Slovenská stredoveká literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.11.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 887 slov
Počet zobrazení: 15 418
Tlačení: 729
Uložení: 703
SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA (800 - 1500)
Stredoveká literatúra odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor. Moc má  v rukách cirkev a aj v literatúre je vzorom Biblia. Rozšírenou metódou bola imitácia (napodobňovanie) a literárny štýl bol rétorický (kvetnatý, ozdobný).
 
Stredoveká literatúra sa delí na:
a)  náboženskú - slúži pre potreby cirkvi - má bohoslužobný, výchovný a vzdelávací charakter; hlavným hrdinom je idealizovaný svätec - človek silnej náboženskej viery, múdry a odvážny. Žánre: legendy (životy svätých), kázne, modlitby, náboženské piesne.
b) svetskú - jej hlavnými žánrami boli hrdinské piesne a eposy - hlavným hrdinom bol zidelaizovaný rytier, šľachtic, bojovník; v slovenskej literatúre tento žáner chýbal - tu prevládala literatúra administratívno - právneho charakteru (mestské knihy, kroniky, ...).
 
Rozdelenie slovenskej stredovekej literatúry:
A - staroslovienska (800 - 1000)
B - literatúra písaná po latinsky a slovakizovanou češtinou (1000 - 1500)
 
A)  Staroslovienska  literatúra (800 – 1000)
Vznikla v období Veľkej Moravy, ktorú založil knieža Mojmír a zveľadil knieža Rastislav. Slovania nemali do polovice 9. storočia písmo a nepoznali žiadne náboženstvo - boli pohanmi.  Kresťanstvo na naše územie doniesli franskí (nemeckí) kňazi v latinskom jazyku. No keďže sa knieža Rastislav obával ich politického vplyvu, poslal posolstvo do Byzantskej ríše k cisárovi Michalovi III., aby mu poslal kňazov - učencov, ktorí by šírili kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku. Cisár vybral na túto úlohu dvoch bratov - učencov a kňazov zo Solúna (mesto v dnešnom Grécku) - boli to Konštantín (Cyril) a Metod.

Na Veľkú Moravu prišli v roku 863. Pred príchodom zostavili prvé písmo Slovanov - hlaholiku a preložili Nový zákon z gréčtiny do staroslovienčiny – bol to  prvý spisovný jazyk Slovanov (nebol to jazyk hovorový, ale knižný).
Počas svojho života pripravili Cyril a Metod aj svojich nasledovníkov - žiakov a museli brániť svoje učenie pred trojjazyčníkmi - kňazmi, ktorí uznávali len tri liturgické jazyky: latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. C a M obhájili svoje učenie pred pápežom a staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom (jazykom, ktorý sa smel používať pri bohoslužbách a na šírenie Božieho slova).

Za vlády Svätopluka, Rastislavovho synovca, boli ich žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní - uchýlili sa do kláštorov v Čechách alebo v Bulharska, kde pokračovali vo svojej činnosti. V Bulharsku zmenili písmo - zostavili nové, jednoduchšie z veľkých písmen gréckej abecedy - cyriliku. Z cyriliky vznikla azbuka, ktorú dodnes používajú niektoré slovanské národy. Stredoveká literatúra má prevažne náboženský charakter a jej hrdinom je svätec.
 
Literatúra, ktorá sa zachovala v staroslovienskom jazyku, je staroslovienska literatúra.

Delí sa na:
a) prekladovú – texty preložené z latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny do staroslovienčiny;
b) pôvodnú - bola napísaná po starosloviensky (nebola preložená); najznámejšie pamiatky:
c) Proglas - predhovor k prekladu evanjelia (Konštantín); je to prvá slovanská báseň, v ktorej  autor zdôrazňuje potrebu zrozumiteľného domáceho jazyka a vzdelávania. Posledné verše básne: 
Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
  rozumom prostým tých päť slov vyrieknuť,
  aby aj bratia všetko porozumeli,
  než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.
 
Obľúbené boli legendy - príbehy zo života svätých. Najznámejšie boli: Moravsko-panónske legendy (Kliment - žiak C a M), ktoré sa delia na Život sv. Konštantína a Život sv. Metoda. V Živote sv. Konštantína je opísané detstvo K, jeho štúdium, nadanie, posolstvo Rastislava Michalovi III. i obhajoba slovanského jazyka. Život sv. Metoda je kratší a vecnejší, viac sa z neho dozvedáme o vtedajšej spoločenskej situácii. Legenda obsahuje aj dokumenty o zriadení arcibiskupstva na území VM i o vymenovaní Metoda za arcibiskupa.
Ďalšie staroslovienske pamiatky sú: Kyjevské listy, Pražské zlomky, O písmenách, Život Naumov. Po zániku Veľkej Moravy v 10. storočí sa končí obdobie staroslovienskej kultúry. No toto je dodnes zdrojom inšpirácie pre maliarov a básnikov.

B)  Literatúra  písaná  po  lat. a  slovakizovanou  češtinou (1000-1500)
Keď v 10. storočí zanikla Veľkomoravská ríša, stalo sa jej územie súčasťou Uhorského feudálneho štátu. Na dlhé stáročia sa úradným jazykom stáva latinčina (až do 18. st., kedy Bernolák kodifikoval slovenčinu) a strediskami vzdelania sa stávajú kláštory, cirkevné a mestské školy. Za vyšším vzdelaním odchádzajú študenti do Prahy, Viedne a Krakova. Keď v prvej polovici 15. storočia k nám preniká husitské hnutie, preniká k nám aj čeština, ktorú používali slovenskí zemania a meštianstvo ako svoj písomný jazyk. Keďže v nej používali aj slovenské prvky, voláme ju slovakizovaná čeština. Aj ona sa stala popri latinčine administratívno-právnym, náboženským a literárnym jazykom.
 
Literatúra tohto obdobia mala náboženský charakter: kázne, modlitby, náboženské piesne, legendy, napríklad Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi – autor: Maurus; Svorad vstúpil do kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr žil ako pustovník na Skalke pri Trenčíne, kde klčoval les, zachovával pôst a trýznil sa; tri Legendy o sv. Štefanovi.
  Popri náboženskej literatúre existovala ja svetská literatúra, ktorú predstavovali hlavne kroniky - Žilinská mestská kniha, Anonymova kronika - o živote feudálneho Uhorska. K svetskej literatúre patrili aj žartovné, pijanské, študentské piesne (napr. Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus - Len sa teda radujme, kým sme ešte mladí).
 
V období, keď sa latinčina uplatňovala u nás ako úradný jazyk, utvárali sa tri hlavné skupiny slovenských nárečí: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské.
 
Veľkomoravskej tradícii sa začala venovať pozornosť už v 17. storočí, keď sa začal formovať slovenský národ. Od čias národného obrodenia v 19. storočí sa veľkomoravská tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre. Ján Hollý v epose Svatopluk poukázal na slávnu minulosť Slovákov a ich hrdinstvo v boji za slobodu. V epose Cyrilo-Metodiáda si všímal otázky jazyka.
K tejto téme sa vrátil aj Jozef Miloslav Hurban v prózach Svadba krále velkomoravského, Svatoplukovci aneb pád říše Velkomoravské; Ladislav Nádaši - Jégé v románe Svätopluk; Ivan Stodola v dráme Svätopluk a iní autori.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010