Charakterizujte duchovnú a náboženskú poéziu v slovenskej literatúre. Na základe ukážok charakterizujte autorov vzťah k Bohu. Definujte pojmy duchovná a náboženská lyrika.
duchovná lyrika-
pridržiava sa náboženskej tematiky, prežívanie osobných a spoločenských problémov, slabší záujem o autorov o osobnú sociálnu a národnú
problematiku, má pochmúrny tón
náboženská lyrika- používaná na liturgické
účely
predslov k staroslovienskemu prekladu Biblie, konkrétne k Evanjeliu podľa Jána napísaný
Konštantínom Filozofom v rokoch 863-867. Proglas je považovaný za prvé literárne dielo v spisovnom staroslovienskom jazyku. Pozostáva zo 110
veršov. Konštantín v tejto básni využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie: prirovnania, oslovenia, básnické otázky, stupňovanie
(klimax), hromadenie (kumuláciu), citáty resp. parafrázy z Biblie.
Konštantín sa v básni zamýšľa nad tým, ako slová vyslovené v rodnom
jazyku vplývajú na život ľudí, na ich vzdelanie a vieru v Boha. Zdôrazňuje potrebu ľudí počúvať Božie slovo a vzdelávať sa vo viere
práve v rodnom jazyku, ktorému rozumejú.
Konštantín v úvode básne hovorí o dôležitosti počúvať Slovo Pánovo. Ako sľubovali proroci, prichádza Kristus. Konštantín píše o Božom dare, ktorým je dar viery, Dar viery dostali aj Slovieni. Pre ľudí, ktorí ho príjmu, je to dar, ktorý sa nikdy nepokazí a človeku zostáva naveky. Národy učia, že pre krásu duše je potrebné vyvarovať sa hriechu. Konštantín vyzdvihuje slovo, pomocou ktorého sa dá opísať Boží svet. Človek, ktorý nepozná písmo a necíti vôňu kvetov je ako z kameňa a bez duše. Konštantín vyzýva Slovienov slovami: “Počujte slovo od Boha vám zoslané”.
Dôležitejšie je vyrieknuť päť slov, ktorým všetci rozumejú ako tisíc, ktorým nikto nerozumie. Konštantín hovorí k Slovienom, že slovo v cudzom jazyku znie len ako zvuk medeného zvona. Každý človek potrebuje počúvať Božie slovo a obohatiť sa slovami v jazyku, ktorému rozumie. Konštantín hovorí, že duša, ktorá nepočuje Božie slovo v zrozumiteľnom jazyku, je ako človek, ktorý upadá bez jedla. Každý národ by mal mať literatúru a knihy vo vlastnom jazyku. Konštantín knihy prirovnáva ku zbroji. Knihy Hospodinove preložené do rodného jazyka považuje za nástroj, ktorým sa bojuje proti nevedomosti.
Človek, ktorý sa zdokonaľuje vo viere vo svojej rodnej reči, „tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví.“
(alternatívny názov: Tranoscius), autor Juraj TRANOVSKÝ, kancionál; zbierka duchovných piesní; obsiahnuté sú aj osobné a sociálne piesne. Prvé vydanie obsahovalo text a nápev 412 piesní, z ktorých vyše 150 preložil alebo zložil sám Tranovský. Tento spevník bol relatívne často vydávaný a doplňovaný, z pôvodných asi 400 piesní, bolo na konci 19. storočia piesní asi 1200. Do konca 20. storočia bol vydaný vyše 140 krát, na Slovensku svojho času spevník dosiahol vyše 100 vydaní. Používali ho v evanjelických cirkvách v Česku, na Slovensku a na Dolnej zemi. Vo väčšine slovenských evanjelických zborov sa používal až do roku 1992.
Autor Benedikt Szöllösi, vydal ho anonymne v roku 1655 , prvý slovenský tlačený katolícky kancionál, ktorý predstavoval spevník cirkvou aprobovaných piesní v reči ľudu. V predslove k spevníku vysvetľuje autor pôvod náboženského spevu, vyzdvihuje zbožnosť a spevavosť svojho národa a pripomína misionársku činnosť Cyrila a Metoda medzi Slovanmi a právo nimi pokrstených národov používať domáci jazyk v liturgii. Táto myšlienka sa neskôr stala súčasťou mýtu o kontinuite cyrilometodskej tradície na Slovensku. Spevník samotný tvorí 290 piesní s notami, pričom nosnými piesňami sú piesne slovenského a najmä českého pôvodu. Sú tu piesne vianočné, veľkonočné, mariánske, ale tiež poučné a zaoberajúce sa témou svetskej márnosti a pominuteľnosti ľudského života, no až na jednu výnimku sa tu vôbec nenachádzajú piesne k svätým.
