Klasicizmus v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.11.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 559 slov
Počet zobrazení: 4 344
Tlačení: 310
Uložení: 358
Klasicizmus v slovenskej literatúre (1780 - 1830)
 
prvá fáza národného obrodenia, osvietenstvo
Je to obdobie vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II. (od r.1780).  Obidvaja panovníci v snahe upevniť svoju moc zavádzali do života rôzne reformy v oblasti náboženského, hospodárskeho i politického života. Jozef II. vydal Tolerančný patent v roku 1780, ktorým zrovnoprávnil katolíkov a evanjelikov. Zrušil aj nevoľníctvo, zaviedol povinnú školskú dochádzku, obmedzil počet cirkevných sviatkov, zrušil rehole žobravých mníchov. Podporoval rozvoj manufaktúr.

Národné obrodenie na Slovensku malo niekoľko fáz. Na jeho čele stáli chudobní vzdelanci (kňazi, učitelia), ktorých prvoradou snahou bolo zjednotiť národ prostredníctvom jednotného spisovného jazyka. Uvedomovali si, že medzi ľudom je potrebné šíriť osvetu a vzdelanie. Formovanie národného uvedomenia bolo zložité, lebo slovenská šľachta ho nepodporovala a Slováci nemali vlastné kultúrne zariadenia, školy, časopisy, ani literárne tradície.
Na Slovensku vznikali učené spoločnosti, ktorých cieľom bolo šíriť vzdelanie - osvetu medzi ľudom. Najväčšou bolo Slovenské učené tovarišstvo (1792) so sídlom v Trnave a pobočkami po celom Slovensku. Významná úloha pri šírení osvety pripadla novinám a časopisom; začali vychádzať Prešpurské noviny (1783) - boli písané po česky.

Na uzákonení spisovného jazyka mal najväčšiu zásluhu Anton  Bernolák - študoval teológiu v Trnave, vo Viedni a v Bratislave. Za základ spisovnej slovenčiny si vybral západoslovenské nárečie z okolia Trnavy. V roku 1787 vydal jazykovedné dielo Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách. Toto dielo je zamerané na pravopis; pravopis bol uzákonený na fonetickom princípe  (píš ako počuješ). Ďalším dielom bola Slovenská gramatika - Grammatica slavica a jeho celoživotným dielom bol 5-jazyčný slovník v 6 zväzkoch Slovár Slovenskí - Česko - Latinsko - Německo - Uherskí - vyšiel až po jeho smrti.

Bernolákovčina sa však neujala na celom Slovensku. Používali ju katolíci, no evanjelici naďalej používali biblickú češtinu. Ani medzi vzdelancami nebola prijatá jednoznačne - Kollár ju odmietol, používal češtinu a o slovenčine tvrdil, že je len jej nárečím. Podobne Bajza ju neprijal, no Hollý a Fándly ju používali.
V tomto období boli položené aj základy ochotníckeho divadla. V roku 1830 založil v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky-Belopotocký prvé ochotnícke divadlo. Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo od Jána Chalupku. V slovenskej osvietenskej literatúre nájdeme rôzne žánre; literatúra tohto obdobia má predovšetkým národnobuditeľský charakter. Ako vzor slúžila pre básnikov antická literatúra, z ktorej prevzali časomieru i niektoré literárne žánre, napr. eposy a selanky.
 
Jozef  Ignác  Bajza
- bol katolíckym kňazom a s bernolákovcami sa dostal do sporu kvôli jazyku. Sám sa snažil uviesť do praxe vlastný jazyk - tzv. slovácky, ktorý sa však neujal. Bajza napísal prvý slovenský román - René mládenca príhodi a skúsenosťi  - René, syn bohatého benátskeho kupca, a jeho učiteľ Van Stiphout (van stifut) putujú po svete. 1. zväzok - dobrodružstvá  v Turecku, Egypte a Taliansku. 2. zväzok - Slovensko. Autor kritizuje všetky spoločenské vrstvy od poddaných až po cirkevnú vrchnosť, ktorá román zakázala. Slovenské dvojnásobné epigrammata - kritizuje v nich ľudské slabosti.
 
