Slovenská dráma po roku 1918

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 533 slov
Počet zobrazení: 9 909
Tlačení: 404
Uložení: 448
Slovenská dráma po roku 1918
 
Otázka z literatúry:
Charakterizujte drámu ako literárny druh. Sledujte vývin slovenskej dramatickej tvorby po roku 1918 až do súčasnosti, analyzujte životnú filozofiu postáv.

Dráma
- základný literárny druh, vznikla v starovekom Grécku
- základným znakom je neprítomnosť rozprávača, dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu
Vlastnosti: dialogická forma, dramatický konflikt, verš/próza, sujetovosť, dejovosť, prítomný čas, dynamické motívy, obraznosť, dianie
dialóg- rozhovor medzi dvoma al. viacerými postavami (prehovor jednej osoby sa nazýva replika)
monológ- prehovor jednej postavy na scéne, spôsob zobrazenia vnútorných pocitov a myšlienok
- autor svoju predstavu o mieste deja a konaní a pohybe postáv naznačuje v autorskom komentári alebo scénických poznámkach 
divadelná hra- dramatické dielo vhodné na divadelné predvádzanie
Kompozícia:
1. vonkajšia
a.  dejstvá
b.  scény- výmena osôb
c. výstupy- zmena počtu osôb
2.  vnútorná
a.  úvod- expozícia
b.  zápletka- kolízia
c. vyvrcholenie- kríza
d.  dejový obrat- peripetia
e.  rozuzlenie- katastrofa
jednoaktovka- jednodejstvová hra
Dramatické žánre:
1. komédia (veselohra)- konflikt medzi postavami sa rieši úsmevne, v minulosti hra s vážnym charakterom ale nekončila sa smrťou, komično vyplýva zo situácie- situačná komika, z reči- slovná komika
2. tragédia- rozpráva o závažných ľudských al, spoločenských problémoch, hrdina sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii a je odsúdený na zánik
3. činohra- vznikla v 19. storočí, hovorí o závažných ľudských problémoch, nemusí končiť tragicky 
4. tragikomédia, fraška, muzikál, gag- hybridné dramatické útvary
 
Slovenská dráma po roku 1918
- dráma najmenej rozvinutý žáner → do 1919 sme nemali profesionálne divadlo, existovali len ochotnícke (najznámejšie v Liptovskom Mikuláši)
- 1919 vznik SND- začali hrať v r. 1920, prví režiséri Česi → Oskar Nedbal, prvá hra Maryša od bratov Mrštíkovcov, prvá opera Hubička od Smetanu
- prví slovenskí režiséri Janko Borodáč, Andrej Bagar, Ján Jamnický
- k najstaršej generácii hercov patrili Hana Meličková, Gustáv Valach, Jozef Kello, Oľga Borodáčová- Országhová
- medzivojnová dráma nadviazala na tvorbu Tajovského, Hviezdoslava, Kukučína a Palárika
- predstavitelia: I. Stodola, J. Barč- Ivan, P. Zvon
 
Ivan STODOLA
1888-1977
- pôsobil ako lekár, zaslúžil a o liečenie TBC, bol nespravodlivo odsúdený, spomienky na tento čas opísal v knihe Smutné časy, smutný dom, ďalšia kniha memoárov z detstva a mladosti sa nazýva Bolo ako bolo
- z jeho prvých pokusov sa zachovali scénky VoľbyDaňové pokonávanie
- dramatickú tvorbu delíme na:
1. tragédie- Bačova žena
2.  veselohry- Nás pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra
3.  historické hry- Kráľ Svätopluk (obdobie Veľkej Moravy), Marína Havranová (1848/49), Básnik a smrť (SNP)
Bačova žena
- 3-dejstvová tragédia so zvláštnou kompozíciou → každé dejstvo sa začína pokojom, idylou, dej sa postupne stupňuje
- dej sa odohráva na Liptove, pravdepodobne v Liptovskom Jáne (hovorí sa o Svätojurskom panstve)
- sociálno-psychologická tragédia, rieši aj sociálne problémy → bača Ondrej odišiel do Ameriky, lebo žil vo veľkej biede
Dej:
Prvé dejstvo sa odohráva v biednej, ale čistej izbe, kde býva bača Mišo so ženou a s dvoma synmi, druhé dejstvo v kaštieli, tretie v noci na salaši medzi vysokými vrchmi. Eva je ženou baču Miša. Mišo je jej druhý manžel, prvý, bača Ondrej Muranica odišiel pred rokmi do Ameriky. V bani, kde pracoval, došlo k výbuchu a Eva dostala oznámenie od spoločnosti, že jej manžel zomrel pri nešťastí. Eva má dvoch synov – Ondríka z prvého a Miška z druhého manželstva.  Rodina žije na svätojurskom panstve v chudobe, skromne, ale v šťastí a porozumení. Ich pohodu narúša jedine nenávisť Evinej bývalej svokry, ktorá jej nevie odpustiť, že sa znovu vydala. Je presvedčená, že jej syn nezomrel, veď jeho mŕtvola sa nenašla. Bača Mišo sa vracia domov s chýrom, že svätojurské panstvo kúpil akýsi „Amerikán“. Po príchode nového pána v ňom Eva spozná svojho prvého manžela, o ktorom si myslela, že je mŕtvy. Ondrej sa nasťahuje do kaštieľa a celý majetok dá prepísať na Evino meno. Zoberie si k sebe aj matku, dáva pohostiť celé služobníctvo. Zavolá si starého baču a spolu spomínajú na roky, ktoré strávili medzi horami. Ondrej mu rozpráva, ako v Amerike v tmavých baniach túžil za tými horami a lúkami. Dá si zavolať Miša, a aby sa ho zbavil, navrhuje mu, že mu zaplatí cestu do Ameriky, vybaví slušnú prácu a ešte pridá aj šek na pätnásťtisíc dolárov.

