Vojna, totalita a náslile v slovenskej literatúre

Vojna, totalita a náslile v slovenskej literatúre
 
Otázka z literatúry:
Charakterizujte spoločenské pozadie,na ktorom sa formovalo nové lit. úsilie medzivojnového a povojnového Slovenska.Dokumentujte na konkrétnych lit. javoch (diela, umelecké smery, žánre, lit. postavy, prostredie,dej,autori) ako sa témy a motívy násilia a totality zobrazovali v literatúre. Na základe ukážok vysvetlite akým spôsobom mohli autorov uvedených diel ovplyvniť následné faktory: národné lit. tradície, osobná skúsenosť autora s vojnou a zásah územia vojnovými udalosťami. Porovnajte zobrazenie vojnovej problematiky v poézii a próze. Aký vplyv zohráva v myslení autorov polit. režim.
(dôvod prečo autori písali o týchto témach)
 
Pavol Országh- HVIEZDOSLAV
Krvavé sonety
- 32 sonetov, k ich napísaniu ho podnietilo vypuknutie I. svetovej vojny, básne sú ostrým protivojnovým protestom, autor vyjadruje svoje rozhorčenie, kladie si otázku, kto je za tú hrôzu zodpovedný-  sebectvo jednotlivcov, pre ktorých vojna znamenala veľké zisky,  v závere vyjadruje svoju túžbu po mieri
 
Božena Slančíková- TIMRAVA
Hrdinovia
- románová novela, odohráva sa v čase I. svetovej vojny, autorka si nevšíma bojisko, ale ako na vojnu zareagovala dedina → roľníci, inteligencia, ale najmä ženy
- začína sa in medias res, páni sa za vojnu oduševňujú, sú vlastenci, no keď notárovi Baláňovi príde povolávací rozkaz, spraví sa chorým a využije svoje kontakty, aby nemusel narukovať, podnotár Širický je zaľúbený do panského dievčaťa Lízy Malinskej, ale keď si vypočuje jej rozhovor, v ktorom sa vysmieva z jednoduchých ľudí, prestane ju mať rád a narukuje 
- dedinskí ľudia vojnu preklínajú, tušia že im prinesie len problémy
- Anča Demákovie- mladá vdova s 2 deťmi, býva u svokrovcov, jej reakcia na vojnu je zvláštna, teší sa, že jej muž umrel a nemusí sa oňho báť
Katka Stoličkovie- jej muž pije a bije ju, preto je rada, že musí narukovať
Anka a Ďuro Matvejovie- sú krátko zosobášení, ona je z bohatej rodiny, mohla si muža vybrať, Ďuro je pekný, bývajú u jej rodičov, Anku si vybral z vypočítavosti, hoci mal frajerku Zuzu Pekovku, ktorá sa vydala za chorého, ktorý nemusí narukovať na rozdiel od Ďura, Zuza sa z vojny veľmi teší, považuje ju za spravodlivý trest

Jozef Gregor- TAJOVSKÝ
Rozprávky z Ruska- príbehy z I. svetovej vojny
Hlucháň
- poviedka zo zbierky Rozprávky z Ruska
- hlavná postava nahluchlý Juro Kotliak, prezývaný Hlucháň, napriek postihnutiu ho odviedli na front, kde sa stal postrachom, lebo vojaci sa báli, že niekoho zastrelí, správajú sa k nemu výsmešne, neskôr s úctou
- v závere sa autor pýta, za koho zomrel tento človek

