Svetová literatúra po 1945

Svetová literatúra po 1945

Otázky z literatúry:
Zhodnoťte spoločenské pomery, v ktorých vzniká súčasná svetová literatúra. Na konkrétnych lit. dielach charakterizujte uplatnenie lit. smerov a prúdov súčasnej svetovej literatúry. Na postavách poukážte na to, ako spisovatelia uvažovali o hodnotách súčasného sveta.

1945- koniec II: svetovej vojny, medzník vo vývine politiky, kultúry, rozdelenie Európy
- východný blok- socialistické štáty, západný blok- zvyšok sveta, medzi nimi „železná opona“
 
Sovietska literatúra
- socialistický realizmus, schematizmus, cenzúra, literatúra rozdelená na oficiálnu, polooficiálnu a samizdatovú, autori nesúhlasiaci s režimom emigrovali
- 3 hlavné témy-vojna (pre Rusov mala vlastenecký charakter), budovanie hospodárstva, mravné otázky
- k najvýznamnejším v oficiálnej literatúre patrili Michail ŠOLOCHOV (viď 19. téma) a 
Alexander FADEJEV (viď 14. téma)

Boris PASTERNAK
1890-1960
- ruský disident a jeden z najvýznamnejších ruských spisovateľov, v roku 1958 získal Nobelovu cenu za literatúru, vedenie Sovietskeho zväzu nechcelo, aby takúto významnú cenu získalo dielo, ktoré odmieta boľševickú revolúciu (Doktor Živago) a pod nátlakom a hrozbou vyhostením z Ruska donútili Pasternaka ju neprevziať po tom, ako ju telefonicky prijal, cenu po jeho smrti prevzal jeho syn
- bol aj prozaikom, po slovensky vyšiel výber jeho poézie pod názvom Vlastnosti vášne
Doktor Živago
(viď 14. téma)
 
Alexander SOLŽENICYN
1918-2008
- predstaviteľ polooficiálnej literatúry, učiteľ matematiky a fyziky
- počas II. svetovej vojny bojoval v červenej armáde, odsúdili ho za protisovietsku činnosť na 8 rokov väzenia, bol väznený v pracovnom tábore na Sibíri
- prelomil tabu ruskej literatúry, prvý krát písal otvorene o pracovných táboroch
- bola mu udelená Nobelova cena, ktorú si však nemohol prevziať
Súostrovie GULAG
(viď 14. téma)
Jeden deň Ivana Denisoviča
(viď 14. téma)

Čingiz AJTMATOV
1928-2008
- bol kirgizskej národnosti, patrí k najvýznamnejším neruským autorom
Džamila
- príbeh Kirgizsky Džamily, ktorá počas vojny v neprítomnosti nemilovaného, surového muža odchádza s mlčanlivým, skromným Danijarom a tým poruší stáročné zákony podriadenosti žien. Autor romanticky nadnesene obhajuje lásku, ktorá pomáha ľuďom prežiť.
Deň dlhší ako ľudský vek
- román spojenie tvrdej životnej reality s vedeckou fantáziou a mýtmi

- dej sa odohráva počas jedného dňa. Do toto rámca vložil autor mýtické legendy, tragické osady jednotlivcov v časoch kultu osobnosti i problémy výskumu nových planét. Keď chce hlavná postava, železničiar Edigej, splniť poslednú vôľu svojho priateľa a pochovať ho na starobylom, mýtmi opradenom cintoríne, stretne sa s prekážkami, pretože cintorín je v zakázanom pásme kozmodrómu. Paralelne s touto realistickou líniou rozvíja sa vedeckofantastická. Posádka kozmickej lode Parita nadviaže spojenie s mimozemskou civilizáciou. No pozemšťania sa boja kontaktu s touto omnoho vyspelejšou planétou, preto s kozmonautmi prerušia spojenie. Prelínaním časových rovín chce autor poukázať na svet plný protirečení, kde vládne nespravodlivosť, egoizmus a ľahostajnosť. Využitím starej povesti o zajatcoch mankurtoch, ktorí po krutom mučení stratia pamäť (mankurt zbavený vlastného ja mal z praktického hľadiska celý rad predností. Bol rovnocenný s nemám hoviadkom, čiže úplne pokorný a neškodný). Apeluje na ľudstvo, aby nezabúdalo na tyraniu, útlak. Zdôrazňuje, že každý človek je zodpovedný za osud našej planéty.
Zmysel legendy o mankurtoch- potreba historickej pamäti, človek a národ bez pamäti sa stáva ľahko manipulovateľným.
Druhá legenda o Džingischánovom oblaku nemohla byť do diela zaradená, pretože bola príliš zrozumiteľná- hovorila o potrebe Boha.
 