- nástup v 30.
rokoch 20. storočia, niektorí autori sa predstavili v Antológii mladej slovenskej poézie v roku 1933, ktorú zostavil Rudolf Dilong,
nikdy však netvorili jednoliatu skupinu
- zoskupovali sa okolo katolíckeho časopisu Kutúra
- ich básne odrážajú vplyv
symbolizmu, z avantgardy najmä poetizmu a surrealizmu
- ovplyvnili ich najmä básnici Paul Claudel, Valentín Beniak (nazývali ho duchovným
otcom) a teoretik Henri Bremond
- vedúcimi osobnosťami kat. moderny sa stali Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina a Karol Strmeň
-
patrili k nim aj Janko Silan, Gorazd Zvonický, Pavol Ušák-Oliva, Mikuláš Šprinc, Svetloslav Veigl
- v ich tvorbe prevládali najmä tri
témy- náboženstvo, národ a rodný kraj, často využívali symboly z Biblie a gréckej mytológie, ako aj motívy kresťansko-kultúrneho
odkazu Veľkej Moravy
- básnici chápu modlitbu ako liturgiu a spôsob dialógu s Bohom
- dominovala reflexívna poézia, uvažovanie
o zmysle života má znaky existencialistickej filozofie
- po roku 1945 a 1948 mnohí autori emigrovali, tí ktorí zostali, prestali
publikovať
- emigranti aj v zahraničí vyvíjali bohatú básnickú a kultúrnu činnosť (boli podporovaní Slovenským ústavom sv. Cyrila
a Metoda v Ríme), na Slovensku sa títo autori dostali na čiernu listinu, ich diela boli zakázané a až do roku 1989 sa o nich nemohlo písať
- podľa inšpiračných zdrojov možno kat. modernu členiť na:
a) časovú- výročia, sviatky, úmrtia, vojnové a politické udalosti
b) nadčasovú- úvahy o zmysle života, podstate bytia
1905-1986
- vedúca osobnosť
katolíckej moderny, františkánsky mních
- 1933- zostavil Antológiu mladej slovenskej poézie- pokladaná za prvé programové
vystúpenie kat. moderny
- v roku 1954 emigroval, žil v Ríme, Argentíne a USA, kde aj zomrel
- jeho tvorba mimoriadne rozsiahla, písal
poéziu, prózu aj drámu
- prvé básnické zbierky Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy! → liturgické
a náboženské motívy, oslava života a krásy
- v zbierkach Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu a Mladý svadobník
uplatnil metódy poetizmu a surrealizmu- využíva hudobnosť verša, venuje sa náboženským aj svetským motívom
- zbierka Ja, svätý
František sa vyznačovala hlbokou náboženskou inšpiráciou
- uvítal vznik Slovenskej republiky v zbierke Gardisti, na stráž!,
v iných jeho zbierkach sa objavuje motív smrti, vojny (ako duchovný sa zúčastnil bojov na východnom fronte)
- spomienkové motívy na Oravu
a detstvo spracoval v zbierkach Somnambul, Konvália, Hanička
1908-1977
- debutoval zbierkou Začarovaný kruh- vplyv symbolizmu, prevládajú náboženské motívy, pre autora je
svet začarovaným kruhom, z ktorého východisko je poézia, láska a viera
- Cesta do raja- okrem náb. motívov aj motívy lásky
-
Harmonika a Dúha- vplyv surrealizmu a poetizmu, dôraz na zvukomalebnosť
- Belasé výšky- národné, vlastenecké
a náboženské motívy
- po II. svetovej vojne zbierky Mŕtve more, Mračná, Podobenstvá, Ozveny slnka a i.
1914-1984
- vlastným menom Ján Ďurka
- básne vyjadrením jeho kresťanského svetonázoru a viery v Boha
-
Kuvici, Rebrík do neba, Slávme to spoločne, Kým nebudeme doma- zamýšľa sa nad osudom človeka a básnika
- Piesne z Javoriny-
vyrovnáva sa s hrôzami vojny
- po vojne zbierky Piesne zo Ždiaru, Úbohá duša na zemi, potom bol z ideologických dôvodov
prinútený sa odmlčať
1921-1994
- jeden z najmladších predstaviteľov kat. moderny, venoval sa
básnickej a prekladateľskej činnosti
- postavil sa proti samostatnej Slovenskej republike
- 1945- odišiel do emigrácie
- pred
emigráciou 2 zbierky- Výžinok života a Testament- odráža sa v nich jeho náboženské a politické presvedčenie, postoj
k Bohu, národu a poézii
- v emigrácii napísal Čakajú nivy jar a Znamenie ryby