Martin Rázus
To je vojna!
- básnická zbierka odsudzujúca vojnu
Matka- nie veľmi rozsiahla epická báseň, spoločenská balada, príbeh matky, ktorá celé dni v mraze čakala na syna- vojaka, ktorý mal prechádzať cez stanicu na vlaku, nachystala mu jedlo aj oblečenie, no syna sa nedočkala- zamrzla
List- krátka lyrická báseň písaná formou listu, pri oslovení ani podpise autor neudáva meno → báseň dostáva univerzálny charakter, žena píše mužovi- vojakovi o synovi, prosí ho, aby sa vrátil
Modlitba dieťaťa- krátka lyrická báseň, hrdina je dieťa, autor si vyberá detský spôsob (zdrobnenia nôcka), báseň vznikla v čase vojny, otec je na vojne, mama doma plače, prežíva žiaľ sama, ale dieťa je vnímavé, nemôže mu pomôcť nikto len Boh, za návrat otca sľubuje poslušnosť, báseň končí typickým Amen
Uprchlíci- vojna spôsobuje aj psychické zlo- ľudia utekajú pred vojnou, každý berie to, čo mu je drahé, mladá žena sa pomiatla, namiesto dieťaťa zobrala mačku
 
Milo URBAN
Živý bič
- autor zobrazil I. svetovú vojnu, ako si ju pamätal zo detských spomienok
- román je nepriamym obrazom vojny, zobrazuje reakciu dedinčanov v hornooravskej dedine Ráztoky (Pánu Bohu za chrbtom), ktorá je ďaleko od frontu
- román nemá hlavnú postavu, ľud koná ako jedna postava, román označujeme za unanimistický (lat. una anima= jedna duša)
- román obsahuje prvky expresionizmu (postavy konajú pudovo), dej je často prerušovaný lyrickými opismi prírody a duševných stavov postáv
- skladá sa z 2 častí- Stratené ruky a Adam Hlavaj, je rozčlenený na krátke kapitoly, ktoré ako mozaika opisujú obraz vojny
- vojna v románe spôsobuje zlo:
1. materiálne- straty obyvateľov na majetku, kostolný zvon použitý na muníciu
2.  fyzické- dokaličenie Ondreja Koreňa, smrť Štefana Ilčíka a Ilčíčky
3.  morálne- Eva Hlavajová, Krista Dominová
- autor si všíma všetky spoločenské vrstvy- sedliakov, kňazov aj notára
Dej:
I. Stratené ruky:
Ľudia v dedine poznajú slovo vojna, no okrem toho že muselo narukovať pár mužov, nijako sa ich ešte nedotkla. Prvý kontakt s vojnou im prináša Ondrej Koreň- vojak, ktorý sa vrátil ako mrzák, bez ruky, s jazvou na tvári a nemý. On jediný ako účastník vojny videl všetky hrôzy, ale nemôže o nich rozprávať. (Obraz ruky sa v románe viackrát opakuje, symbolizuje bezmocnosť ľudu.) Román je zaľudnený postavami- Štefan Ilčík, jeho mama Ilčička, Eva Hlavajová, notár Okolický.
Štefan Ičík dostane povolávací rozkaz, preto sa rozhodne ujsť do hôr. Jeho matka- vdova Ičíčka ho od toho odhovorí. Štefan niesol vojnu veľmi ťažko, odmietal plniť príkazy a bol trestaný väzením. Raz nevydržal šikanovanie a pri kopaní zákopov udrel lopatou čatára Rónu, ktorý bol na mieste mŕtvy. Štefan je odsúdený na trest smrti zastrelením. Keď sa to dozvie Ilčíčka, takmer zošalie a stáva sa z nej zatrpknutá žena neschopná kohokoľvek ľutovať.
Evin muž Adam musel narukovať a nechal doma samu Evu a malého syna Adama. Eva sa oňho bojí, nevládze na poli pracovať sama a žiada notára aby ho vyreklamoval (oslobodil od brannej povinnosti).Notár prinúti za túto službu Evu, aby sa mu oddala. Eva otehotnie a keď sa to notár dozvie, naľaká sa a pohrozí Eve, že ak prezradí, kto je otcom, reklamáciu nevybaví. Eva slovo dodrží, aj keď sa od nej odvráti celá dedina okrem Ilčíčky, Ondreja Koreňa a farára Mrvu. Eva je zúfalá a osamotená, nemá dokonca ani čo jesť. Narodí sa jej syn, ale kaplán Létay ho odmietne pokrstiť. Eva si volí dobrovoľnú smrť v rieke.
II. Adam Hlavaj
Adam dezertuje z vojny, no keď príde domov, njkde svoj dom prázdny. Od Ilčíčky, ktorá si vzala k sebe malého Adama sa dozvie o Evinom nešťastí. Najprv sa hnevá na Evu a potom ju chce pomstiť,ale nikto nevie, kto jej to urobil. Pravdu sa dozvie až neskôr od notárovho sluhu. Keď sa to dozvedela celá dedina, vzbúrili sa proti notárovi, ten sa zľakol a zavolal do dediny vojenskú jednotku, ktorá sa usídlila v škole. Notár začal veľmi piť, chcel chytiť Adama, ale tomu pomáhala skrývať sa celá dedina. Keď sa notár stretne s Adamom, Adam chce, aby sa Okolický priznal. Ten dostane porážku.
V dedine vypukla epiédmia červienky (dyzentérie). Chorobe podľahli najmä deti, pretože nemali čo jesť. Zomiera aj Evin nemanželský a nikým nechcený syn.
Vojna sa skončila, do dediny sa začínajú vracať ozborojení muži z frontu. V dedine vypukla živelná vzbura. Dedina zjednotene (ako „živý bič“) napadla na čele s Ilčíčkou strážnicu, pričom jeden z vojakov prepichol Ilčičku bajonetom.  Notár sa snažil ujsť z dediny, ale chytili ho a strčili po bradu do vody na mieste, na ktorom sa utopila Eva. Dosky, ktoré ho podopierali sa uvoľnili a notár sa utopil. Rozzúrený dav vyplienil krčmu, obchod a notárov dom, Adam napokon krčmu ako príčinu mnohého zla podpálil. (Konečne dosiahol slobodu.)
 
