Zóny pre každého študenta

Vojna, totalita a násilie v svetovej literatúre

Vojna, totalita a násilie v svetovej literatúre
 
Otázka z literatúry:
Vysvetlite aktuálnosť a podstatnosť témy násilia, totality a vojny v dielach svetových autorov 20. storočia. Diela stručne charakterizujte, zaraďte autorov do kontextu národných literatúr.

Ernest HEMINGWAY
Zbohom zbraniam
- román, námetom zážitky z I. svetovej vojny
- ja- rozprávanie → dodáva románu autenticitu
- hlavné postavy dôstojník Frederick Henry a ošetrovateľky Catherine Berkley
- motív: láska môže vzniknúť, no nemusí byť vždy naplnená, vojna a jej následky sú silnejšie
Námetom je ľúbostný vzťah anglickej ošetrovateľky Catheriny Barkleyovej a amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorí dezertujú z talianskeho frontu do Švajčiarska. Tam Catherine pri pôrode zomiera. Henry odchádzal na vojnu s myšlienkou boja za slobodu. Nemá vysvetlenie na to, prečo prišiel bojovať do Talianska. Skôr to chápal ako nejaké dobrodružstvo. Postupne spoznáva na vlastnej koži šialenstvo vojny, jej hrôzy a začne ju odmietať. Dôsledkom toho je jeho dezertácia z armády. Vojna ho ranila fyzicky – bol ranený – ale oveľa viac psychicky, keď ho zasiahla cez smrť ženy, ktorú miloval. Catherinina smrť navonok s vojnou nesúvisí, ale predsa je dôsledkom jej chaosu, hrôzy. Vzťah Henryho a Catheriny nebol spočiatku založený na láske. Obaja chceli vo svojej spoločnosti zabudnúť na chvíľu na vojnu. Henry tento vzťah pociťoval ako dobrodružstvo a Catherine ako hanebnú hru. Postupne sa stali jeden pre druhého všetkým a verili si. Ich šťastie trvalo ešte niekoľko mesiacov vo Švajčiarsku až do Catherininej smrti.
Komu zvonia do hrobu
- román, reakcia na vojnu v Španielsku
- motto: „...a preto sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu, zvonia tebe.“ → touto myšlienkou autor vyjadruje názor na zodpovednosť človeka v ťažkých situáciách- človek môže zutekať, vtedy je zbabelcom, alebo pomáhať a prijať aj osud iných
Hl. postava je Robert Jordan, ktorý sa prihlásil do vojny ako dobrovoľník. Je univerzitným profesorom španielčiny. Uvedomuje si nezmyselnosť vojny, zaľúbi sa do Márie, prežíva šťastné obdobie, ale aj napriek tomu sa rozhodne splniť vojenskú úlohu – vyhodiť most do povetria. Pri úlohe zomiera, obetoval svoj život za záchranu vlastnej vojenskej jednotky.
 
Romain ROLLAND

Peter a Lucia
- novela, reakcia na bombardovanie Paríža na konci I. svetovej vojny, podľa Rollanda je príčinou vojny sebectvo- „vyprahnutosť srdca“
- vytvorený na kontraste láska-smrť-život → „Láska sa zrodila pod krídlami smrti.“
- autor pri rozprávaní o láske využíva veľmi jemný a citlivý jazyk, keď hovorí o vojne, využíva veľmi expresívne až vulgárne slová, napr. „prasnica požierajúca svoje mláďatá“, ľudia sú „hmýriace sa larvy“
 presné časové rozpätie 2 mesiacov → od stredy večera 30.1.1918 do 29.3.1918
- hlavé postavy sú mladí ľudia Peter Aubert a Lucia, príbeh sa odohráva v Paríži
- Peter - 18. ročný chlapec, pochádza z meštiackej rodiny, vie, že o pol roka musí ísť na front ako jeho brat Filip a stať sa ďalšou obeťou zabíjania
- otec je úradník, ktorý nemá vlastný názor, matka je dobrá kresťanka
- vrstvu, z ktorej Peter pochádza- bohaté meštianstvo – autor považuje za tých, čo majú vyprahnuté srdce, táto vrstva musí zaniknúť
- Lucia - jej matka sa zaľúbila do učiteľa z gazdovského rodu, rodina ho nechcela prijať za zaťa, matka sa proti vôli rodičov vydala a rodina s ňou prerušila akékoľvek styky
- jej otec ťažko ochorel, matka musela ťažko pracovať vo fabrike na muníciu
- po otcovej smrti si jej matka našla priateľa, Lucia jej nevie odpustiť, že chce žiť vlastným životom, zarába si obkresľovaním obrázkov, pretože pre nedostatok financií nemôže
študovať, obrázky predáva v malých obchodoch, nikdy nedodržuje farby na predlohe
- medzi Petrom a Luciou vznikne láska, trvá ale veľmi krátko, pretože zomierajú počas
bombardovania pod troskami kostola- zrúti sa na nich stĺp
 
