Zóny pre každého študenta

Slovenská poézia po 1945

Slovenská poézia po 1945
 
Otázka z literatúry:
Podmienky rozvoja slovenskej poézie po r. 1945
Najvýznamnejší autori, porovnajte ich tvorbu

Spoločensko- politická situácia
Viď 27. téma
 
Vývin básnickej tvorby
1945-1948
- zdanlivo sa uplatňoval aj naďalej pluralitný model predvojnovej literatúry, no v skutočnosti je to obdobie rozpadu a zániku avantgardných a moderných smerov, pokus obnoviť pluralitný charakter neúspešný, pod tlakom spoločenskej situácie postupne nadobudla prevahu socialisticky orientovaná tvorba
- takmer všetci autori okrem katolíckej moderny, ktorá sa odmlčala alebo emigrovala prešli do socialistického realizmu
1948-1956
-  soc. realizmus vyhlásený za jediný prijateľný umelecký štýl
- poézia musela vyvolávať nadšenie, odhodlanie a ospevovať úspechy budovania socializmu, všetky básne vznikali podľa rovnakej šablóny
- predstavitelia budovateľskej lyriky: Milan Lajčiak, Ján Kostra, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik, Pavol Horov, niektorí nadrealisti
1956-1969
- autori sa mohli slobodnejšie vyjadrovať
- najvýznamnejší predstavitelia tohto obdobia Miroslav Válek a Milan Rúfus → odmietajú stvárňovať kolektivistickú problematiku, oslavovať socializmus, do popredia sa dostáva jedinečnosť človeka, Rúfus sa inšpiruje vidiekom, Válek ukazuje človeka modernej civilizácie
- významnú úlohu zohral časopis Mladá tvorba, v ktorom publikovali najmä mladí autori → v roku 1958 tu vystúpila so svojím programom tzv. trnavská skupina (konkretisiti, expresívni senzualisti)- Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Šimonovič, Ján Ondruš, požiadavka zmyslovej konkrétnosti, práva na experiment, dôraz na metaforu, kladie dôraz na sugestívnosť básnického obrazu, pestrosť významov
- v 60-tych rokoch v Mladej tvorbe publikovali tzv. Osamelí bežci (Ivan Laučík, Ivan Štrpka, Peter Repka), ktorí uplatňovali požiadavky dadaizmu a postmoderny, rozvíjali polyfóniu a viacvýznamovosť, odmietali ideológiu, zdôrazňovali estetickú autonómnosť
- v druhej polovici 60-tych rokoch sa predstavili ďalší básnici, ktorí však nesformovali skupinu → Ján Buzássy, Štefan Strážay, Lídia Vadkerti-Gvorníková, Štefan Moravčík, Kamil Peteraj a i.
1969-1989
- obdobie normalizácie a konsolidácie- návrat k socialistickému realizmu- obdobie krízy literatúry
- popri oficiálnej literatúre sa vytvorila aj samizdatová, napr. Ľ. Feldek
- v 70-tych rokoch významní Ján Švantner, Milan Richter, Daniel Hevier, 80-te roky Jozef Urban, Ivan Kolenič
 
Ján KOSTRA
1910-1975
- predstaviteľ staršej generácie povojnových básnikov
- medzi vojnami a počas vojny bol pod vplyvom najmä ľavicovej avantgardy, poetizmu a symbolizmu, po r. 1948 sa sta predstaviteľom oficiálnej poézie
- v prvej fáze tvorby veľmi pekná poézia, často recitovaná,
Hniezda
- inšpiroval sa spomienkami na detstvo, napr. básnička Slniečko septembra- spomienky dospelého muža na časy školských rokov, úzko späté s obrazom pani učiteľky- bo zaľúbený, trest od nej považoval za radosť, v jazyku dominujú zdrobneniny, má pravidelný verš aj rytmus- bola zhudobnená
Moja rodná
- sústredil sa na motívy obrany domova, prevládajú v nej pochmúrne nálady, vyjadruje odhodlanie brániť svoju vlasť, úryvok:
„Ej zablúdili sme zablúdili
v krtisku bolestí a smútkov
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše“
- udalosti II. svetovej vojny naňho silno pôsobili → zbierky Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Presila smútku → odmieta vojnu v mene humanizmu a spoločenskej spravodlivosti, útočisko nachádza iba v poézii a spomienkach na detstvo, priklonil sa k symbolizmu
- v čase vojny napísal aj lyrickú poému Ave Eva- oslava ženy a ženskej krásy
- v druhej fáze tvorby sa stal jedným z hlavných predstaviteľov socialistickorealistickej poézie- počas kultu osobnosti vydal poému Na Stalina, zbierky Za ten máj, Javorový list
- ďalšie diela: Šípky a slnečnice (po skončení kultu osobnosti sa znovu venoval ľúbostnej a prírodnej lyrike), Báseň, dielo tvoje (retrospektívna, hodnotí svoju doterajšiu tvorbu), diela reflexívnej lyriky Každý deň a Len raz
 