Ján SMREK
- básnické zbierky HostinaStudňa
- vyjadril v nich svoj protest proti vojne a jej následkoma neľudskosti fašizmu
- vyjadruje smútok za tým, čo mu vojna vzala → cestovanie, koncerty
- báseň Bacardi- vyjadruje smútok, že už nemôže chodiť do kaviarne, báseň sa končí: „Nech miesto hromobitia kanónov znie krotký cengot čiaš!“
 
František HEČKO
Červené víno
- generačný román s autobiografickými prvkami napísaný v tradíciách kritického realizmu
- odohráva sa vo vinárskej oblasti západného Slovenska v dedinách Vlčindol a Zelená misa
- román opisuje osudy 3 generácií rodiny Habdžovcov v prvej štvrtine 20. storočia
- skladá sa z 3 častí: I. Živly, II. Hrdinka a hrdniča, III. Marek a Lucia
- rodina Habdžovcov: babenka, starí rodičia Michal a Veronika (babenkina dcéra), mladý pár Urban a Kristína, ich deti Marek (v ňom zobrazil Hečko seba), Magdaléna, Cyril a Metod
- obraz vojny v románe: Po vypuknutí I. svetovej vojny musel narukovať aj Urban, gazdovstvo zveril Kristíne a 10-ročnému Marekovi. Pre Marka sa tým skončilo obdobie jeho detstva. Snažil sa pomôcť matke ako sa dalo a zvládnuť všetky potrebné práce vo vinohrade. Keď Urban prišiel o 2 roky na dovolenku, videl, že zo syna sa stal skutočný gazda.
(pozn. prečitať si obsah z Príručky slovenskej literatúry, str. 107)
 
