Osvietenstvo, klasicizmus v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec primak (24)
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.09.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 339 slov
Počet zobrazení: 5 683
Tlačení: 393
Uložení: 464
Osvietenstvo, klasicizmus v slovenskej literatúre
 
Klasicizmus v Európe vzniká koncom 17 storočia. Prekvitá v 18 storočí. V Európe sa menia politické pomery. Skončili sa dlhoročné vojny s Turkmi. Prehlbuje sa kríza Feudalizmu. V jednotlivých štátoch sa upevňuje absolútna monarchia:
(napr. vo Francúzsku vláda Ľudovíta XIV; v Rusku vláda Petra Veľkého a Kataríny Veľkej;
v Habsburskej monarchii vláda Márie Terézie a Jozefa II).
 
Dochádza k rozvoju priemyslu a obchodu. Rozvíjajú sa prírodné vedy, techniky a vzdelávanie. Vzniká nová filozofia - Racionalizmus. Jeho zakladateľom bol DESCARTES - francúzsky teológ, ktorý sa preslávil výrokom „Myslím teda som“. - „Cogito ergo sum“.
 
Rozum racionálne hodnotenie javov sa stali základom názorov na umenie. Prikláňali s k pravdivému zobrazeniu skutočnosti, k napodobňovaním prírody. V umení sa uplatňoval súlad pravdy, krásy, dobra. Literatúra v období klasicizmu a osvietenstva rozdeľujeme podľa literárnych žánrov na vysoké a nízke literárne žánre.
 
Vysoké literárne žánre mali námety vznešené a historické. Sem patrili napr. Ódy, Eposy, Tragédie, Žalospevy...
Nízke žánre čerpali námety zo života mešťanstva. Patrí sem napr. komédia, satira, bájka...
Typickým osvietenským hrdinom bol človek vznešený, ktorému prekážajú osobné city aby splnil svoje občianske a morálne povinnosti.
 
Osvietenstvo zdôrazňovalo poznanie na základe pravdy a skúseností. hlásalo sa, že ľudia sú si od prírody rovní, ale nemajú vládnuť neobmedzene ale osvietene. Významnými mysliteľmi tohto obdobia boli ROUSSEAU, VOLTAIR
 
Osvietenstvo na Slovensku
V Uhorsku, súčasťou, ktorého bolo aj Slovensko, sa klasicizmus a osvietenské myslenie šírili pomalšie, totiž Uhorsko bolo zaostalou poľnohospodárskou krajinou. Koncom 18. storočia vďaka reformám Márie Terézie a Jozefa II sa začína rozvíjať priemysel a obchod. Tým sa začína rozvoj meštianstva a vzdelanosti. bolo zrušené nevoľníctvo. Zaviedol sa tolerančný patent, tzn., že aj nekatolícke náboženstvá boli tolerované, rešpektované. V tomto období vznikajú podmienky na utváranie národov.

Slováci mali ťažké podmienky, pretože šľachta sa odnárodnila. Meštianstvo bolo prevažne nemecké, zostal iba obyčajný ľud a málopočetná slovenská inteligencia (kňazi, farári). Inteligencia sa usilovalo o pozdvihnutie roľníctva, šírili medzi ľudom osvetu, preto toto obdobie voláme obdobím Obrodenia národa. Začínajú vychádzať prvé slovenské časopisy, napr. Prešporské noviny. Vznikajú učené spoločnosti, napr. Slovenské učené tovarišstvo - založené roku 1792 v Trnave. Jeho úlohou bolo vydávať knihy a šíriť osvetu medzi ľuďmi. Najväčším problémom začiatkov národného obrodenia bolo, že Slováci nemali jednotný spisovný jazyk.
 