Vladimir VYSOCKIJ
1938-1980
- básnik, herec moskovského divadla
- jeho básne vyšli v almanachu MetrOpol, posmrtne zbierka básní Nerv, zbierka textov Pravda a lož
- inšpiroval sa folklórom, ale neskôr písal aj politicky angažovanú poéziu
- hlavné motívy priateľstvo, kone, hory, vojaci
 
Česká literatúra
- vo vojnovom čase veľmi prísna cenzúra- autori písali o historických postavách, ktoré mohli slúžiť ako vzor- symbolizovali odpor (napr. B. Němcová, K.H. Borovský)

Ota PAVEL
1930-1973
- český prozaik, novinár a športový reportér, je autorom predovšetkým autobiografických próz hlavne s témami z vlastného detstva a zo športu
Smrť krásnych srncov
- kniha tragikomických poviedok
- spomienka autora na šťastné detstvo aj ťažké vojnové roky (pochádzal zo zmiešanej židovskej rodiny), hlavnou postavou je jeho otec Leo Popper
Ako som stretol ryby
- voľné pokračovanie Smrti krásnych srncov
(viď 14. téma)

Jan OTČENÁŠEK
1924-1979
Romeo, Julie a tma
(viď 14. téma)
Poľská literatúra
Karol WOJTYLA
1920-2005
- 264. pápež Ján Pavol II.
- literárnej tvorbe sa venoval už počas svojho stredoškolského štúdia, aj neskôr ako robotník a seminarista, kňaz, arcibiskup a kardinál
- no Slovensku vyšli zbierky jeho básní pod názvom Brehy duše a V hlbinách jasotu
- okrem poézie sa venoval aj dráme- známe je jeho divadelná meditácia nad sviatosťou manželstva Pred zlatníctvom
Rímsky triptych
- prvé básnické dielo, ktoré nepublikoval pod pseudonymami alebo občianskym menom, ale pod menom Ján Pavol II., má 3 časti: 1. Prameň 2. Meditácie nad knihou pôvodu 3. Vrch v krajine Moria
 
Literatúra západného bloku
- zachovala sa pluralita lit. smerov, autori sa však museli vyrovnať s otázkou vojny, v každej literatúre bol pohľad iný
 
Postmoderna
Jeden z popredných lit. smerov, nové spojenie elitnej a masovej kultúry. Vznikla na americkom kontinente, jej východiskom je najmä odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti. Prvým postmodernistickým dielom je román Vladimíra NABOKOVA Lolita.  Postmoderná literatúra spája najrozličnejšie motívy a postoje rozprávača a nie je len intelektuálna a elitárska, ale súčasne romantická, sentimentálna a populárna.
Znaky postmoderny:
1.citátovosť
2.pluralizmus formy – v jednom diele sa môže nachádzať forma viacerých žánrov (umelecká literatúra popri literatúre faktu, textová koláž)
3.sériovosť- ten istý príbeh vo viacerých obmenách
4.narúšanie kauzálnosti – aby to nenavodzovalo myšlienku chaosu dnešného sveta, 5.iracionálnosť
6.prvky grotesky – zosmiešňovanie
7.odcudzenie človeka, utrpenie, skepsa
8.ustálené symboly- zrkadlo, múzeum, knižnica, labyrint, bludisko, maska
 
Francúzska literatúra
Jacques PRÉVERT
1900-1977
- jeden z najznámejších francúzskych básnikov, nepatril do žiadnej básnickej skupiny
- prvú zbierku s názvom Slová vydal v r. 1945
- jeden výber jeho poézie vyšiel v slovenčine pod názvom Tá láska a neláska
- základným motívom jeho tvorby je láska a priateľstvo vo všetkých podobách
- autor využíva voľný verš, jeho jazyk je zrozumiteľný
- k najznámejším básňam patrí Barbara
Pre teba, moja láska
Išiel som na trh na vtákov