Erich Maria REMARQUE
Na západe nič nové
- motto: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznanie. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna, i keď unikla jej granátom.“
- román bol populárny najmä medzi mužmi, pretože zobrazil I. svetovú vojnu takú, aká naozaj bola- surová a drastická, ich osudy boli totožné s osudmi lit. hrdinov
- román je možné považovať za historický dokument
- rozprávačom je Paul Bäumer, 19-ročný študent gymnázia, kniha je písaná ako ja-rozprávanie, hlavný hrdina rozpráva o sebe, svojich 7 spolužiakoch a ďalších vojakoch
- román sa skladá z krátkych kapitol, ktoré ako mozaika vytvárajú obraz vojny
- sugestívnosť textu autor dosiahol lexikou (jazykom) a syntaktickými prostriedkami  → krátke vety, zvolacie a opytovacie vety
Mladí gymnazisti odišli zo školských lavíc na front 1. sv. vojny pod vplyvom triedneho profesora Kantorka. Zažili tvrdý výcvik a potom boli nasadení na front. Keď zistili, že musia zabiť, keď chcú prežiť, spoznali vojnovú filozofiu a pravdu. V románe postupne kamaráti zomierajú jeden za druhým a posledný zomiera Paul Bäumer – zomiera absurdne v čase oddychu, keď si kreslí
obrázok a vojenský rozhlas hlási správu: „Na západe nič nového“ –  október 1918. V románe je opísaná vojna chlap proti chlapovi, bojovalo tam množstvo vojakov. Je zobrazený pomalý postup vojska a po bitke aj pomalý ústup. V románe sú zaujímavé niektoré príbehy, napr. Paul Bäumer zabil francúzskeho vojaka vo chvíli, keď si uvedomil, že ak to neurobí on, tak zabije Francúz jeho. Má však výčitky svedomia a prezerá si jeho preukaz, predstavuje si, ako dlho ešte bude chodiť pošta jeho manželke. Má úmysel pomôcť jeho rodine. Ďalší príbeh je stretnutie nemeckých vojakov s francúzskymi dievčatami – idú k nim na návštevu, vezmú im jedlo a snívajú o tom, čo s dievčatami prežijú. Zisťujú, že sa v tejto situácii ešte správať nevedia. Paul Bäumer je vďačný životu aj za toto poznanie. V ďalšom príbehu spoznávame konanie postáv, ktoré silno pociťujú pud sebazáchovy, prejaví sa to pri návšteve nemocnice zriadenej v kostole – kamaráti idú pozrieť operovaného spolužiaka a zistia, že mu amputovali nohu. Jeden zo spolužiakov si chcel vypýtať jeho čižmy s odôvodnením, že mu budú zbytočné a on má veľmi bolestivé otlaky a potrebuje o 1 číslo väčšie, ale ostatní mu v tom zabránili.
- záver románu je konštatovanie: „Paul Bäumer zomrel, no smrť človeka je už taká všedná, že správa z bojiska je len na západe nič nové.“
 
Karel ČAPEK
Bílá nemoc
- alegorická hra
- odohráva sa v neurčitom štáte a čase (pravdepodobne Nemecko)
- na čele štátu stojí diktátor, zbrojí, pripravuje vojnu
- v tomto štáte prepukne choroba, prejavuje sa bielymi škvrnami, ktoré sú necitlivé, človek sa postupne rozpadol ako malomocný
- choroba sa šíri ako mor
- jediný, kto vynašiel lieky je doktor Gallén
- jeho úspešnosť v liečbe je veľmi vysoká, ale odmieta liečiť bohatých
- touto chorobou ochorie diktátor
- Galllén sa rozhodne, že ho vylieči pod podmienkou, že prestane zbrojiť a pripravovať sa na vojnu
- Gallén prináša lieky, ale sfanatizovaný dav, ktorý sa chystá na vojnu ho ušliape
- je to hra, ktorá varuje ľudstvo pred 2. svetovou vojnou
Matka
- odohráva sa na neznámom mieste v neznámom čase
- príbeh matky, ktorá vo vojne stratí muža a troch synov, preto štvrtého Tonyho nechce pustiť na vojnu
- s mŕtvymi vedie fiktívny rozhovor, na základe ktorého sa rozhodne pustiť Tonyho, hoci vie, že sa až nevráti
Krakatit
- utopicko-alegorický román
- signalizuje nástup fašizmu, hlavná postava inžinier Prokop, ktorý vynájde výbušninu, ktorá môže zničiť svet
Válka s Mloky
- antimilitaristický, antifašistický a alegorický román
- cez mloky podáva alegóriu vzniku a šírenia fašizmu
- skladá sa z 3 kníh: Andreas Schenzeri, Po stupních civilizace, Válka s mloky
 