On súhlasí, ale iba ak pôjde s Evou. Ondrej rieši situáciu kruto: vyháňa Miša z panstva a zbavuje ho miesta baču. Zdesená Eva sa vyberie za ním do kaštieľa prosí ho o zmilovanie. Ondrej sa jej vyhráža, že jej zoberie syna. Žiada ju, aby sa k nemu vrátil. Eva sa mu snaží vysvetliť, že nemôže opustiť Miša, ktorý ju zachránil pred biedou a je dobrým otcom obidvom deťom. Ondrej porozpráva Eve, že pri výbuchu v bani stratil pamäť. Nemal pri sebe žiadne doklady, iba svoje našetrené peniaze. Pamäť sa mu vrátila až po rokoch, pri železničnom nešťastí. Prvou loďou sa vybral domov. Chcel Evu prekvapiť a zastavil sa na pozemkovom úrade, aby jej za našetrené peniaze kúpil aspoň kúsok role. Na úrade sa dozvedel, že za toľké peniaze môže kúpiť celé svätojurské panstvo, ktoré je práve na predaj. Tak sa stal majiteľom kaštieľa a celého panstva i so služobníctvom.

Eva je zmätená a nešťastná, nevie čo má robiť. Majetok a bohatstvo nechce, jej najväčším pokladom sú synovia. Miša však zožiera žiarlivosť, a keď ho Eva prosí, aby spoločne odišli do Ameriky, vyhlási, že on sa už rozhodol – odíde a zoberie aj syna Miška a ona nech si zostane na svojom panstve. Eva si zúfa. V tom prichádza aj Ondrej a oznamuje Eve, že syn Ondrík je u neho a nemieni ho už Eve vrátiť. Medzi chlapmi sa strhne bitka. Eva, ktorú sa žiarliví muži chystali pripraviť o oboch synov, spácha samovraždu- prekole sa nožom. Jej posledné slová sú: „Teraz ma už obidvaja máte.“
Jožko Púčik a jeho kariéra
- najznámejšia satirická veselohra, satira na falošne chápaný humanizmus so znakmi tragikomédie a frašky
Hlavnou postavou je svedomitý, dobrácky úradník Jožko Púčik, zamestnanec dobročinného spolku Humanitas. Žije so svojou sestrou, ktorej výrazne finančne pomáha pri starostlivosti o deti. Tajne miluje svoju kolegyňu z kancelárie slečnu Vierku, ktorá však o neho nemá nijaký záujem. Táto satirická hra sa skladá z troch dejstiev. Prvé dejstvo sa odohráva v elegantne zariadenej kancelárii spolku Humanitas, druhé vo väznici krajského súdu a tretie opäť v kancelárii.
Dej:
Jožkov nadradený, podvodník a bezcharakterný človek menom Rohatý, ukradne peniaze spoločnosti a z krádeže obvinia Jožka. Jožko vinu popiera, uväznia ho a vyšetrujú. Naivný Jožko verí v spravodlivosť súdneho systému, ale postupne poznáva jeho pravú tvár. Pochopí, že ako bezúhonný človek bol pre spoločnosť, aj pre svojich blízkych oveľa menej zaujímavý, ako potenciálny zločinec. Jeho sestra dostáva ako sestra „zločinca“ trafiku. Slečna Vierka ho navštevuje vo väzení lebo si myslí, že Jožko tie peniaze ozaj vzal a že po návrate z väzenia bude bohatý. Jožko sklamaný okolnosťami pochopí, že skutočnú kariéru urobil až ako „zločinec“ a k činu sa prizná. Následne prebehne rekonštrukcia zločinu v kancelárii spolku Humanitas pri ktorej sa peniaze za záhadných okolností objavia (vrátil ich Rohatý, ktorý sa bál) a Jožka prepustia.
 
