Romantizmus v slovenskej literatúre - Motív vzbury

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.11.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 830 slov
Počet zobrazení: 5 260
Tlačení: 420
Uložení: 406
Romantizmus v slovenskej literatúre - Motív vzbury
V období romantizmu sa rozvíjala najmä lyrika. Poézia prestala slúžiť len vzdelancom a stala sa prostriedkom boja za národnú slobodu – má národnobuditeľský charakter. Vzniká revolučná lyrika, ktorá využíva ľudovú slovesnosť.
 
SAMO CHALUPKA
Bol mladším bratom dramatika Jána Chalupku, najstarším štúrovským básnikom. Pochádzal  z Hornej Lehoty, kde po smrti svojho otca pôsobil ako farár. Študoval na lýceu v Bratislave. Zaujímal sa o históriu slovenského národa a svoje vedomosti využil aj v básnickej tvorbe. Vo svojej poézii vyjadril vlastenecké cítenie a boj Slovákov za národnú slobodu a odstránenie útlaku. Jeho poézia má národnoobranný a národnobuditeľský charakter.
Známa je jediná jeho zbierka Spevy. Využil v nej jánošíkovskú tematiku - cez postavu Jánošíka vyjadril túžbu po spravodlivosti a rovnoprávnosti - básne: Junák, Likavský väzeň, Kráľohoľská. V básňach venovaných tureckému odboju vyzdvihol hrdinstvo a vlastenectvo slovenského národa počas tureckých vpádov: Turčín Poničan - je to dojímavý príbeh slovenskej ženy, ktorú odvlečie Turek do otroctva. Matka v ňom spoznáva vlastného syna, ktorého ako dieťa odvliekli Turci. Syn ju žiada, aby zostala pri ňom a pri vnúčati, ale ona odmieta život v prepychu a chce sa vrátiť domov. Patriotizmus (láska k vlasti) víťazí nad bohatstvom. Ďalšie básne sú: Boj pri Jelšave a Branko - záverečné verše tejto básne má vyryté na náhrobnom kameni: "Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som."
Medzi najznámejšie jeho básne patrí Mor ho! Jej základnou myšlienkou je myšlienka vlastenectva, lásky k rodnému kraju a právo človeka na slobodu. Záverečné verše boli výzvou  do boja za slobodu, v ktorom hodno položiť aj život:
 
  "A ty, mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
  kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
  a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
  mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom."
 
Autor tu použil historický námet z čias rímskeho panstva. Dej umiestnil na hranice vlasti k Dunaju, pod "pevný hrad". Sem prichádzajú hrdinskí slovanskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom – tu autor zdôrazňuje pracovitosť, mierumilovnosť, pohostinnosť, hrdosť a odvahu Slovanov. Cisár odmieta ich dary a dá im jasne najavo, že si ich prišiel zotročiť. Nasleduje hrdinská odveta, v ktorej slovanskí junáci bojujú proti presile a padnú ako víťazi. V závere zahanbený cisár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik slovenských junákov, s ktorým sa vrhli do boja: Mor ho!
 
JANKO KRÁĽ
Bol najrevolučnejším štúrovským básnikom. V jeho tvorbe sa najvýraznejšie prejavil romantický protiklad medzi snom a skutočnosťou. Nielen svojou tvorbou, ale aj životom dokazoval svoj postoj k utláčaniu - s priateľom Rotaridesom burcoval ľud proti pánom, za čo bol väznený v Šahách a Pešti. Pre svoju zvláštnu povahu si vyslúžil prívlastok "divný Janko". I on študoval na lýceu v Bratislave a po zbavení Štúra profesúry zorganizoval protestný odchod študentov do Levoče. Na túto udalosť reagoval aj básňou Duma bratislavská. Písal revolučné básne, ponášky na ľudové balady a filozofické básne. Básňou Jarná pieseň privítal revolúciu v r. 1848. Je jednou z najkrajších básní o slobode, kde vyzýva všetky slovanské národy, aby sa spojili a bojovali o svoju slobodu:
 
Zakukala kukulienka jarnú čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my, chlapci podtatranskí, či sedieť budeme?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí:
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory?
 
 V básni Orol vták je orol symbolom slobody, voľnosti - v závere nájdeme známy motív (Hollý - v epose Svatopluk, Chalupka - v básni Mor ho!) : "radšej zhynie na poli, ako by žil v nevôli." V básni Šahy vyjadril sklamanie z potlačenia revolúcie. Kráľ písal aj ponášky na ľudové balady. Medzi jeho najznámejšie balady patria: Zverbovaný, Zabitý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka a Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - autor sa tu stotožňuje s postavou divného Janka (autoštylizácia). Zakliata panna symbolizuje márnu snahu autora odkliať, oslobodiť Slovensko. Vo filozofickej básni Dráma sveta vyjadruje svoj postoj k minulosti, prítomnosti a budúcnosti ľudstva. K jánošíkovskému motívu sa vrátil v skladbe Výlomky z Jánošíka.
 
