Klasicizmus v európskej literatúre

Klasicizmus v európskej literatúre (17. – 18. storočie)
classicus (lat.) – dokonalý, vzorový, príkladný
Je to nový umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV., nazývaného "kráľ-Slnko". Vzorom pre umelcov sa opäť stáva antické umenie a uctieva sa rozum (racionalizmus). Racionalizmus ovplyvnil umenie tak, že do neho vnášal presné a prísne pravidlá. Súlad pravdy, krásy a dobra sa stáva pre umenie najvyšším zákonom.
V literatúre sa rozlišovali vysoké a nízke žánre.
a)  k vysokým žánrom patrili tragédie a eposy; boli veršované, ich hrdinami boli príslušníci vyšších spoločenských vrstiev (šľachtici), ktorí bojovali o vznešené ideály (spravodlivosť, slobodu) – prvoradá bola povinnosť, aj keď v rozpore s citom; prevládali v nich monológy, dej nemal spád, reč bola vznešená;
b)  k nízkym žánrom patrili komédie, bájky a satiry; neboli veršované, predstavil v nich nový typ hrdinu z nižších spoločenských vrstiev s pokrivenou malomeštiackou morálkou (mešťania, remeselníci, sluhovia), ktorí bojovali o svoje osobné šťastie; prevládali v nich dialógy, dej mal rýchly spád a nečakané zvraty, reč bola ľudová, plná vtipu;
Klasicistická dráma dodržiavala tri jednoty: jednotu času (príbeh sa musel odohrať počas 24 hodín), jednotu miesta (musel sa odohrať na jednom mieste) a jednotu deja (rozvíjala sa len jedna dejová línia bez odbočení);

Pierre CORNEILLE (pier kornej)
-  francúzsky dramatik, autor drámy Cid (sid), v ktorej čerpal námet zo Španielska; hlavný predstaviteľ je rytier, šľachtic, ktorý bojuje medzi láskou a povinnosťou;

Jean Baptiste Poquelin MOLIÉRE (žán baptist poklén moliér)
-  francúzsky herec, režisér, autor komédií, riaditeľ divadelnej spoločnosti; využíval smiech ako zbraň a sám vravel, že povinnosťou komédie je naprávať ľudí tým, že ich bavíme; na javisku aj zomrel po predstavení svojej hry Zdravý nemocný; preslávil sa hrami: Misantrop – človek, ktorý nenávidí ľudí; Škola manželov, Škola žien, Tartuffe (tartif) - o pokrytcovi; jeho najhrávanejšou hrou je Lakomec- je to obraz lakomca Harpagona, ktorý viac než svoje deti miluje peniaze;

Carlo GOLDONI
- taliansky dramatik, majster zápletky v komédii, v divadle odstránil masky a prinútil hercov,
  aby dôkladne zmenili spôsob hrania a kostýmovanie a režiséra, aby primerane tomu  prispô-
  sobil tradičný štýl predstavenia; Sluha dvoch pánov;

Jean de la FONTAINE (fontén) – písal bájky
V tomto období je obľúbená dobrodružná a vzdelávacia literatúra:
Denis DIDEROT (deni didro) – so skupinou spolupracovníkov zostavil Encyklopédiu
Daniel DEFOE (denjel difou) – Robinson Crusoe (krúsou)
Jonathan SWIFT (džonatan svift) – Gulliverove cesty