Július BARČ-IVAN
1909-0953
- vyštudovaný evanjelický kňaz, viac sa venoval literárnej tvorbe, nadviazal na európsku dramatickú modernu, využil najmä prvky expresionizmu
Mastný hrniec
- komédia s charakterom frašky, zakladá sa na zámene osôb a omyle, autor zobrazil pomery v prvých rokoch klérofašistickej Slovenskej republiky, odsúdenie karierizmu
Dej:
-odohráva sa v Ťuťotíne, kde slovenský rozhlas odvysiela správu o menovaní ministra financií, ministrom sa stáva Svetozár Babík (povolanie - stredoškolský učiteľ botaniky na gymnáziu)

- po odvysielaní všetci ľudia mu začnú nadbiehať, podlizovať sa, všetci chcú vyťažiť z jeho postavenia
- napokon sa vysvetlí omyl a ministrom financií sa stáva jeho brat Baltazár Babík z Tvrdošína (vynikajúci matematik)
- dobre je vykreslená manželka Svetozára Babíka, ktorá veľmi podporuje muža v kariére a robí všetko pre ňu → chystá mu oblek a reč zvlástnosť - využité východoslovenské nárečie - rozprávajú ním všetci sluhovia má symbolický názov: mastný hrniec - mať veľa peňazí, výhodné postavenie
Matka
- psychologická tragédia z baníckeho prostredia, autor pri stavbe použil postup antickej tragédie (e-ko-kr-p-ka)
- autor rieši konflikt medzi 2 bratmi
- matka má nezvyčajné vlastnosti → vidí do budúcnosti, táto schopnosť ju robí samotárskou

Postavy:
Anna Pavlíčková- vdova (muž zomrel pri banskom nešťastí), dokáže predvídať budúcnosť, všetci sa jej smejú, má dvoch synov, ktorých miluje
Jano- pracuje v bani, k bratovi sa vždy správal nepriateľsky, zdalo sa mu, že matka má rada iba Paľa
Paľo- je už štvrtý rok v Amerike, matka ho od malička viedla k tomu, aby bratovi radšej ustúpil
Katka- Paľovo dievča, neskôr Janovo
suseda- cez ňu je vyjadrený postoj dediny k matke

Dej:

Matka má zase vidinu- vidí Paľa ako sa chudobný a biedny vracia z Ameriky domov a prináša bratovi do daru nôž. Keď porozprávala Janovi svoju vidinu, ten ju nazlostený žiada, aby to radšej nikomu nehovorila, lebo už i tak sa mu smejú, že má bláznivú matku. Anna sa od susedky dozvedá, že Jano dvorí Katke, ktorá chodila s Paľom pred tým, ako odišiel do Ameriky. Matkina vidina sa splní- Paľo prichádza domov. Privítajú ho Janove posmešky a urážky, že nič nezarobil a vrátil sa chudobný. Paľo vybaľuje darčeky- modlitebnú knižku pre matku a pre brata nôž. Matka si spomenie na tragickú vidinu ktorú mala. Vytrhne Paľovi nôž z ruky a ukryje ho. Smutne mu hovorí, že sa nemal vracať domov. Prejde takmer rok a vzťah medzi bratmi je stále horší a horší. Jano žiarli na Paľa, cíti, že ona má stále rada Paľa. Matka má ďalšie videnie- vidí, ako sa Jano s nožom vrhá na Paľa a zabíja ho. Chce Paľa ochrániť, a preto sa tvári, že sa na Paľa hnevá a vyháňa ho z domu. Práve vtedy prichádza Katka. ktorá sa rozišla s Janom, a navrhuje Paľovi, aby sa k nim presťahoval. Paľo odchádza. Jano sa chystá na zábavu, je nepriateľský k matke. Nájde nôž, ktorý matka ukryla, a vezme ho so sebou. Paľo a Katka prichádzajú navštíviť matku. Paľo pochopil, že matka ho vyhnala z lásky k nemu. Oznamujú jej, že sa budú brať a že po svadbe odídu do sveta, kde ich Paľo nenájde. Matka im však hovorí, že nemusia odísť, že našla iný spôsob riešenia. Katku pošle domov pod zámienkou, že sa chce ešte porozprávať so synom. Matka vie, že Jano príde domov, keď sa dozvie, že Paľo je doma. A Jano skutočne prichádza, je plný hnevu a trpkosti. Začína hádka medzi bratmi. V návale hnevu Jano vytiahne nôž a chce sa vrhnúť na Paľa. Presne tento obraz videla matka vo vidine. Zhasne lampu, skočí na Paľa a Jano sa nechtiac stane vrahom vlastnej matky. Anna týmto činom zabránila smrti jedného syna a tomu, aby sa druhý stal úmyselným vrahom. Svojou smrťou ich nakoniec zmieri.
 