JÁN BOTTO
Bol najmladším štúrovským básnikom. Študoval na lýceu v Levoči v čase, keď tam prišli študenti z Bratislavy. Keďže tvoril až po potlačení revolúcie, v jeho tvorbe nenájdeme revolučné výzvy do boja, ale sklamanie z jej potlačenia. Tieto myšlienky nájdeme v skladbe Smrť Jánošíkova. Má 9 spevov a autor v nej zachytáva posledné dni zlapaného a uväzneného Jánošíka, ktorý vo väzení uvažuje nad svojou vinou a pýta sa: "Ale kto viac zbíjal, ja, či kati moji?" Piaty spev patrí medzi najkrajšie básne o slobode - tu vyjadril aj nádej v lepšiu budúcnosť Slovákov:
 
 " No príde i prísť musí, ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží, -
no príde i prísť musí ten veľký deň súdu
a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu."
 
Posledné dva spevy sú obrazom zakliateho Slovenska. Jánošík zomiera, no jeho postava naďalej žije v ľudovej slovesnosti. Autor končí skladbu svadbou Jánošíka s kráľovnou víl.
  Botto písal aj ponášky na ľudové balady, v ktorých hrdina zahynie, lebo sa dopustí morálneho priestupku (zrada, vražda, nedodržanie sľubu): Žltá ľalia, Margita a Besná.
 
KAREL HYNEK MÁCHA
Patril medzi najobľúbenejších českých romantických básnikov. Vrcholom jeho tvorby je lyricko-epická skladba Máj - máj je symbolom prebúdzajúceho sa života českého národa. Vilém opúšťa svojho otca, stáva sa zbojníkom a otcovrahom. Jeho milá Jarmila sa utopí, on sa dostáva do väzenia a končí na popravisku. Skladba je stavaná na protikladoch: láska - smrť, mladosť - smrť, máj - mesiac lásky a smrti. Často ju prirovnávajú k Bottovej Smrti Jánošíkovej - obaja hrdinovia sú rebeli, búria sa proti spoločnosti, sú individualisti a končia tragicky - typickí romantickí hrdinovia.
Obraz ľudu  v  tvorbe  A. Sládkoviča a  P. O. Hviezdoslava
 
Obraz života jednoduchých ľudí je v slovenskej literatúre veľmi frekventovaný. Takmer všetci naši literáti pochádzali z jednoduchých pomerov, mali blízky vzťah k chudobným pracovitým ľuďom a dobre poznali ich problémy. Vyzdvihovali ich kladné morálne vlastnosti
Medzi autorov, ktorí sa zaoberali postavením slovenského ľudu a jeho perspektívami, patria Andrej Sládkovič, predstaviteľ romantizmu, a Pavol Országh-Hviezdoslav, predstaviteľ realizmu. Romantici ľud často idealizovali, kým realisti poukazovali aj na jeho tienisté stránky.
 
ANDREJ  SLÁDKOVIČ (vl. menom Braxatoris)
Bol najcitovejším štúrovským básnikom. Narodil sa v Krupine v chudobnej mnohodetnej rodine a na štúdiá si musel privyrábať. Vyučoval v rodine Pišlovej v B.Štiavnici a zaľúbil sa do ich dcéry Márie. Táto láska sa nenaplnila, no bola podnetom pre vznik lyricko-reflexívnej (úvahovej) skladby Marína. Štúrovci ju neprijali s nadšením, lebo doba si vyžadovala revolučnú a vlasteneckú poéziu. V tejto skladbe spája autor lásku k žene s láskou k vlasti:"...vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať." Keď sa dozvedá, že Marína sa na nátlak matky vydala, mení sa postava Maríny na vidinu. V jeho veršoch sa objavuje víla, ktorá ho láka na druhý svet. Autor pomýšľa na smrť, no zavčasu sa spamätá a nájde si nový zmysel života v  práci pre vlasť. Víle odpovedá:"Víla, ty zostaň tam v svojom nebi, mňa ešte ľudské viažu potreby a vlasť moja je na zemi." V závere spomína na prežitú lásku, ktorá nezomrie, je večná, pretože "diamant v hrude nezhnije."