Obdobia národného slovenského obrodenia:
 
1. Bernolákovské obrodenie (1780 až 1820 = 40 rokov) Predstaviteľom bol Bernolák, Fándly,  Bajza, Hollý
 
2. Obdobie Všeslovanskej vzájomnosti (1820 až 1835 = 15 rokov) Kollár, Šafárik...
 
3. Obdobie Vyriešenia spisovného jazyka (1835 až 1843 = 8 rokov) Štúr, Hurban, Hodža...
 
4. Štúrovci = vrchol národného obrodenia (1843 až 1849 = 6 rokov) Chalúpka, Kráľ, Botto, Sládkovič
 
5. Predmatičné obdobie (1849 až 1863 = 14 rokov)
 
6. Matičné roky (1863 až 1875 = 12 rokov)

1. Bernolákovské obrodenie
 - dôležitou otázkou je otázka spisovného jazyka, pretože jazyk je jedným zo znakov národa.
 
Zakladateľom prvého spisovného jazyka bol Anton Bernolák. Za základ spisovného jazyka si vybral západoslovenské, presnejšie trnavské nárečie, ktoré obohatil prvkami oravského nárečia
(ď, ť, ň, ľ a dvojhlásky).
 
Spisovnú bernolákovčinu uzákonil v roku 1787, keď v latinčine vydal pravopisnú príručku Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách.
Zaviedol fonetický pravopis - píš ako počuješ. Neskôr vydal Slovenskú gramatiku = Gramatica Slanca (latinsky). Vydal Etymologický slovník, slovník o pôvode slov.
 
Po jeho smrti vyšiel jeho slovník Slovár slovenský - český - latinsko - nemecko - uhorský.
Mal 6 zväzkov a 20 tisíc slov.
 
Bernolák spolu s Fándlym riadili Slovenské učené tovarišstvo.
Druhou významnou osobnosťou Bernolákovského obdobia bol Juraj Fándly.
Svojimi dielami poučoval ľudí, navádzal ich na praktické využitie pôdy, prírodného bohatstva - osvetové diela. Napr. Slovenský včelár, Zelinkár, Plný domajší a poľný hospodár
 
Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom - prvé veľké dielo v Bernolákovčine. Je to dialóg medzi diablom a mníchom. Diabol kritizuje pomery v Uhorsku, spoločnosť, cirkev, vyjadruje podporu reformám Jozefa II. Schvaľuje zrušenie reholy, vravel, že musí upustili od práce (telesnej) a prírody, a stali sa príťažou pre spoločnosť. Dielo sa nepáčilo cirkvi, preto ho zavreli. Aj Bernolák aj Fándly boli katolícky kňazi.

JOZEF IGNÁC BAJZA
Napísal prvý román v dejinách slovenskej literatúry: René mládenca príhody a skúsenosti. Opisuje zážitky z cesty Reného, syna bohatého benátskeho lupca. Skladá sa z dvoch častí:
1. Opisuje dobrodružstvá Reného vo svete.
2. Opisuje udalosti v Uhorsku - putujú po Slovensku, po slovenských dedinách. Táto časť je ostrou kritikou zemianskej a šľachtickej ukrutnosti, ktorú páchali na sedliakoch. Kritizuje pokdytectvo, príživníctvo feudálov - šľachty, sociálny útlak. Zdôrazňuje právo človeka na slobodu. Autor zdôraznil víťazstvo lásky, rozumu a dobra nad bohatstvom, násilím a nevzdelanosťou.
Slovenské dvojnásobné epigramata - zbierka básní (krátkych), kde zosmiešňuje zlé ľudské vlastnosti.
 
 
2. Obdobie všeslovanskej vzájomnosti (1820 - 1835)
 
- je to obdobie po Napoleonských vojnách. Viedenská vláda sa snažila sústrediť moc a chcela nemčinu ako úradný jazyk v Uhorsku čo vyvolalo odpor. Na Slovensku je nejednotnosť. Katolíci používali bernolákovčinu a evanjelici slovakizovanú češtinu. Sú si vedomí slabosti svojich síl, preto hľadajú oporu v českom národe, v slovanstve. Myšlienku slovanskej vzájomnosti vypracoval Ján Kolár v niekoľkých bodoch.
 
1 - Slováci sú súčasťou československého kmeňa a príslušníkmi slovanského národa
2 - uznával 4 slovanské reči (kmene) a to ruštinu, poľštinu, českoslovenčinu, srbochorvátčinu.
Každý vzdelaný slovan by mal aspoň pasívne ovládať tieto jazyky.
3 - Kolárovi nešlo o politické zjednotenie Slovanov, len o spoluprácu v literatúre a kultúre.
4 - Kolár pri myšlienke slovanskej vzájomnosti vychádzal z Hegelovej filozofie,
ktorý tvrdil, že v 19 storočí Slovanov čaká veľká budúcnosť.
 