Andrej PLÁVKA
1907-1982
- v jeho diele dominujú témy rodný Liptov, SNP a budovanie socializmu
- významným zdrojom jeho tvorby bola štúrovská generácia, Hviezdoslav a ľudová pieseň (najmä štúrovský básnik Bohdan Hroboň)
- prvé významné dielo Tri prúty Liptova- spev o rodnom kraji
- hrdinom SNP venoval zbierku Ohne na horách a skladbu Tri vody
- ďalšie zbierky obsahovali básne s typickými témami schematickej poézie
 
Pavol HOROV
1914-1975
- vlastné meno Pavol Horovčák
- protivojnové stanovisko vyjadril v zbierkach Zradné vody spodnéNioba matka naša, Defilé
Návraty
- zbierka, spomína v nej na rodný Zemplín, na detstvo a matku, rodný kraj v čase vojny jediná útecha
- v 50-tych rokoch 2 zbierky angažovanej poézie Moje poludnieSlnce nad nami
- ďalšie diela lyrická skladba Vysoké letné nebe (spomienky na detstvo, vzniklo po smrti jeho matky, základný motív reflexie o živote a smrti, typická melodickosť a hudobnosť veršov), zbierky Koráby z Janova, Ponorná rieka
 
Horov, Plávka a Kostra spoločne nazývaní básnici domova → dominujúci motív domov
- domov je pre každého človeka zdrojom istoty, miesto, kam sa môže vrátiť
- Kostra- pre neho je domovom celé Slovensko, z ľudí najmä otec
- Plávka- pochádzal z Liptovskej Sielnice
- Horov- Zemplín, často využíva nárečové slová
 
Vojtech MIHÁLIK
1926-2001
- jeden z najuznávanejších predstaviteľov oficiálnej literatúry
- debutoval zbierkou Anjeli – náboženský charakter, kritika ju prijala ako pokračovanie kat. moderny (napr. Litánie loretánske)
- po 1948 sa charakter jeho tvorby výrazne zmenil- stal sa obdivovateľom socializmu, často vyjadroval protest voči Bohu
- schematické zbierky: Plebejská košeľa, Ozbrojená láska, Neumriem na slame, Archimedove kruhy
Vzbúrený Jób
- bás. skladba, opísal ťažké životy slovenského proletára- svojho otca, ideologickým základom je kritika katolíckej cirkvi a jej učenia a oslava pracujúceho ľudu, ktorý už nepotrebuje Boha, pretože sám vládne nad prírodou
Tŕpky
- bás. zbierka, 23 mravoučných príbehov o smutných ženských osudov a problémoch v rodinách, Mihálik ich vie pomenovať, no nenachádza riešenie vyvolala veľký čitateľský ohlas, napr. Siroty žijúcich rodičov- o deťoch, ktoré sa z ľahostajnosti rodičov ocitli v detskom domove, nie sú to však deti chudobných , ale učiteľov, zdravotníkov, Návraty z pôrodnice- nie každé dieťa je prijaté s láskou
- v 60-tych rokoch sa zaoberala ľúbostnou a filozofickou tematikou- skladby Appassionata, Útek za Orfeom, zbierka Sonety pre tvoju samotu
- po potlačení Pražskej jari vyjadril vernosť Komunistickej strane zbierkou Čierna jeseň
- ďalšie diela: Trinásta komnata (bilancoval svoju predchádzajúcu tvorbu), Účasť,
 
Milan RÚFUS
1928-2009
- jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej modernej poézie
- publikovať začal už počas štúdií na strednej škole
- charakterizujú ho ako „básnika dediny, domova a Boha“, typické znaky jeho tvorby: pokora k Bohu, básnickému slovu, blízkym ľuďom, ľudovej slovesnosti
Až dozrieme
- prvá zbierka (1956), predstavuje medzník, prechod od schematickej poézie, priniesla nové estetické hodnoty, okrem niekoľkých budovateľských básni obsahuje básne rôznej tematiky- domov, detstvo, vojny, podáva ich nepatetickým spôsobom, v básňach o otcovi, matke, rodnom kraji sa hlási k svojmu plebejskému pôvodu, má aj hlboké humánne a sociálne zmýšľanie- protivojnové básne o vojne vo Vietname a Kórei
Chlapec Chlapec maľuje dúhu
- básne napísané pred Až dozrieme, úprimné výpovede mladého človeka o sebe a svete, ktorý ho obklopuje
Zvony
- charakteristická skepsa, beznádej a úzkosť, básne sú strohé- chcel vyjadriť maximum emócií minimom slov
Stôl chudobných
- vracia sa k plebejskej tematike, trvalé hodnoty nachádza v práci, pôde, rodnom kraji
- ďalšie zbierky Prísny chlieb, Kolíska, Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov (posledné 3 doplnené umeleckými fotografiami a maľbami)
- dôležitá súčasť jeho tvorby tvorba pre deti – zbierky Kniha rozprávokSobotné večery – prerozprávané Dobšinského rozprávky, pre deti aj: Studnička, Lupienky z jabloní, Modlitbičky, Nové modlitbičky, Pamätníček (ilustrovala jeho dcéra)
- v roku jeho 80-ky vyšli zbierky Báseň a čas, Vernosť, Ako stopy v snehu → považované za básnický testament
- esejistická tvorba (esej- výklad podaný umeleckým spôsobom): Epištoly staré a nové, O literatúre, Človek, čas a tvorba
 
