pohľad na ženu je celkom osobný → rovnocenná partnerka mužovi, jemná a citlivá bytosť
- lásku chápe ako prirodzený ľudský cit a zážitok
- zachytáva dojmy z veľkomesta, kde sa navonok žije veselo a bezstarostne, ale kde aj radosti majú svoj rub → porovnanie s domovom ho vedie k oslave domova a ospevovaniu jeho krás
 
Vladimír ROY
1885-1936
- vo svojich veršoch zobrazuje mravné a filozofické otázky lyrického hrdinu, ktorý je nositeľom symbolistických a dekadentných nálad, je vnútorne rozorvaný, jeho smútky sú motivované skúsenosťami zo života v podmienkach národného a sociálneho útlaku
Keď miznú hmly
- Loď moja- osobné pocity autora, vyjadruje svoju skľúčenosť a beznádej
- Carmaagnolet mocnému streštencovi- revolučná báseň
Rosou a tŕním
- motív neplnosti života, odsudzuje spoločnosť, život a smrť, vytvára víziu lepšej budúcnosti, verí, že príde zmena
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/5019-slovenska-literarna-moderna/