Jaroslav HAŠEK
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
(portrét vytvoril Josef Lada, vo filme ho stvárnil Rudolf Hrušínský)
- román mal byť pôvodne kritika Rakúsko- Uhorska, neskôr ho autor prepracoval, no nestihol ho dokončiť
- román sa skladá zo 4 častí: V zázemí, Na frontě, Slavný výprask, Pokračování slavného výprasku
- román sa stal slávnym hneď prvou vetou: „Tak nám zabili Ferdinanda.“
- hlavný hrdina Josef Švejk je heroicko-komická postava, nie je však hrdinom, len bezducho plní príkazy
- Hašek sa z vojny nevysmieva, len zobrazil obyčajného českého človeka a jeho pohľad na vojnu a Rakúsko- Uhorsko
- ústami Švejka autor podáva vlastné názory na dobu, dej je obohatený Švejkovými príhodami z civilného života
- jazyk je netradičný- využíva nespisovné pražské výrazy, vulgarizmy a nemecké dialógy
 
Michail Alexandrovič ŠOLOCHOV
Tichý Don (románová epopeja- zahŕňa veľké časové obdobie, o občianskej vojne a revolúcii), hlavná postava je Grigorij Melechov, hľadá miesto u červených aj bielych, u každých nachádza chybu, zostáva sám, pre toto riešenie bol román v Rusku odmietaný), Rozoraná celina (o kolektivizácii, celina- dlho neobrábaná pôda, najprv ju dalo obrobiť obyčajným ľuďom a potom im ju zobrali), Bojovali za vlasť (nedokončený)
Donské poviedky
- zbierka poviedok, skladá sa z krátkych príbehov, kde prichádzajú do konfliktu zástancovia „mravných hodnôt a poriadku“ s nositeľmi nových revolučných myšlienok, veľakrát spor otca a syna, napr. v poviedke Zásobovací komisár → syn sa pridal k červeným  podľa príkazov rabuje, berie aj u vlastného otca, keď si otec chráni svoj majetok, využíva právo sily→ dá otca zastreliť
Osud človeka
- novela
- hlavnou postavou je obyčajný vojak Andrej Sokolov, dej je vyrozprávaný retrospektívne, Sokolov rozpráva svoj príbeh a zážitky z vojny prievozníkovi
- Sokolov prežil život obyčajného ruského človeka, pracoval, oženil sa, mal deti, v čase vojny sa prihlásil na front, prežil nemecké zajatie, no vo vojne prišiel o všetko a stratil zmysel života
- nový zmysel našiel v starostlivosti o malého chlapca Vaňku, tento čin neurobil v mene vznešených komunistických ideálov, ale z ľudskosti- tým dal Šolochov návod na život aj ostatným ľuďom
- príbeh bol sfilmovaný Sergejom Bondarčukom
 
Alexander FADEJEV
Udalosti Veľkej vlasteneckej vojny, hrdinský boj všetkého sovietskeho ľudu a teda aj komsomolcov poskytli autorovi námet na román Mladá garda. Dej sa odohráva v roku 1941 keď Nemci obsadili mesto Krasnodon. Spisovateľ v ňom na základe skutočných udalosti zobrazuje osudy komsomolskej organizácie (ilegálna organizácia mladých ľudí), ktorá bojovala proti fašistom a ich domácim prisluhovačom . Mesiac pred oslobodením bola organizácia  odhalená. Väčšinu jej členov fašisti zversky mučili a popravili. Hlavní  hrdinovia vystupujú v románe pod skutočnými menami. Koncom roku 1947 sa objavili kritiky, ktoré autorovi vyčítali nedostatočné vyjadrenie vedúcej úlohy komunistickej strany v boji proti okupantom i to, že opísal paniku obyvateľov v čase evakuácie. Spisovateľ román prepracoval, čim znížil jeho umeleckú hodnotu .

Boris PASTERNAK
- predstaviteľ sovietskej literatúry po r. 1945
Doktor Živago
- autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v rokoch 1903-1929. Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal 10 osirel. Ujali sa ho príbuzný a vyštudoval medicínu. Počas 1 sv. vojny pracuje na fronte ako lekár a stretáva sa s Larou, ktorá je zdravotná sestra a je manželka revolucionára.  Po vojne sa Živago vracia do Moskvy kde žije s manželkov a svokrovcami vo veľkom dome. Po VOSR tam revolučná rada nasťahovala ďalších 50 ľudí a tak sa sťahujú na Ural, kde majú vidiecke sídlo. Tam však žijú len v letnej kuchyni pre služobníctvo, lebo ich vila je zhabaná. Žijú tu jednoduchý sedliacky život. Neďaleko v knižnici Živago stretáva svoju tajnú lásku Laru. Jeho pokojný život sa končí keď ho na ceste domov prepadne skupina partizánov, ktorý ho zo sebou odvlečú a musí pre nich pracovať ako lekár. Keď po viac ako roku utečie, zistí že žena a syn odcestovali do Moskvy. Stretáva sa s Larou, ktorá aby sa zachránila odchádza spolu so svojim ujom do Vladivostoku, odovzdáva mu list od manželky, že sa rozhodli emigrovať do Francúzska. Živago stráca rodinu, svoju milú Laru, nemá nič, stráca zmysel života. Sťahuje sa do Moskvy kde umiera v električke na infarkt. Príbeh končí epilógom z roku 1943 keď v pracovnom tábore sa stretáva Živagova dcéra (ktorú mal s Larou) s jeho bratom, dôstojníkom červenej armády. Jeho brat jej povie že je jeho dcéra. Spolu spomínajú. Dôstojník na to že tí čo žijú v pracovnom tábore majú šťastie oproti tým čo žijú v koncentračnom tábore. Dielo je plné filozofických úvah, opisov ruskej prírody a básnických jazykových prostriedkov. Dostal za neho Nobelovu cenu r 1989
 