Juraj  Fándly
Celý život sa venoval ľudu ako národný buditeľ a vlastenec. Pôsobil ako katolícky kňaz na chudobnej fare v Naháči. Prvý uviedol do života bernolákovčinu. Svoje diela adresoval hlavne roľníkom a radil im, ako lepšie hospodáriť. Tu patria diela: Piľní domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúváňí, Slovenskí včelár, Ovčár. Fándly uvítal a podporoval cirkevné reformy Jozefa II. Tejto otázke venoval dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom - je to vlastne rozhovor medzi uštipačným diablom Titinilom a vzdelaným, ale konzervatívnym mníchom Atanáziom. Autor reaguje na zrušenie reholí žobravých mníchov a stojí na strane diabla, ktorý obviňuje mníchov, že udržiavali ľud  v nevedomosti a bezprácne sa obohacovali. Toto dielo vyvolalo pobúrenie v cirkevných kruhoch. Je to prvé dielo v bernolákovčine.
 
Ďalší predstavitelia osvietenstva:
Pavel  Jozef  Šafárik, Ján  Hollý, Ján  Kollár, Ján  Chalupka
 
Ján  Kollár
Narodil sa v Mošovciach, študoval teológiu v Jene, v Nemecku, pôsobil ako farár v Buda-pešti (30 rokov), potom bol profesorom na univerzite vo Viedni, kde aj zomrel. Pochovaný je  v Prahe v Olšanoch - ako Šafárik. Obaja sú súčasťou slovenskej i českej národnej kultúry.  Na jeho život a dielo pôsobilo viac faktorov:
1.  Štúdiá v Jene - počas nich sa zúčastnil osláv 300. výročia Lutherových reformácií na hrade Wartburg. Tu videl, ako nemecká mládež žiada o zjednotenie Nemecka a on sa  obával  sily Nemcov, ktorí by mohli ohroziť okolité národy. Tak vznikla myšlienka slovanskej vzájomnosti. Predstavoval si ju ako spoluprácu v duchovnej, kultúrnej oblasti. Sám uznával 4 slovanské jazyky (československý, ruský, poľský, srbochorvátsky). Slovanské spoločenstvo si predstavoval ako mohutný strom s veľkým pevným kmeňom a štyrmi konármi.
2.  Počas štúdií navštívil miesta v Nemecku, kde kedysi žila početná skupina Slovanov - Lužických Srbov, no v tom čase už po nich zostali len zemepisné názvy a nápisy na náhrob-ných kameňoch. Buď sa ponemčili alebo vymreli. Bál sa, že podobný osud stihne aj ostatných Slovanov.
3.  Jeho tvorbu ovplyvnila láska k Frederike Schmidtovej, dcére farára, ktorého zastupoval počas choroby. Matka bránila dcére vo vydaji a Kollár si ju vzal až po 20 rokoch. Z lásky k nej vzniká básnická skladba Slávy dcera, kde Friderika vystupuje v postave Míny.
4.  Na jeho myslenie a názory vplývali myšlienky nemeckého filozofia Herdera, ktorý predpovedal Slovanom slávnu budúcnosť.
 
TVORBA:
  Najvýznamnejším a najrozsiahlejším jeho dielom je Slávy dcera. Svoje myšlienky o slovanskej vzájomnosti vyjadril v diele O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými (išlo o kultúrne, nie o politické zjednotenie). Národnie Zpievanky - zbierka ľudovej  slovesnosti, ktorú použil aj Štúr pri rozhodovaní, ktoré nárečie vziať ako základ pre spisovnú slovenčinu, a tak nechtiac Kollár kliesnil cestu spisovnej slovenčine, proti ktorej vystupoval. Pamäti z mladších rokov života - autobiografické dielo, kde spomína na rodný kraj, detstvo, štúdiá ...
  Slávy dcera - je to lyricko-epická skladba, v ktorej vyjadril lásku k žene i lásku k vlasti a základné myšlienky o slovanskej vzájomnosti; je napísaná po česky a vyšla dvakrát:
 