Miroslav VÁLEK
1927-1991
- „básnik civilizácie/mesta“
- svojím dielom nadviazal na medzivojnové avantgardné smery, jeho básne sa vyznačujú originálnymi metaforami a personifikáciami, slovnými a zvukovými hrami, prevláda v nich voľný verš, spájanie lyrického a epického textu
- niektoré jeho prvotiny (napr. Jesenná láska) sú veľmi eufonické, preto boli zhudobnené
Dotyky (1959)
- spoznávanie sveta
- sústredil sa na vnútorný svet človeka, na jeho problémy a citové drámy, svoj básnický program sformuloval v básni Estetika
Citliví
- krátka lyrická báseň, básnik jasným spôsobom pomenúva boľavé miesta v človekovi- telesné nedostatky, ktorý každý vidí, upozorňuje, že oveľa dôležitejšie sú duchovné chyby, ale tie sú pred ostatnými skryté, autor chcel čitateľa vyprovokovať k citlivosti a opatrnosti, ale aj naučiť ho prijať vlastnú chybu
Nepochopiteľné veci
- provokácia k tomu, aby sa človek zamyslel nad sebou, autor pomenoval nepochopiteľné veci, ktoré človeku strpčujú život, návrh na ich riešenie však neponúka
Príťažlivosť
- človek túži spoznať svet, preniknúť doň
- básne majú zložitú metaforickú a kompozičnú výstavbu
Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať
- báseň reagujúca na Mníchovský diktát
- lyrický hrdina rozpráva viacero príbehov, na začiatku básne je žiak, na konci dospelý muž, ktorý má strach z moci
- báseň je protestom proti hitlerovskému fašizmu, svetu vojny a utrpenia
- v básni sa skrýva niekoľko ľudských osudov- osud učiteľa dejepisu, ktorý sa obesil, pretože predpokladal, čo sa stane v dejinách, osud autorovej lásky Heleny Daňkovej, Židovky, ktorá sa najprv musela odsťahovať do Prahy, neskôr zomrela v koncentračnom tábore, osud udavača Františka Kaplánka, osud matky, ktorej člena rodiny odviedli vojaci, reaguje na to prácou, nenachádza v nej však zmysel
Nepokoj
- ako človek preniká do sveta, zistí, že všetko nie je také pekné, ako sa na prvý pohľad zdalo- je zo spoznávania sveta nepokojný
- autor zisťuje, že človek nie len trpí, ale aj utrpenie spôsobuje
Milovanie v husej koži
- keď človek prenikne do hĺbky sveta, behá mu mráz po chrbte
- básne tejto zbierky sú vyjadrením tragických životných pocitov, naznačuje reálnu možnosť totálnej premeny všetkého pozitívneho v dejinách človeka na negatívny opak
Dokopy sa tieto 4 zbierky nazývajú Štyri knihy nepokoja
 
Ľubomír FELDEK
1936-
- mnohostranný autor, píše poéziu, prózu, divadelné hry, prekladá zo svetovej literatúry
- jeho básnická tvorba nie je veľmi rozsiahla, charakterizuje ju najmä jazyková virtuozita, hravosť, nápaditosť, hlásanie optimizmu a krásy v živote
Trnavská skupina
- Feldek zakladateľom tejto skupiny, predstavili sa spoločným vystúpením v časopise Mladá tvorba
- prichádzali s novým, odvážnym programom, odmietali schematickú poéziu, hlásili sa k avantgarde
- základom ich básní sa stala metafora, kládli silný dôraz na jazyk
- ich básnický program a prvé zbierky sa stali významným vývinovým podnetom v rozvoji slovenskej modernej poézie
- ich literárna činnosť bola v čase totality znemožňovaná a sťažovaná
- prvá Feldekova zbierka Jediný slaný dom
- ďalšia zbierka Kriedový kruh- ústredný motív láska, najmä manželská a harmonický partnerský vzťah
- zbierky ParacelsusDvaja okolo stola- množstvo metafor, Poznámky na epos, Slovák na Mesiaci- satirické básne, Plakať je krásne- mohla vyjsť až po páde komunizmu, má spomienkový charakter
- satirické divadelné hry Metafora, Teta na zjedenie, Jánošík podľa Vivaldiho, Umenie neodísť
- autobiografický román Van Stiphout – zážitky z obdobia v továrni na Orave
- filmový scenár k rozprávke Perinbaba
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/5042-slovenska-poezia-po-1945/