Alexander SOLŽENICYN
- predstaviteľ polooficiálnej literatúry, učiteľ matematiky a fyziky
- počas II. svetovej vojny bojoval v červenej armáde, odsúdili ho za protisovietsku činnosť na 8 rokov väzenia, bol väznený v pracovnom tábore na Sibíri
- prelomil tabu ruskej literatúry, prvý krát písal otvorene o pracovných táboroch
- bola mu udelená Nobelova cena, ktorú si však nemohol prevziať
Súostrovie GULAG
- dielo ma 7 častí rozdelených do 3 kníh. Každá časť má niekoľko kapitol s názvom charakterizujúcim obsah kapitoly. Opisuje tu udalosti a režim v ZSSR. Úvod

Túto knihu začal písať v roku 1958. GULAG je skratka slov Glavnoje upravlenije lagerej – Hlavná správa táborov. – pól krutosti tej čudnej krajiny zemepisom rozkmásanej na súostrovie. V tejto knihe sa nepíše o vymyslených osobách, ani o vymyslených udalostiach. Ľudia a miesta majú autentické mená. Písal o tom, čo zakúsil na vlastnej koži, čo sa mu uchovalo v pamäti, čo videl a počul
Jeden deň Ivana Denisoviča
Hlavnou postavou je väzeň č.854, vojak Šuchov, bývalý roľník Ivan Denisovič. Hlavná postava je vytvorená podľa vojaka Šuchova, ktorý s autorom bojoval v 2. svetovej vojne, a podľa vlastných skúseností z Osobitného tábora, kde pracoval ako murár. Šuchov, predtým než bol odsúdený, bojoval v 2.s.v., na severozápadnom fronte, kde ho zajali Nemci. Zo zajatia však Šuchov ušiel a dostal sa k svojim, ale keďže sa priznal, že ušiel z nemeckého zajatia, obvinili ho, že je fašistický agent a zavreli do trestaneckého tábora na sedem rokov.

“Podľa spisového materiálu Šuchova posadili za vlastizradu. Vo výpovedi sám uviedol, že áno, je to tak, dal sa zajať s úmyslom zradiť vlasť a vrátil sa zo zajatia preto, aby plnil úlohu, ktorou ho poverila nemecká výzvedná služba. Aká to bola úloha, to nevedel vymyslieť ani Šuchov, ani jeho vyšetrovateľ. Nakoniec to nechali tak, jednoducho, plnil úlohu.“  Niektorých ľudí do táborov vlastne zatvárali len tak, pre nič- za nič. Teraz je Šuchov už 8. rok v Osobitnom tábore a ešte si ma odsedieť, alebo skôr odpracovať 2 roky. Trest sa mu síce čochvíľa končí, ale on tomu veľmi neverí, pretože vie, že tí hore môžu všetko prekrútiť, posadiť ho ešte na ďalších par rokov alebo poslať do vyhnanstva. Šuchov má 40 rokov, je veľmi poctivý, pracovitý, praktický. Autor ho vykresľuje ako obyčajného človeka, ako jedného z tých, ktorí zakúsili trápenie a nespravodlivosť, ale zachovali si dôstojnosť a ľudskosť. Každý deň v tábore bojuje o prežitie, tak ako ostatní väzni, pretože tu človek prežije, len vďaka svojej „prešibanosti“, bojovnosti a práci. Z mnohých sa v táboroch stávajú „zvieratá“, urobia všetko pre to, aby prežili. Šuchov je veľmi dobrý človek, ešte aj teraz keď je vo väzení, ďaleko od rodiny, myslí na jej dobro. Najskôr mu žena posielala balíky, ale on jej napísal, aby neposielala  a radšej nechala deťom. Ale tak trochu ho bolelo, keď on nedostane žiaden balík, síce vie, že žiaden nepríde, a tým že prestali chodiť balíky, tým prestali chodiť aj správy od rodiny...a tak bolo, okrem času, čoraz menej dôvodov na spomienky. Šuchov bol tiež veľmi šikovný a praktický, vedel vyrábať dôležité veci pre seba aj pre ostatných trestancov, a tým si privyrobiť. Prídel chleba si napr. skrýval do matraca, a potom ho zašil, aby mu ho nenašli...alebo: raz našiel kúsok pílky, ktorý prepašoval do baraka a neskôr si plánoval z neho spraviť malý obuvnícky nožík, ktorým by si tiež ľahko privyrobil..