Dominik TATARKA
Démon súhlasu
- fantastický traktát/novela/politický pamflet, alegória z konca stalinskej doby
- prvá literárna analýza obdobia kultu osobnosti a stalinizmu
- autor s iróniou a satirou odhaľuje, ako sa spisovatelia v tom čase podriaďovali režimu
- podstatou novely je myšlienka: „Človeka v totalitnej spoločnosti ovláda strach- démon súhlasu- a s čím človek včera večer nesúhlasil,to ráno odhlasuje a tak si môže odhlasovať aj vlastnú smrť.“
Dej:
Hlavnými postavami sú spisovateľ a člen Komunistickej strany (KS) Bartolomej Boleráz a vysokopostavený funkcionár KS Valizlosť Mataj. V Prahe sa obaja zúčastnia na zjazde spisovateľov, ich helikoptéra po ceste domov havaruje a a obaja zomrú. Zriadenci im vymenia mozgy- Matajov dajú Bolerázovi a naopak. Nad ich telami reční „hlavný maršal“ (predseda zväzu spisovateľov), jeho lži prinútia Boleráza „vstať z mŕtvych“ a porozprávať pravdu o sebe a svojej dobe. (Dielo nemôžeme vnímať ako reálny obraz, ale ako nástoj na vyjadrenie názoru kritiky).
Boleráz po ceste do Prahy hovorí Matajovi svoj názor na režim a na to, ako sa ľudia stávajú len poslušnými figúrkami. Mataj mu pritakáva, no na druhý deň keď Boleráz znovu vysloví svoj názor na zjazde spisovateľov, Mataj aj všetci ostatní ostro odsúdia Bolerázove názory, s ktorými ešte včera súhlasili. Zjazd vyhlási Boleráza za zradcu.
Na druhý deň vyjde najavo pravda o kulte osobnosti- Boleráz je zväzom odrazu vyzdvihovaný a Mataja ako hlavného ideológa berú na zodpovednosť.
 Na záver knihy autor pripojil satiru O vládcovi Figurovi, ktorý stelesňuje despotického vodcu z čias kultu osobnosti, ktorý chorobne túži po moci, a preto sa obklopí masami disciplovaných a poslušných figúrok.

Alfonz BEDNÁR
Sklený vrch
- dej sa odohráva pred II. svetovou vojnou, počas SNP a končí sa okolo roku 1951
- dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klaasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na SNP, na budovanie novej spoločnosti (zobrazil tabuizovanú tému-vyslovil kritiku, stavbu hydroelektrárne sprevádzali problémy, sabotáže a kolaborácia) ale predovšetkým na ľudské vzťahy. 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
- označuje sa za román s tajomstvom (množstvo vecí nevyjasnených)
- popisuje vzťah hlavnej hrdinky k trom mužom v jej živote, cez ktorý je vyjadrený aj jej vzťah k vojne a SNP
Dej:
Jožo Solan nájde vo svetri denník sojej ženy Emy a začne ho čítať. Ema Klaasová pochádzala z BA. Ušla do Tichej doliny, kde sa v 1943 spoznala s Milanom Kališom. Chodili spolu po lesoch, značkovali chodníky pre turistov. Milan učil Emu vážiť si hodnoty ľudí a prírody. Milan vedel, že vojnu čoskoro pocítia aj ľudia v horách. Milan často odchádzal preč aj na niekoľko dní, Ema tušila, že spolupracuje s partizánmi. Jedného dňa sa Milan nevrátil. Do doliny prišli nemeckí vojaci, Ema sa musela ukrývať. Zostala sama. Dostala sa do jednej rodiny, kde ju presvedčili, že jej bude lepšie, keď si vziať dieťa, kt. čakala s Milanom( Ema už potom nemohla mat deti a veľmi ju trápilo že o tom nepovedala svojmu manželovi Solanovi)