Peter ZVON
1913-1942
- vlastným menom Vladimír Sýkora
Tanec nad plačom
- tragikomédia, konfrontuje svet rokokových postáv so súčasnosťou, postavy vystúpili z obrazu a chcú vedieť, aký je svet
- postavy konštatujú, že ľudia naďalej vedú vojny, delia sa na chudobných a bohatých a pokrok pokročil, ale ľudské srdce ostalo nezmenené: človek len pre vlastné šťastie človeka nevidí, Boh všetkým ľuďom dal oči, ale pre svetlo nevidia ľudí a pre lásku neľúbia 
 
Slovenská dráma po roku 1945
- najslabšie rozvinutý literárny druh , prenikanie moderných prvkov
- po roku 1948- klesnutie úrovne, schematizmus, ideologický tlak, vynucuje sa písanie veselohier, ktoré by oslavovali nového človeka- odchod z dediny do mesta, na dedinách kolektivizácia, veľmi často sprevádzaná budovateľskými piesňami
- delenie literatúry vo východnom bloku:
1. oficiálna- povolená
2.  polooficiálna- časť nedovolili, časť dovolili a časť vyčiarknutá
3.  samizdatová- nepovolená- exilová a domáca
- staršia generácia Š. Králik, P. Karvaš a I. Bukovčan
- v 50. a 70. rokoch množstvo schematických a podpriemerných hier → J. Solovič,
- O. Záhradník, P. Kováčik
- najkvalitnejšie hry v 60. rokoch → obdobie uvoľnenia- Viliam Klimáček
- v 80. rokoch satirické hry s prvkami kritiky spoločnosti → Ľ. Feldek, S. Štepka, M. Lasica, J. Satinský
 
Štefan KRÁLIK
1909-1983
- lekár, do roku 1948 písal veľmi kvalitné hry, po roku 1948 skĺzol do schematizmu (stal sa poplatným dobe), najmä veselohra Buky podpolianske a tragédia Svätá Barbora
Posledná prekážka
-  prvky existencializmu, dej sa odohráva v priebehu 3 hodín
-  doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva, uzavretého z vypočítavosti, v láske k asistentke Helene. Objaví sa jej bývalá láska Michal, je chorý, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť a zachrániť ho môže len chirurg Lorenc. On stojí pred dilemou, operovať ho a stratiť Helenu, alebo podriadiť sa svojej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí etika lekára a obetoval osobné šťatie v prospech medicíny. Lorencova žena Klára, ktorá roky trpí, že si ju zobral z vypočítavosti, odchádza.
 
Ivan BUKOVČAN
1921-1975
- známy pre filmovú trilógiu z prostredia Vysokých Tatier Medená veža, Orlie pierko a Stratená dolina
- v jeho dielach tiež nachádzame prvky existencializmu
- zvierací triptychKým kohút nezaspieva, Zažeň vlka, Pštrosí večierok
Pštrosí večierok
- komorná činohra odohráva sa v priebehu len niekoľkých hodín
- nastoľuje otázku – Je strach ospravedlnením?

- na maturitnom stretnutí po 25 rokoch sa bývalí spolužiaci (7 mužov a 2 ženy) dostávajú cez rozličné spomienky na študentské roky k zásadnému hraničnému bodu. Je  ním spomienka na životné osudy ich bývalého profesora Mrázika (Sumca), ktorý bol v 50. rokoch nespravodlivo obvinený. Nikto zo spolužiakov, hoci mnohí z nich zastávali teraz dôležité funkcie, nevystúpil na jeho obranu. Zvolili radšej pštrosiu politiku.
- hra je odkrývaním charakterov postáv, ktorí si spytujú vlastné svedomie.
- autor jednoznačne odsúdil spoločenský systém z obdobia kultu osobnosti
- hra je popretkávaná myšlienkami antických filozofov (Sumec bol profesor latinčiny), učiteľ ich viedol k dodržiavaniu morálnych zásad, oni sa mu odplatili nevďakom
- postavy: Monika, Blanka, Šerif, Doktor, Emil (Sveták), Sírius, Lupino, Filip, Marek (Alchymista)
Kým kohút nezaspieva:
-  obdobie po potlačení SNP, malé mestečko

-  po zastrelení nemeckého vojaka Nemci zadržia 10 náhodne vybratých rukojemníkov. Uväznia ich v pivnici. Veliteľ im však navrhne, že ak si do rána sami vyberú spomedzi seba jednu obeť, ostatní budú prepustení.