A nakúpil som vtákov
Pre teba
moja láska
Išiel som na trh na kvetiny
A nakúpil som kvetiny
Pre teba
moja láska
Išiel som na trh na železo
A nakúpil som reťaze
Ťažké reťaze
Pre teba
moja láska
A potom šiel som na trh na otrokov
A hľadal som ťa
Lež som ťa nenašiel
moja láska
 
Antoine de Saint- EXUPÉRY
1900-1944
Malý princ
- filozofická rozprávka pre dospelých, obraz sveta a ľudí očami malého dieťaťa
- skladá sa z 27 kapitol
Dej:
Autor spomína na dobu, kedy ho postihla na saharskej púšti porucha motora. Keďže oprava bola preňho otázkou života a smrti a bol sám, pokúšal sa lietadlo opraviť. Vtedy sa stretá s Malým princom, ktorý mu napriek nebezpečenstvu hroziacemu na púšti, rozpráva o svojej planétke, ruži, o svojej ceste za priateľstvom, tiež o zvláštnych ľuďoch, ktorých stretáva na iných planétach. Žiadneho z nich však nechápe, a preto hľadá ďalej. Zemepisec mu poradil, aby navštívil Zem, pretože je to zaujímavá planéta a princ tak urobil. Tu sa okrem Exupéryho stretáva aj s líškou a hadom. Líška ho naučí, čo je to priateľstvo a zodpovednosť. Princ pochopí, že jeho ruža ho potrebuje, je na ňom závislá a chce sa k nej vrátiť. Jediný, kto mu to môže umožniť, je had a to tým, že ho usmrtí. Spisovateľ sa najskôr snaží Malého princa odhovoriť od jeho rozhodnutia umrieť. Malý princ mu však vysvetľuje, že je zodpovedný za svoju ružu a že kvôli nej sa musí vrátiť. Hoci má zo smrti strach, predsa sa rozhodne podstúpiť ju. Pre autora bol Malý princ výnimočný svojou jednoduchosťou, úprimnosťou a schopnosťou nájsť hlbší zmysel aj v zdanlivo jednoduchých veciach. Princ pred svojou smrťou dáva spisovateľovi dar – „Ľudia majú svoje hviezdy, ale ony neznamenajú pre všetkých to isté... Keď budeš v noci hľadieť na nebo, bude sa ti zdať, akoby sa všetky hviezdy smiali, pretože ja sa budem na jednej z nich smiať. Ty budeš mať hviezdy, ktoré sa vedia smiať. A keď sa utešíš (človek sa vždy uteší), budeš rád, že si ma poznal. Budeš navždy mojím priateľom. Budeš mať chuť smiať sa spolu so mnou.“
 
Existencializmus
- smer skúmajúci bytie človeka, úplne odmieta Boha, človek sa môže spoliehať len na seba
- v dielach zobrazuje človeka vo výnimočných situáciách, v ktorých ide o život
- často používa motív múru:
1. stena niečo oddeľujúca
2.  pomyselný múr- symbol rozdelenia človek- okolie
 
Jean Paul SARTRE
1905-1980
- jeho dielo je rozsiahle, dostal Nobelovu cenu za literatúru, no odmietol ju
- do literatúry vstúpil filozofickou prózou Hnus, ďalšie diela tetralógia Cesta slobody, dráma Muchy, zbierka poviedok Múr
Múr
- poviedka, rozprávačom je mladý muž Pablo Ibbieta, ktorý je ako vojenský väzeň odsúdený na smrť zastrelením
- Sartre je v pohľade na človeka pesimistom, ak sa jeho človek pozerá do seba, pociťuje hnus a opovrhnutie
(viď 14. téma)
Albert CAMUS
1913-1960
- protipól Sartra, písal prózu, filozofické eseje a dramatickú tvorbu
Mor
- román, mor môžeme vnímať ako všeobecné zlo alebo ako fašizmus
- v závere románu autor uvažuje, kde zostane zlo (mor), keď sa skončí choroba
Dej:
Odohráva sa Alžírskom mestečku Oran. Mesto je bezfarebné, ľudia tam cez týždeň pracujú a cez víkend hrajú o veľké peniaze. Keď doktor Rieux vychádza zo svojej ordinácie nájde pred dverami mŕtveho potkana. Myslí si, že si z neho niekto robí srandu. Odkopne ho z cesty a ide ďalej. O pár dní sú úplne všade roztrúsené mŕtve potkany. Doktor zavolá na deratizačný úrad, tí len zbierajú potkany, ale nerobia nič proti tomu aby ich tam už viac nebolo. O týždeň je v meste viac ako 8000 mŕtvych potkanov. Ľudia sa chceli odsťahovať, lebo sa už báli, ale zrazu potkany zmizli, ľuďom sa uľavilo a zdalo sa im, že je všetko v poriadku. Lenže zrazu ľudia začali chorľavieť, medzi nimi aj doktorov vrátnik, ktorý odpratával pravidelne potkany z cesty. Dokonca ani doktor si s ním nevedel rady a nevedel čo mu vlastne je. Vrátnik cestou do nemocnice zomrel v sanitke.