Po vojne sa Ema zoznámila so Zoltánom Ballom. Začala pracovať v jeho firme a neskôr sa zasnúbili. Zolo bol vypočítavý, nespoľahlivý a sebecký. Nahováral ju aby spolu odošli do Ameriky, lebo tam ich vraj čaká šťastie. Do Tichej doliny sa Ema vrátila v r.1947. Mala sem prísť sa svojím snúbencom Zolom, ale Zolo sa na Emu nahneval, Ema odišla do Tichej doliny sama. V Tichej doline  sa zoznámila s Jožom Solanom( jej terajším manželom), kt. tu prišiel aj s troma kamarátmi na lyžovačku. Na chatu do Tichej doliny prišlo oznámenie o svadbe dr. Zoltána Ballu. Ema schválne stratila snubný prsteň a rozhodla sa skoncovať s touto častou svojej minulosti. Cítila, že všetko prekoná s Jožom, kt. jej veľmi pripomínal Milana. V posledných dňoch pobytu sa Ema dozvedela, čo sa stalo s Milanom Kališom. Prezradil jej to Milanov kamarát a bývalý partizán Tretina. Milana Kališa chytili nemeckí vojaci a umučili k smrti. Eme bolo veľmi smutno. Na druhý deň spolu so Solanom  odišli z Tichej doliny. Vtedy je sľúbil, že ani v BA sa nerozídu a že si ju vezme s celou jej neznámou minulosťou.

Ing. Solan je vedúcim na stavbe hydrocentrály , Ema tam pracovala ako úradníčka. Na stavbe pracoval aj Tretina , kt. voľakedy Eme rozprával o smrti partizána Tkáčika. Na stavbe bolo stále veľa problémov, Solana obvinili zo sabotáže, niektorí robotníci tajne predávali materiál zo stavby...  Ema so Solanom mali odcestovať do Tichej doliny. Posledné Emine zápisky sú plné radosti, a nádeji, že sa všetko v Tichej doline urovná. V ten deň na stavenisku stúpila na spadnuté drôty s vysokým napätím. Román sa končí oznámením, že Ema zomrela.
(pozn. prečitať si obsah z Príručky sovenskej literatúry, str. 117)
Kolíska
- psychologická novela, vyšla v zbierke noviel Hodiny a minúty
- dej sa odohráva počas SNP, no autor sa, tak ako v Sklenom vrchu zameral najmä na správanie sa ľudí v krízových situáciách a na to, akým spôsom zasahovala ich minulosť do neskoršieho života
- dej sa odohráva retrospektívne, autor zobrazil aj priebeh súdnych procesov a združstevňovania v 50-tych rokoch 20. sotorčia
Dej:
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý  je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali... Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistili, že je to iba kolíska, ostali u Zity v kuchyni.

Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije.
(pozn. prečitať si obsah z Príručky slovenskej literatúry, str. 119)
 