Zoči – voči smrti každý odkrýva svoj skutočný charakter. Všetci chcú žiť a niektorí by sa neštítili použiť hocijaký spôsob na zachovanie svojho života. Zverolekár navrhuje hlasovanie. Tulák ich naopak presviedča, aby veliteľov návrh odmietli a zachovali si tak ľudskú dôstojnosť. Holič Uhrík tuláka zabije. Neunesie však ťarchu viny a keď sa všetci obracajú proti nemu, vybehne von z pivnice a je zastrelený.

Celá hra je podobenstvom o ľudskej veľkosti a o zrade. (motív Judášovej zrady)
 
Peter Karvaš
1920-1999
- prozaik, dramatik a literárny teoretik, počas II. svetovej vojny prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore
Antigona a tí druhí
- tematika II. sv. vojny, nastoľuje všeobecné morálne otázky, odohráva sa v prostredí nemeckého koncentračného tábora, paralela so Sofoklovou hrou → porušenie príkazu pochovávať umučených väzňov
- v 60. rokoch jeho hry kritický charakter → odsúdil kult osobnosti a totalitné praktiky v dielach Jazva, Veľká parochňa, Experiment Damokles, Absolútny zákaz
 
Ján SOLOVIČ
1934-
- v období socializmu patril k najviac preferovaným tvorcom. Hlavný predstaviteľ angažovanej socialistickorealistickej tvorby, nositeľmi pravdy v jeho hrách vždy idealizované postavy komunistov
- najväčšiu slávu získal vďaka triptychu Meridián, Strieborný JaguárZlatý dážď → súborne pod názvom Občianska trilógia
Meridián
- 4-dejstvová hra, hlavná postava železničiar Tomáš Benedik a jeho snovia Iľja a Miki, Tomáš je bývalý partizán a zásadový človek, ktorý odmieta protekciu aby sa jeho syn Miki dostal na VŠ a Iľja do výhodného zamestnania → Miki s otcom súhlasí, Iľja mu vyčíta, že nedokázal vyťažiť ako ostatní zo svojej partizánskej minulosti
 
Osvald ZÁHRADNÍK
1932-
- hry nadčasovejšie ako Solovičove
Sólo pre bicie (hodiny)
- psychologická dráma o starých. Osamelých ľuďoch, ktorí svoj život dožívajú v starobinci a snažia sa zachovať si ľudskú dôstojnosť
- ďalšie hry Omyl doktora Moresiniho (doktor sa pre odvážny chirurgický zákrok dostáva pred inkvizičný súd, prostredie renesančného Talianska), Sonatína pre páva, Prelúdium v mol, Post scriptum, Polostrovy vianočné
Autorské divadlá
- koncom 60. rokov začali v BA pôsobiť Divadlo Lasicu a Satinského a Radošinské naivné divadlo → predvádzali najmä malé javiskové formy (kabaret. pásmo, scénku, skeč), charakteristickým znakom ich inscenácií je improvizácia a súhra s obecenstvom
Divadlo Lasicu a Satinského
- najprv pôsobili v Divadle na Korze  → inscenácie Soireé a Radostná správa, kritizovali socialistickú spoločnosť → zákaz vystupovať na Slovensku
- v 80. rokoch hry Nikto nie je za dverami a deň radosti
Radošinské naivné divadlo
- vzniklo ako ochotnícky súbor, repertoár výlučne hry Stanislava Štepku, najvýznamnejšie Jááánošííík, Človečina, Alžbeta Hrozná, Slovenské tango, Svadba, Čierna ovca, Pavilón B
- vyznačujú sa originálnym humorom, satirou a paródiou, kritizujú najmä ľudské slabosti, konzumný spôsob života atď.
- na konci 80. rokov vznikajú divadlá s náznakom modernosti napr. Stoka (Blaho Uhlár), Gunagu...
- vznikajú aj muzikály- populárny režisér J. Bednárik → Maintenant Krysař, Dracula, Kleopatra, Jozefov zázračný plášť, Monte Cristo, Evanjelium o Márii...
Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025