Dej:
V diele je vykreslený jeden deň v tábore, tak ako je v názve novely- Jeden deň Ivana Denisoviča. Autor tu približuje celý deň od rána, až po večierku. Trestanci vstávajú ráno o piatej, idú na raňajky, ktoré tak ako všetka strava sú veľmi biedne. Po raňajkách majú nástup a kontrolnú prehliadku, takýchto prehliadok a nástupov je cez deň nespočetne veľakrát, často takých, ktoré by ani nemuseli byť. Chystajú sa na presun a veliteľ stráže prednáša každodennú krkom lezúcu väzenskú „modlitbu“(príkazy, zákazy...) Brigáda Ivana Denisoviča ide robiť k teplárni, dnes budú murovať...vonku je veľká zima ,mráz, ale pracuje sa aj keď je takéto zlé počasie...deň ako každý iný v tábore....večer majú zase rovnakú polievku ako ráno a ukladajú sa na spánok, ktorý je prerušená ešte dvomi- tromi nástupmi.

Šuchov sa ešte rozpráva s Aľoškom o Bohu a modlitbe. Hovorí, že aj keby prosil Boha, aby ho dostal z tábora,Boh ho nevypočuje a on, tak ako každý trestanec si bude musieť odsedieť svoj trest „od zvonenia do zvonenia“. Jediné o čo by prosil Boha je , aby sa mohol vrátiť domov, ale domov ho nepustia...a on to vie...napriek takýmto deštruktívnym okolnostiam však Šuchov nestráca radosť z mnohých maličkostí, ktoré sa mu v ten deň podarili...autor takto hodnotí Denisovičov deň: „Šuchov zaspával veľmi spokojný. Čo všetko sa mu v ten pošťastilo! Do basy ho nezavreli, brigádu nevyhnali do socmestečka, pri obede potiahol kašu, brigadír odovzdal dobrý výkaz, murovanie mu šlo ako po masle, pri prehliadke mu pílku nenašli, večer si privyrobil u Cézara, aj tabak si kúpil. A nepodľahol chorobe, prekonal ju. Prešiel takmer šťastný, ničím neskazený deň.“  
 
Ota PAVEL
- český prozaik, novinár a športový reportér, je autorom predovšetkým autobiografických próz hlavne s témami z vlastného detstva a zo športu
Smrť krásnych srncov
- kniha tragikomických poviedok
- spomienka autora na šťastné detstvo aj ťažké vojnové roky (pochádzal zo zmiešanej židovskej rodiny), hlavnou postavou je jeho otec Leo Popper
Ako som stretol ryby
- voľné pokračovanie Smrti krásnych srncov
- rozprávačom hlavná postava- mladý Žid (sám autor), ktorý žije len s matkou, pretože zvyšok jeho rodiny je mŕtvy alebo v koncentračnom tábore. Chlapec lovil ryby na zakázanom rybníku v Buštěhrade, aby ich vymenil za základné potraviny. Zo začiatku sa mu darí, no neskôr ho prichytí porybný Záruba, prvý krát sa mu podarí ujsť a skryť sa v krčme, druhý krát padne Zárubovi do rúk, čaká, že ho zbije alebo zabije, no Záruba mu káže kričať (kvôli nemeckým špehom) a potom mu poradí, kde môže bezpečne chytať ryby.

Jan OTČENÁŠEK

Romeo, Julie a tma
- 1958- novela, názov symbolický- nenaplnená a tragická láska, tma- symbol doby protektorátu
- hlavné postavy gymnazista Pavel a Židovka Ester (jej rodina je v koncentračnom tábore Terezín)
Dej:
Vojna vrcholí. Jedináčik Pavel šiel do kina, ešte mal chvíľu čas, tak sa šiel prejsť do parku. Tam stretá Ester. Všimol si, že má hviezdu – je Židovka. Pavel ju zavedie do svojej komôrky, ktorú mal pri otcovej krajčírskej dielni. Práve v tomto čase 27.5.1942 bol v Prahe spáchaný atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Nemci prehľadávali domy. Pavel Ester nosil jedlo a pitie, ona musela byť ticho v tej komôrke. V tom dome, kde Ester, býval aj Rejsek, ktorý pomáhal Nemcom. Vo vojne prišiel o syna. Rejsek o Ester vedel a nakreslil na jej dvere židovskú hviezdu. Pavel sa o Ester bál a dohodol sa s Čepekom (tovarišom), že odvezú Ester na dedinu k tete. V tú noc sa Pavel veľmi bál. Všade bolo počuť výstrely. Rejsek sa v tú noc opil a chcel Ester vydať Nemcom, Ester nakoniec vyjde z dielne a zabijú ju, keď prechádza cez mesto. Pavla to raní, ale uvedomuje si, že život ide ďalej.
 