JÁN HOLLÝ
Predstaviteľ slovenského klasicizmu. Katolícky kňaz, narodil sa v Borskom Mikuláši, kde aj pôsobil ako kňaz. Keď Štúr, Hurban, Hodža uzákonili v roku 1843 spisovnú slovenčinu, vyžiadali si aj Hollého súhlas.
 
1. Rozličné básne hrdinské, lyrické, elegické - sú to preklady gréckych a rímskych básnikov.
2. Selanky - 21 idylických básní zo života pastierov, sedliakov a hlavne témy sú: príroda, oslava vinobrania, chvála pastiera, protiklad dediny a mesta.
3. Žalospevy
4. Ódy
5. Eposy - a, Svätopluk,
b, Cyrilometodiáda
c, Sláv
 
Cyrilometodiáda - epos poukazuje na pôsobenie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Ich boj proti nemeckým kňazom.
 
Sláv - vymyslený príbeh boja hrdinských Tatrancov proti ľudom.
 
Svätopluk - oslava boja za slobodu. Poukázal na slávnu minulosť Slovanov.
Vykreslil Slovanov ako národ pohostinný, mierumilovný a pracovitý.
 
JÁN KOLLÁR
Evanjelický kňaz študoval teológiu v BA a v Nemecku. Tam sa zaľúbil do dcéry evanjelického farára. F. Šmitkovej. Láska k F. ho inšpirovala k napísaniu jeho najvýznamnejšieho diela - Slávy dcéra.
Národné spievanky - zbierka ľudových piesní
 
Básne - je to základ Slávy dcéra. Skladá sa z týchto častí: Znelky, Elégie, Nápisy, Všeličo
Slávy dcéra - prvý krát vyšla v roku 1824 v 3 spevoch, druhý krát vyšla v roku 1932 v 5 spevov
 
1, Sála
2, Labe, Rím, Vltava
3, Dunaj
4, Léthe (slovanské nebo)
5, Acheron
 
Sála - spomína na krásne časy lásky v Jene. Lúči sa s Mínou - jeho láskou. Podáva obraz
o milovanej bytosti. Mína stelesňuje krásu Slovanky. Má rozhodnúť medzi láskou k Míne alebo láskou
k vlasti. V závere je rozlúčka s Mínou a vernosť. Zanecháva Mínu v krajine, v ktorej bol s ňou šťastný.
 
Labe, Rém, Vltava - je začiatkom rozchodu, poznania, utrpenia národa. Básnik putuje krajinami slovanov. Túži po milovanej Míne. Všíma si Čechy, slávnu minulosť, biednu prítomnosť. Východisko vidí, vo svornosti Slovanov.
 
Dunaj - ospevuje Slovensko, zobrazuje vnútornú prítomnosť a ideál budúcnosti. S mínou sa chce stretnúť vo večnosti.
 
Léthe - básnik putuje, túži po Míne. Všíma si Čechy, slávnu minulosť, biednu prítomnosť. Východisko vidí, vo svornosti Slovanov.
 
Acheron - s Mínou putuje po slovanskom pekle, zatracuje všetkých neprajníkov slovanstva.
 
Kollár delí svoje srdce na dve polovice - jednu polku dáva vlasti
-druhú polku dáva Míne
 
Prvé dva verše - navodia nejakú problematiku = posledné vysvetľujú. Využíva striedanie prízvučných a  neprízvučných slabík. Predspev je napísaný v časomiere

Slávy dcéra - dielo sa začína predspevom - je to žalospev nad Slovanskou minulosťou, v ktorej bolo násilie a neľudskosť. Básnik stojí na posvätnej zemi, v kolíske Slovanov, ktorá im je hrobom.
Hľadá oporu pre Slovanov. Nachádza ju v ruskom národe, ktorý porazil Napoleona. Kritizuje vinníkov, ktorí zapríčinili pre Slovanov neslobodu. Žiali nad osudom Lužických Srbov, ktorí boli ponemčení. Obáva sa, že podobný osud zastihne aj ostatné Slovanské národy.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021