Rudolf JAŠÍK
Námestie svätej Alžbety
- baladický román, je odsúdením rasovej diskriminácie a neľudskosti fašizmu, zobrazuje pomery v rokoch Slovenskej republiky, šírenie fašistickej ideológie, podlosti, atmosféry nenávisti a strachu
- motto: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“
- v románe sú okrem dialogických častí mnohé reflexie a lyrické opisy, využitie mnohých prostriedkov lyriky napr. kontrast, prirovnania, metafory, prívlastky a personifikácie
- román sa odohráva v roku 1941 v Nitre (meste pod viničným vrchom)
Dej:
Hlavným hrdinom je Igor Hamar, 18- ročný chudobný chlapec. Otec mu zomrel už dávno, matka umiera na rakovinu. Igor si zarába príležitostnými prácami, nemohol ani dokončiť gymnázium.
Eva Weimannová je Židovka. Jej otec Samko (Samuel) Weimann vlastní voz, jeho priateľ Maxi (Maximilián) Schlesinger kone, spolu vozia uhlie.
Igor a Eva sa majú radi, stretávajú sa v Kostole sv. Alžbety. V tom čase vyjde nariadenie, že všetci Židia musia nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Igor v tom chce Eve zabrániť, nechápe, prečo by mali byť ľudia označkovaní ako kone. Eva má strach.
Holič Ján Flórik sa stane gardistom, jeho cieľom je získať židovský majetok a kúpiť si krásny salón na hlavnej ulici. Zoznámi sa s ďalším gardistom Hasom, ktorý je však gardistom z presvedčenia. Flórik sľúbi pomoc bohatému kožušníkovi Helderovi, tvrdí, že mu pomôže dostať sa s rodinou za hranice.
Do mesta prídu Nemci a najmú si udavačov, ktorí majú spísať zoznam Židov nenosiacich žltú hviezdu. Igor sa začína báť o Evu. Poradia mu, aby dal Evu pokrstiť. Farár s tým súhlasí, ale pýta si 10 000 korún.  Evin otec Samko mu odmietne tie peniaze dať, pretože potrebuje peniaze na odkúpenie koní od svojho priateľa Maxiho. Igor odvedie Evu domov, aby bola vo väčšom bezpečí. Eva sa stará o jeho chorú mamu, ktorá zomiera.
Nemci začínajú odvádzať Židov. Gardistom velí Flórik a Haso. Haso sa cíti nesvoj, no Flórik vyberá Židov, ktorých majú odviesť. Medzi nimi je aj Eva, ktorá sa ani nemohla rozlúčiť s Igorom. Viac než 300 Židov odvedú na stanicu. Tu nudiaci sa dôstojník zastrelí malého chlapca. Eva a dvaja mládenci chcú jeho telo odniesť a vtedy Nemci zastrelia aj ich.
Haso je zhrozený tým, čo videl a od výčitiek svedomia spácha samovraždu. Flórik využije atmosféruz strachu a povie Helderovcom, aby si nabrali svoj majetok, lebo ich ide previesť cez hranice. Za mestom ich zabije a telá zakope pri lesíku. Vráti sa s ich majetkom do mesta a nasťahuje sa do ich vily.
Samko prosí Igora o odpustenie, myslí si, že Evinu smrť zavinila jeho chamtivosť. On ani jeho žena nechcú umrieť potupnou smrťou, preto najprv otrávia svojho syna Róberta a potom aj seba.
Igor sa nevie vyrovnať s Evinou smrťou, samota ho desí. Pomstí sa Flórikovi- zabije ho železnou tyčou. 
(pozn. prečitať si obsah z Príručky slovenskej literatúry, str. 123)
 
Ladislav MŇAČKO
Ako chutí moc
- publicisticko- karikatúrny román, prvý krát vyšiel v r. 1968, neskôr bol zakázaný, nanovo vyšiel r. 1990
- autor využil tzv. personálneho rozprávača, je ukrytý v postave Franka, ale nie je to ja-rozprávanie
- reálny čas románu 3 dni- pohreb štátnika, čas, o ktorom hovorí, je dlhší- siaha až do SNP
- názov románu nemá vzťah len k postave štátnika, ale ukazuje, že moc je veľmi opojná, aj keď človek niekedy nedá najavo, že sa ňou dal opantať
- román sa skladá z kapitol a veľkého množstva krátkych epizód
- Mňačko v románe poukázal na mnohé deformity v socialistickom totalitnom režime- často nezmyselný systém rozhodovania v oblasti politiky, ekonomiky a kultúry, ale aj praktiky tajnej polície
Dej:
Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný „Mŕtvy“ sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili.

Čím stúpal vyššie ako funkcionár, tým hlbšie klesal v očiach priateľov. Zabúdal na starých a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Moc zdeformovala jeho charakter. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil svoju ženu Margitu. Aj so synom Martinom mal veľmi zlý vzťah. Oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Frank sa s ním postupne prestal stýkať, no pozorne sledoval jeho kariéru. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Od definitívneho kariérneho pádu ho „zachránila“ len choroba a smrť. Zomrel celkom opustený. Príčina smrti sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia - moč v krvi) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. Jeho manželka na pohrebe skrývala radosť a úľavu za čierny závoj.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/5023-vojna-totalita-a-naslile-v-slovenskej-literature/