Jean Paul SARTRE
- jeho dielo je rozsiahle, dostal Nobelovu cenu za literatúru, no odmietol ju
- do literatúry vstúpil filozofickou prózou Hnus, ďalšie diela tetralógia Cesta slobody, dráma Muchy, zbierka poviedok Múr
Múr
- poviedka, rozprávačom je mladý muž Pablo Ibbieta, ktorý je ako vojenský väzeň odsúdený na smrť zastrelením
- Sartre je v pohľade na človeka pesimistom, ak sa jeho človek pozerá do seba, pociťuje hnus a opovrhnutie
Dej:
Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny. Rozprávačom je Pablo Ibbieta, jeden z troch väzňov odsúdených na smrť. Považujú ich za anarchistov, preto im nepošlú farára, ale belgického lekára, ktorý im má uľahčiť posledné hodiny. Pablo ale vôbec nemá pocit že by im nejako pomáhal:

„Vedel som, po čo sem prišiel; nezaujímalo ho, čo si myslíme; prišiel pozorovať naše telá, telá za živa prekonávajúce agóniu uprostred života.“
Všetko vôkol sa im zdá nejaké cudzie, nové. Potom čo si uvedomili, čo s nimi bude svet sa pre nich zmenil a budúcnosť sa skončila:
„Hľadeli sme naňho všetci traja, pretože bol živý. Mal pohyby živého, starosti živého: triasol sa od zimy v tejto pivnici, ako sa trasú živý; telo mal poslušné a dobre živené. My sme však už necítili svoje telá – určite nie tak ako on.“
„...hľadel som na Belgičana, ktorý stál rozkročený na pevných nohách, ovládal si svaly – a ktorý mohol myslieť na zajtrajšok.“

Uvažujú o tom, ako ich zastrelia, majú strach z bolesti i zo smrti. Pablo snaží spomínať na krásne chvíle svojho života, ale jeho myšlienky vždy prerastú v obavu so smrti. Pred popravou myslia na to, aká bude ich posledná chvíľa, citujem: „Budem asi ustupovať k múru, budem sa chrbtom zapierať do múru so všetkých síl, a múr nepopustí, ako v zlom sne.“

Ráno odvedú Juana a Toma a popravia ich. Pablovi ešte dajú šancu, ale len pod podmienkou ak prezradí miesto kde sa ukrýva Ramon Gris – jeho priateľ. Nemal v úmysle jeho skrýš prezradiť, a tak len zo žartu povedal, že sa ukrýva na cintoríne. Keď sa vojaci vrátili čakal, že ho hneď popravia, no nestalo sa tak. Až neskôr sa dozvie, že Ramon sa pohádal s bratrancom a odišiel sa skryť na cintorín. Neuveriteľnou zhodou okolnosti sa z človeka pripraveného obetovať sa, stáva zradca.

Alberto MORAVIA
Vrchárka
- román z 2. svetovej vojny
- hlavná postava obchodníčka Čézira a jej dcéra Rozeta
- hlavná myšlienka: útrapy ľudí počas 2. svetovej vojny
- Čézira najprv z vojny profituje, predáva pašovaný tovar, keď spojenecké vojská začnú bombardovať Rím, rozhodne sa odísť s dcérou na vidiek, verí, že dcéru uchráni pred útrapami vojny, keď vojna skončí odchádzajú do Ríma, pred dažďom sa ukryjú v kostole, tu ich znásilnia marockí vojaci, fyzicky a duševne zlomené sa vracajú do Ríma s tým, že začnú nový život
- nihilizmus- filozofický smer, človek sa pred zlom nemôže uchrániť
 
Joseph HELLER
- prozaik
- témy, ktoré priniesol a) problematika narušenia komunikácie medzi ľuďmi
b) pohltenie individuálneho človeka vo svete
- priniesol prvky absurdnej literatúry a čierny humor do americkej prózy
Hlava XXII.
- humorné až sarkastické zobrazenie života amerických vojakov počas II. svetovej vojny na ostrove Pianosa (fiktívny ostrov), zobrazuje nezmyselnosť vojny, ironický pohľad dovnútra vojenskej mašinérie

Dej:
28-ročný vojak americkej armády Yossarian, slúžiaci na ostrove Pianosa v severnom Taliansku sa necíti ako dobrý vojak, a už vôbec nie ako hrdina. Rozhodne sa nechystal položiť svoj život za vlasť, svedčí o tom aj jeho názor: „Len pár krajanov by obetovalo život by to, aby zvíťazili.“ Dej sa začína v nemocnici. (Yossarian často simuloval aby nemusel až tak často bojovať.) Ako dôstojník musí počas liečby cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov. Často začierni všetko okrem oslovenia a podpisu, podpíše iba tie ktoré nečíta. Tie, ktoré prečíta často celé prečiarkne, alebo doplní o nejakú vetu a podpíše falošným menom. Kontrarozviedka príde hľadať tajomného muža Washingtona Irvinga.