Detvan–lyr.-ep. skladba; v postavách Martina a Eleny ospieval slov.ľud a prírodu;má 5 spevov:
1. Martin - je oslavou podpolianskej prírody, spätosti človeka s ňou; zoznamujeme sa s Mar-tinom Hudcovie, ktorý zabije sokola v nerovnom súboji so zajacom.
2. Družina - s Martinom sa stretávame v kruhu valachov na salaši; tu sa dozvedá, že sokol patril kráľovi; vyslobodí z rúk zbojníkov Elenu, pričom jedného zabije. Tu nájdeme aj úvahy o ľu-dovom umení a o slávnej budúcnosti Slovákov.
3. Slatinský jarmok - Martin sa tu stretáva s kráľom Matiášom (Matej Korvín), prizná sa mu otvorene, že zabil sokola i zbojníka a kráľ ho odmení - dá mu koňa i kantár.Páči sa mu jeho odvaha, otvorenosť, statočnosť i hrdosť. Chce ho získať do svojho Čierneho pluku.
4. Vohľady - preoblečený kráľ chce preveriť vernosť Eleny, ponúka jej prsteň, ale tá zostáva verná Martinovi; je ideálom slovenskej ženy.
5. Lapačka - verbovanie chlapcov do armády. Martin sa dá zverbovať pod podmienkou, že si nechá kroj, fujaru, valašku a vrkoče.
Hlavné postavy sú obrazom mravnej sily ľudu a zárukou národnej budúcnosti.Báseň obsahuje úvahy o ľude. Autor vie i o jeho negatívnych stránkach, ale verí v jeho skvelú budúcnosť (idealizuje ho).
 
DETVAN MARÍNA
Stojí vysoká, divá Poľana,  Ja sladké túžby, túžby po kráse
mať stará ohromných stínov,  spievam peknotou nadšený,
pod ňou dedina Detvou volaná,  a v tomto duše mojej ohlase
mať bujná vysokých synov:  svet môj je celý zavretý;
či tých šarvancov Detvy ozrutných z výsosti Tatier ona mi svieti,
Poľana na tých prsiach mohutných  ona mi z ohňov nebeských letí,
nenosí a nenadája? ona mi svety pohýna;
Alebo aspoň na tie výšiny ona mi kýva zo sto životov;
nehľadí dcéra tejto rodiny, No centrom, živlom, nebom, jednotou
keď má porodiť šuhaja? krás mojich - moja Marína!
 
PAVOL  ORSZÁGH - HVIEZDOSLAV
Bol najplodnejším a najvšestrannejším básnikom realizmu. Písal výlučne vo veršoch. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na: lyriku, epiku, drámu a preklady. Je autorom 8 lyrických cyklov: Sonety, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Žalmy a hymny, Stesky, Dozvuky a Krvavé sonety - v nich reaguje na 1.svetovú vojnu.
Ťažisko jeho diela je však v epike, ktorú rozdeľujeme na:
a) krátku - sú to obrázky zo života dedinského ľudu:Prvý záprah, Poludienok, Bútora a Čútora, Na obnôcke, Zuzanka Hraškovie -balada
b) veľkú - Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský. V prvej rieši vzťah medzi šľachtou a ľudom, v druhých dvoch sa zaoberá otázkou  zemianstva.

Hájnikova žena - je to lyricko-epická skladba, kompozične  rozdelená na 15 spevov a dve samostatné básne: Pozdrav a Zbohom. Základný  konflikt spočíva v rozpore medzi šľachtou a ľudom. Dej sa odohráva na Orave. Miško Čajka po smrti svojho otca získa miesto hájnika a uchádza sa o ruku Hanky, dcéry bohatého gazdu. Po svadbe žijú šťastne v hájovni. Mladý šľachtic Artuš Villáni sa pokúša zviesť Hanku Čajkovú, ženu hájnika, ktorá ho v sebaobrane zabije a pomätie sa z toho. Zápletka sa začína už vtedy, keď sa v kostole prvý raz uprú na Hanku Artušove vlčie oči. Jej muž Miško vezme vinu na seba, ale po jej pravdivej výpovedi ho súd oslobodí. Hanka vyzdravie, keď sa jej narodí syn.

Epická časť sa strieda s lyrickými opismi prírody, ktoré však nie sú samoúčelné - sú predobrazom budúcich dejov. V 2. speve prichádza Miško po smrti svojho otca-horára prosiť  do kaštieľa o službu. Tu vidíme, s akým pohŕdaním sa šľachta správala k jednoduchým ľuďom. Autor odmieta morálku šľachty a jednoznačne stojí na strane ľudu.
 
Pavol Országh-Hviezdoslav

Pozdrav (úryvok)
Pozdravujem vás, lesy,hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán,
v opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán,
a srdečnosť kde odveká,
kde nikdy nevyspela zrada,
bez dotazu, kto on? čo hľadá?
Na lono to, hľa, v objem sladký,
ramenom láskyplnej matky
 pritúliac verne človeka...
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.045