Do mesta príde cudzinec, Jean Tarrou, ktorý si myslí, že Oran je veľmi zvláštne až čudné mesto, pretože sa tu nachádzajú atypické formy správania sa. Postupne si všíma a zisťuje zmeny psychiky postáv vplyvom choroby. Doktor s kolegom konštatujú, že do mesta sa dostal mor. Najskôr mesto chcelo, aby im Paríž poslal nejaké lieky, ale boli nevhodné na tento typ moru, takže vôbec nezabrali. V lete sa abnormálne zvýšila úmrtnosť. Dr.Cassel začína vyrábať protilátku. Ľudí vôbec nepustili von z mesta, bola nariadená úplná karanténa celého mesta. Vôbec nikam ľudí nepúšťali a potraviny dostávali len na prídel. Ľudí hlavne trápilo to, že nemali pri sebe svojich blízkych a nečinne čakali na smrť, už nepoznali budúcnosť a minulosť, všetko si premietali len do prítomnosti. Mor zmazal všetky triedne a iné rozdiely medzi ľuďmi.

Cottardovi, ktorý sa chcel obesiť pretože nevidel iné východisko zo svojej situácie, zachránil živor Joseph Grand. Cottard odvtedy pomáhal okolo nemocnice a okolo pacientov.

Do mesta príde novinár Raymond Rambert, ktorý chcel napísať o tejto morovej epidémii článok(konkrétne ho zaujímali zdochnuté potkany). Zostane v meste uväznený, pretože aj on sa nakazil morom, tak ako každý kto vstúpil do mesta. Trápi ho to, že nechal doma svoju milú. Najskôr ide za Dr. Rieuxom, aby ho odtiaľ dostal, lenže on odmietol. Pomôcť mu chcel Cottard, ktorý mal styky pre túto činnosť, lenže ich plán stroskotal. Nakoniec aj on zostal pomáhať v nemocnici.

Rieuxova manželka šla na liečenie, on s ňou nechcel byť, ale len kvôli tomu aby ešte viac neochorela. Dr.Cassel nakoniec vytvorí protilátku, vylieči Granda, ktorý medzitým tiež ochorel, ale jeho choroba ešte nebola vo veľmi pokročilom štádiu. Postupne sa mesto otvorilo, každí je šťastný, len Dr.Rieux je nešťastný, lebo mu umrela manželka, prichádza na to, že si za mor môžu sami ľudia(egoizmus, sebectvo…)
 
Talianska literatúra
Neorealizmus
- dominuje v Taliansku od r. 1945
- neovplyvnil žiadnu inú literatúru
- vznikol ako reakcia na kultúru, ktorá trvala počas fašistického Talianska
- paradoxom bolo, že v čase vojny sa autori viac venovali zábavným žánrom, filmy boli väčšinou komédie, realita však bola veľmi žalostná najmä na vidieku
- talianski filmári chceli zobraziť skutočné Taliansko, filmy sa nenatáčali v interiéroch, ale voľne von a do vedľajších postáv prijímali nehercov
- k najvýznamnejším režisérom patrill Vittorio de Sica (film Zlodeji bicyklov, Vrchárka)
 