Po návrate z nemocnice zistí že počet náletov zvýšili na 50, a simulovanie mu nebude pomáhať večne. Myslí na to, že sa mu vojna stane osudnou, jeho a panické kľučkovanie medzi proti lietadlovou paľbou, mu paradoxne vynesie nečakané zásluhy, má si prevziať letecký kríž, avšak na slávnosť prichádza nahý. Blíži sa útok na Bolognu, Yossarian si nedokáže pomôcť (bojí sa, lebo vie že je tam najsilnejšia protiletecká obrana) a tak posunie hranicu bombardovania. Aj keď padlo mesto do rúk spojencov, nebezpečenstvo stále trvá, preto podá celej jednotke preháňadlo, aby sa útok znova doložil. Pri nálete je zranený, keď sa vráti do útvaru, postupne tu zomierajú jemu nesympatickí ľudia, ale i jeho priatelia. Raz, keď bol na pláži so sestrou Ducketovou, jeho pilot sa predvádzal na pláži. Nezbadal mávajúceho Simpsona a preťal ho vrtuľou napoly. McWatt po tejto udalosti spácha samovraždu. Doktor Daneeka, chorobne sa obávajúci o svoje zdravie na to doplatí najhoršie, lebo mal letieť spolu s McWatom.

Smrti neunikol aj keď z neho administratíva urobila živého ducha. Zomrie aj Yossarianov najlepší priateľ Nately, počas bitky v ktorej mala letka veľké straty. Počas dovolenky ide do Ríma a podujme sa oznámiť Natelyho smrť jeho talianskej priateľke, ktorú správa hlboko zasiahla. Pokúsi sa zabiť Yossariana. Po zvýšení počtu náletov na 80 odmieta chodiť na nálety. Cez deň sa s ním nikto nerozpráva, no v noci ho navštevujú vojaci a pýtajú sa, či nedostal za odmietanie náletov nejaký trest. Plukovník Cathart a podplukovník Korn pristúpia konečne na to, že dovolia Yossarianovi odísť s frontu pod podmienkou, že bude vychvaľovať a neprezradí nič o podmienkach v tábore. Yossarian sa opäť dostáva do Ríma a prechádza mestom, plného stratených existencií. V dôstojníckom byte zistí, že Aarfy znásilnil a potom vyhodil z okna nepríťažlivé mladé dievča, paradoxne zatknú Yossariana, pretože nemá priepustku. Po informácii, že Orr žije a emigroval do Švédska, sa rozhodne konať sám, na vlastnú päsť a emigrovať.
George ORWELL
- anglický autor esejí a románov
- narodil sa v Indii, študoval v Etone, pracoval ako policajt, zapojil sa do občianskej vojny Španielsku
Zvieracia farma
- román, ktorý alegoricky zobrazuje revolúciu v Rusku a boj o moc medzi Stalinom a Trockým  (v románe ich reprezentujú prasatá Napoleon a Snehuliak)
Dej:
Major bolo to 12 ročné prasa, „požíval na farme veľkú úctu“, na začiatku zvolal všetky zvieratá, na tomto stretnutí im hovorí o príčine všetkého ich nešťastia – človeku („príčina hladu a nadpráce“), o tom, že zvieratá sú neslobodné. Hlásal vzburu ako riešenie situácie. Naučil ostatných pieseň Zvery Anglicka. Bol zakladateľom animalizmu. Krátko po tomto zhromaždení zomrel. Zvieratá na Panskej farme sa vzbúria proti pánovi ktorý sa o nich nestará a snaží sa ich čo najviac vyťažiť. Majorova myšlienka sa ujme a spočiatku zvieratá dodržiavajú pravidlá, ktoré im určili zvieratá.

1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Žiadne zviera nebude chodiť oblečené.
4. Žiadne zviera nebude spať v posteli. (s plachtami)
5. Žiadne zviera nebude piť alkohol. (do nemoty)
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera. (bez príčiny)

7. Všetci zvieratá sú si rovné.
Zvieratá majú niekoľko svojich sviatkov napríklad výročie Bitky pri kravíne (12.10.), na svätojánsku noc – výročie revolúcie. Postupne začínajú spory medzi Snehuliakom a Napoleonom. Snehuliak chce postaviť mlyn, ktorý mal vyrábať elektrinu pre farmu. Tá by osvetľovala stajne, v zime by sa ňou vykurovalo, poháňala by dojičku, , cirkulárku, … Napoleon so Snehuliakom nesúhlasil. Farma sa rozdelila na dve frakcie. 1. Pod heslom Voľte Snehuliaka a trojdňový pracovný týždeň, 2. Voľte Napoleona a plné korytá. Napoleon vycvičil lúpe ovce, ktoré vždy keď Snehuliak rečnil vybľakovali „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé!“ Počas schôdze, na ktorej sa malo rozhodnúť o osude mlyna, Napoleon odhalil svojich deväť psov, ktorých keď sa narodili vzal k sebe. Tí vyštvali Snehuliaka. Zrušil zhromaždenia, iba sa schádzali aby dostávali pokyny od prasiat. Už nesedávali spolu ale Napoleon, Kvičiak a Minimus vpredu a okolo nich štyri psy.