- prvýkrát  v roku 1824 - tvorili ju: Předzpěv a 3 spevy: Sála, Labe, Dunaj;
- druhýkrát v roku 1832 - tvorili ju: Předzpěv a 5 spevov: 1. Sála; 2. Labe, Rén, Vltava; 3. Dunaj; 4. Léthe - slovanské nebo; 5. Acheron - slovanské peklo.
Předzpěv - je písaný časomierou - je to pravidelné striedanie krátkych a dlhých slabík. Ostatné spevy sú písané v sonetoch - znelkách.
1. spev - rozlúčka s Mínou
2. spev a 3. spev - putovanie po slovanských krajoch vyznačených riekami
4. spev - s mŕtvou Mínou je v slovanskom nebi a oslavuje významných slovanských dejateľov
5. spev – peklo- zatracuje odrodilcov
  Myšlienkovo najsilnejší je Předzpěv. Je to žalospev nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie (zo strany Nemcov) nad spravodlivosťou.
 
  "Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,
    někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
    Stuj, noho! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,
    k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
    neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
    jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časum."
 
Autor smúti nad osudom Slovanov v krajoch, ktoré boli kedysi ich kolískou a dnes sú ich hrobom. Spomína dubisko, ktoré je symbolom Ruska a ku ktorému sa upierajú jeho nádeje, pretože prežilo všetky zlé časy.
  Kollár je veľkým humanistom a chce dopriať každému slobodu, no zaslúži si ju len ten, kto ju dopraje iným:  "Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
  ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok."
  Na viacerých miestach vyzýva Slovanov, aby sa zjednotili a prirovnáva ich k holubiciam.
 
Ján  Hollý
Narodil sa v Borskom Mikuláši a teológiu vyštudoval v Trnave. Ako katolícky kňaz najdlhšie pôsobil v Maduniciach.  Pri požiari fary prišiel takmer o zrak, odišiel k priateľovi na Dobrú Vodu, kde však pokračoval v tvorbe (diktoval). Tu ho navštívili Štúr, Hurban a Hodža predtým, než uzákonili slovenčinu. Hollý podporil ich snahu.
  Vlastnú literárnu tvorbu začal prekladmi z antickej literatúry, ktoré vyšli pod názvom Rozličné básne ... - tu vyskúšal bohatstvo bernolákovčiny a zistil, že aj v bernolákovčine sa môže využiť časomiera.
 
Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na niekoľko častí:
1.  eposy - mali národnobuditeľský charakter; Svatopluk, Cirilo-Metodiáda, Sláv;
2.  selanky - žánrové obrázky zo života pastierov (podľa vzoru Vergilia a jeho Bucolicy), vydal ich pod názvom Selanky, ktoré obsahujú 21 básní;
3.  žalospevy - sú opakom eposov, pretože kým v eposoch oslavuje slávnu minulosť Slovanov, v žalospevoch smúti nad ich ťažkým osudom: Plač matki Slávi, Plač matki Slávi nad odro-dilími sinami;
4.  ódy a hymny - oslavné básne;
 
Eposy - napísal tri eposy; dva z obdobia Veľkej Moravy: Svatopluk, Cirilo-Metodiáda a Sláv, ktorý nemá autentické pozadie. Vzorom pri písaní mu boli antické eposy. Začínajú sa propozíciou (naznačením deja). Po nej je invokácia (vzývanie Múzy).
Epos je rozsiahla epická skladba, v ktorej autor oslavuje hrdinstvo jednotlivca alebo národa; epickú šírku dosahuje odbočeniami od deja a podrobnými opismi.
Svatopluk - námet čerpal z Veľkej Moravy, má 12 spevov, v úvode autor naznačuje, že bude rozprávať o vojne medzi Svätoplukom a nemeckým kráľom Karolom:
 
  "Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
    vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády
    oslobodiv národ, nepodlehlý stal se panovník
    a zmužilých veľké založil kráľovstvo Slovákov."
 
Svätopluk zradí Rastislava a prejde na stranu Nemcov. Rastislava oslepia a zatvoria do kláštora. No i Svätopluk upadne u Nemcov do nemilosti, a tak sa nakoniec  vracia do slovanského tábora, postaví sa na ich čelo, porazí Nemcov a stáva sa kráľom. Túto postavu autor zidealizoval.
V epose nájdeme odhodlanie  položiť za národnú slobodu aj život - tento motív sa opakuje  v Chalupkovej skladbe Mor ho! vo verši: "A voľ nebyť, ako byť otrokom!"
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022