Alberto MORAVIA
1907-1990
- „spisovateľ Ríma“, odzrkadlilo sa to v názvoch jeho diel: román Cesta do Ríma, Rimanka, zbierky poviedok Rímske poviedky, Nové rímske poviedky
- jeden zo základných motívov je prostitúcia 
Vrchárka
- román z 2. svetovej vojny
- hlavná postava obchodníčka Čézira a jej dcéra Rozeta
- hlavná myšlienka: útrapy ľudí počas 2. svetovej vojny
- Čézira najprv z vojny profituje, predáva pašovaný tovar, keď spojenecké vojská začnú bombardovať Rím, rozhodne sa odísť s dcérou na vidiek, verí, že dcéru uchráni pred útrapami vojny, keď vojna skončí odchádzajú do Ríma, pred dažďom sa ukryjú v kostole, tu ich znásilnia marockí vojaci, fyzicky a duševne zlomené sa vracajú do Ríma s tým, že začnú nový život
- nihilizmus- filozofický smer, človek sa pred zlom nemôže uchrániť
 
Epické divadlo a absurdná dráma
- smery zobrazujúce bezvýchodiskové situácie, beznádej a smútok
- absurdná dráma popiera všetky znaky klasickej drámy, nerozvíja sa v nej žiadny dej, postavy vykonávajú nezmyselné činnosti, týmto postojom chceli autori zobraziť zbytočnosť a absurditu:
Samuel BECKETT- Čakanie na Godota- samotný názov je nezmyselný, nevieme, kto je Godot, v hre vystupujú len 2 postavy. Estragan (symbolizuje západný svet) a Vladimír (symbolizuje východný svet), sú to dvaja tuláci, ktorí sa stretnú a rozprávajú, vedú nezmyselné rozhovory, vykonávajú nezmyselné činnosti, hra je 3-dejstvová, každé dejstvo končí vetou: „Godot nepríde.“
- zakladateľom epického divadla je Bertold BRECHT, podľa jeho názoru keď divák prichádza do divadla, veľmi rýchlo sa vžije do deja, stane sa jeho súčasťou, Brechtovi sa tento jav nepáčil, divák by mal byť neustále vyrušovaný, mal by rozmýšľať nad tým, čo vidí, pre epické divadlo je typické prerušovanie deja krátkymi piesňami, najvýznamnejšie hry sú Žobrácka opera, Matka Guráž a jej deti, Kaukazský kriedový kruh
- obidve formy nemali dlhé trvanie, dramatici sa vrátili ku klasickej hre
- v súčasnosti existuje autorské divadlo- text nie je pevne daný, ale tvorí sa počas skúšok
 
Americká literatúra
Jerome David SALINGER
1919-2010
- ústredným motívom väčšiny Salingerových diel sú problémy dospievania, dosah vojny alebo iných traumatických udalostí na psychiku mladých mužov, vo svojich literárnych dielach má sklon k mysticizmu
- dielo: zbierka Deväť poviedok, román Franny a Zooney
Kto chytá v žite
- román, autor priznal, že román je tak trochu autobiografický a že jeho detstvo sa v mnohom podobalo príbehu chlapca v knihe
- príbeh, ktorý rozpráva hlavná postava Holden Caulfield po ročnom odstupe lekárom alebo sám počas liečenia v sanatóriu, skladá sa z 26. kapitol napísaných ja-rozprávaním
Dej:
Holdena nebaví ho škola, pretože ju považuje za zbytočnú a nepotrebnú pre budúcnosť a jediné, čo mu ide je angličtina. Po tom ako ho vylúčia z Pencey, rozlúčke s profesorom Spencerom a konflikte s jeho spolubývajúcim kvôli jeho bývalej, sa Holden zbalí a sám na vlastnú päsť odchádza predčasne do New Yorku. Tu sa ubytuje v lacnom hoteli, kde ho takmer zbije liftboy, ktorý mu na noc pohodí ľahkú ženskú, ale nedostane zaplatenú celú žiadanú sumu, preto si ju išiel vypýtať násilím. Holdenove prechádzky po New Yorku sú sprevádzané návštevami rôznych klubov a podnikov, kde sa stretáva s rozličnými typmi ľudí. Keďže je v New Yorku predčasne, a rodičia ešte nevedia, že ho zo školy vylúčili, je nútený otravovať všetkých, na ktorých si len spomenie. Stretne sa so svojou bývalou, ale na konci stretnutia skonštatuje, že to nebol práve najlepší nápad.