Po troch týždňoch Napoleon rozhodol, že mlyn sa stavať bude a to, že ho nechcel stavať bol iba manéver na zbavenie sa Snehuliaka. Výstavba mala trvať 2 roky. Neskôr Napoleon začal obchodovať s okolitými farmami, na túto prácu sa mal podujať právny poradca pán Whymper. Postupne sa menili i prikázania, napr. štvrté sa zmenilo na „Nijaké zviera nesmie spať v posteli s plachtami. “Stalo sa to, keď sa prasatá presťahovali bývať do domu. Kvičiak, ktorý vždy odôvodňoval kroky Napoleona reagoval takto“ Sú to celkom pohodlné postele! Ale jedno vám môžem povedať, druhovia, ani zďaleka nie také pohodlné, ako by sme potrebovali pri všetkej tej duševnej námahe, ..“ Počas jesenných vetrov sa zrútil mlyn, čo Napoleon pripísal za vinu Snehuliakovi. V tú zimu zvieratá mali málo potravy, živorili, no pomocou Whympera vyvracali správy o tom, že na Zvieracej farme je nedostatok potravy. Tú zimu Napoleon chcel predať kopu dreva, čo bola na dvore a nevedel sa rozhodnúť komu. Či Frederickovi z Majera, alebo Pilkingtonovi z Líščieho lesa.

V jeden večer Napoleon zvolal zhromaždenie. Už dlhšie sa po farme šírilo, že Snehuliak tu má svojich špiónov a v ten večer sa priznali štyri prasatá, tri sliepky a pár oviec Všetky boli zabité Napoleonovými psami. V tú noc taktiež zakázali spievať Zvery Anglicka.

Na ďalší rok bol mlyn konečne postavený a nazvaný Napoleonov mlyn. Okrem toho Napoleon konečne predal drevo Frederickovi. Po tom, čo bolo drevo z farmy odvezené sa zistilo, že peniaze, ktorým bolo zaplatené a ktoré mali stačiť na zariadenie pre mlyn, boli falošné. Deň po tom Frederick zaútočil na farmu. Jeho muži vyhodili mlyn do povetria a až vtedy sa vrátila odvaha zvieratám a začali opäť bojovať. Ľudí vyhnali, no bol to tvrdý boj, nazvali ho Bitka o veterný mlyn. Deň nato sa opäť začal stavať mlyn a zvieratá hrdlačili ešte viac. Okrem toho prasatá sa od nich čoraz viac oddeľovali, okrem toho, že dostávali oveľa viac potravy, ich prasiatka sa nesmeli hrávať s ostatnými, mala sa pre nich zriadiť škola a zatiaľ ich učil Napoleon sám.

V jeden večer sa Boxer v lome zranil. Napoleon ho chcel poslať do veterinárnej nemocnice. No namiesto toho ho o pár dní odviezli na konský bitúnok. Kvičiak im to vyvracal a tvrdil, že bol pri Boxerovi v posledných chvíľach jeho života no prasce si kúpili ďalšiu debničku whisky a to znamenalo, že sa dostali k peniazom.

Roky ubiehali, zvieratá ťažko pracovali, iba prasatá a psy sa mali dobre. Po istom čase Kvičiak odviedol ovce lebo ich chcel naučiť novú pieseň, po istom čase sa vrátili. V ten večer vyšli prasatá z domu na zadných a Napoleon vyšiel s bičom ruke. Ovce začali bľačať: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie!“ V stodole našli namiesto 7 prikázaní iba jedno: „VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ SÚ SI ROVNEJŠIE. Na druhý deň prasatá, ktoré dohliadali nad prácou mali biče, chceli si dať zaviesť telefón, počúvali rádio, …

Kniha končí inšpekciou ľudí zo susedných fariem, keď večer všetci hrajú karty v dome, zvieratá sa prikradnú a zistia, že Napoleon premenoval farmu opäť na Panskú. Farmári ocenili praktiky prasiat, keď získavajú čo najväčší zisk a pritom ich zvieratá dostávajú čo najmenej potravy. Po chvíli sa strhla háka a zvieratá vonku s hrôzou „hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto.“
1984
- román o budúcnosti, hlavný hrivna Winston Smith si dovolí myslieť a zaľúbi sa v spoločnosti riadenej Stranou, ktorá všetkým prikazuje, čo si majú myslieť
- stranu vedie Veľký brat (Big Brother), ktorý možno ani neexistuje, ale všade visia jeho obrazy s nápisom „Veľký brat ťa vidí.“
- kniha je satirou na totalitu v Rusku pod Stalinovým vedením, mala veľký úspech, do jazyka vniesla nové výrazy
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/5020-vojna-totalita-a-nasilie-v-svetovej-literature/