Nakoniec sa predsa len odváži a ide pozrieť svoju sestričku Phoebe, ktorá mu príde na to, že ho vylúčili zo školy. Keďže doma nemôže ostať kvôli rodičom, rozhodne sa, že noc prespí u svojho bývalého profesora angličtiny. Pán Antolini je veľmi milý a spolu so ženou ho neváhajú prichýliť na noc, hoci im volá neskoro v noci. Po vyčerpávajúcom rozhovore s pánom Antolinim, kde sú mu odovzdávané rady do života, zaspí a zobudí sa na to, ako ho profesor hladká po hlave. Zľakne sa a utečie od nich s výhovorkou, že si ide po kufre na stanicu. Viac sa však už nevráti. Na druhý deň sa chce ešte rozlúčiť s Phoebe, pretože sa rozhodol, že uskutoční svoju cestu na Západ. Tam bude žiť v malej chatrči na kraji lesa spolu so svojou ženou a ich deti nebudú chodiť do školy, ale budú ich učiť sami. Phoebe však v dohodnutý čas nie je na mieste stretnutia a keď sa dievčatko konečne objaví aj s kufrom, že ide s ním na Západ, nakričí na ňu a pohádajú sa. Keď jej však sľúbi, že pôjde domov, opäť je medzi nimi všetko v poriadku, zoberie ju na kolotoče. Celý román sa končí hrdinovým konštatovaním, že nikdy nikomu netreba o nikom rozprávať, lebo vám potom bude každý chýbať.
Joseph HELLER
1923-1999
- prozaik
- témy, ktoré priniesol a) problematika narušenia komunikácie medzi ľuďmi
b) pohltenie individuálneho človeka vo svete
- priniesol prvky absurdnej literatúry a čierny humor do americkej prózy
Hlava XXII.
- humorné až sarkastické zobrazenie života amerických vojakov počas II. svetovej vojny na ostrove Pianosa (fiktívny ostrov), zobrazuje nezmyselnosť vojny, ironický pohľad dovnútra vojenskej mašinérie
(viď 14. téma)
 
Beat generation
- predstavitelia Jack KEROUAC (román Na ceste), Allen GINSBERG (bás. zbierky Vytie, Kadiš), Lawrence FERLINGHETTI
- beat generation –zbitá alebo blažená generácia (radosť, blaženosť z únikov v drogách), generácia tvoriaca v jazzovom rytme
- toto umelecké a literárne hnutie vzniklo v 50. rokoch minulého storočia v San Franciscu, kde bolo najlepšie vidieť lesk a biedu Ameriky. Mladých básnikov spájalo vedomie osobnej spolupatričnosti, ničím neobmedzená sloboda, pokúšali sa nájsť svoj vlastný štýl (túlanie sa po Amerike, happeningy, experimenty s drogami...)

Vystupovali proti vojne vo Vietname, malomeštiactvu, fašizmu a konzumnej spoločnosti. V poézii sa autori sústredili na vzťah medzi autorom a čitateľom, preto začali svoju poéziu verejne recitovať. Najprv tak robili v rôznych baroch, galériách a kaviarňach. Poézia bola často doprevádzaná jazzovou hudbou.

Literárne o nich možno povedať, že priniesli do literatúry nové prvky a nový pohľad na svet, ktorý umožnil nájsť nové spôsoby vyjadrenia. Autori boli často ovplyvnení orientálnymi náboženskými a filozofickými predstavami, ktoré si väčšinou vykladali veľmi voľne.

Anglická literatúra
George ORWELL
1903-1950
- anglický autor esejí a románov
- narodil sa v Indii, študoval v Etone, pracoval ako policajt, zapojil sa do občianskej vojny Španielsku
Zvieracia farma
- román, ktorý alegoricky zobrazuje revolúciu v Rusku a boj o moc medzi Stalinom a Trockým  (v románe ich reprezentujú prasatá Napoleon a Snehuliak)
(viď 14. téma)
1984
- román o budúcnosti, hlavný hrivna Winston Smith si dovolí myslieť a zaľúbi sa v spoločnosti riadenej Stranou, ktorá všetkým prikazuje, čo si majú myslieť
- stranu vedie Veľký brat (Big Brother), ktorý možno ani neexistuje, ale všade visia jeho obrazy s nápisom „Veľký brat ťa vidí.“
- kniha je satirou na totalitu v Rusku pod Stalinovým vedením, mala veľký úspech, do jazyka vniesla nové výrazy